Slovensko si pripomína 31. výročie schválenia Ústavy Slovenskej republiky.

Štyri mesiace pred vznikom samostatnej Slovenskej republiky, ktorá vznikla 1. januára 1993 po rozpade Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR), schválila Slovenská národná rada (SNR) Ústavu SR.

Jej prijatie z 1. septembra 1992 sa od roku 1994 pripomína ako štátny sviatok – Deň Ústavy SR.

Deklaráciu o zvrchovanosti SR schválil slovenský parlament 17. júla 1992 v čase, keď bolo Slovensko ešte súčasťou federácie a konali sa rokovania českej a slovenskej politickej reprezentácie o ďalšom usporiadaní zväzku medzi Slovákmi a Čechmi.

Prijatie Ústavy SR posunulo tento proces k dohode o rozdelení Česko-Slovenska.

Kritika pre otázku národnostných menšín

Už začiatkom augusta 1992 začal slovenský zákonodarný zbor rokovať o návrhu novej slovenskej ústavy.

Na rokovaní slovenskej a českej politickej reprezentácie vo vile Tugendhat v Brne 26. augusta 1992 premiéri Václav Klaus a Vladimír Mečiar definitívne rozhodli o zániku ČSFR od 1. januára 1993.

Poslanci SNR schválili Ústavu SR 1. septembra 1992 po 22.00 vo verejnom hlasovaní. Z prítomných 134 poslancov hlasovalo 114 za, 16 proti a štyria sa zdržali.

Tesne pred hlasovaním opustili sálu poslanci za Maďarské kresťanskodemokratické hnutie (MKDH) a Spolužitie (Együttélés) na protest proti neprijatiu ich pozmeňovacích návrhov k problematike národnostných menšín.

Konštituovanie štátuPrijatím ústavy sa SR konštituovala ako zvrchovaný, demokratický právny štát vo forme parlamentnej demokratickej republiky.Novú slovenskú ústavu 3. septembra 1992 v Rytierskej sieni Bratislavského hradu podpísal predseda SNR Ivan Gašparovič a predseda vlády SR Vladimír Mečiar, za účasti predsedu Federálneho zhromaždenia Michala Kováča, predsedu vlády ČSFR Jana Stráského, predsedu Českej národnej rady (ČNR) Milana Uhdeho a ďalších hostí. Na počesť novej ústavy zaznelo 21 delostreleckých sálv a na nábreží Dunaja sa konal ohňostroj.Ústava SR nadobudla platnosť 1. októbra 1992 a od tohto dňa vstúpil do platnosti aj nový názov slovenského zákonodarného zboru – Národná rada Slovenskej republiky (NRSR).Ústava SR sa skladá z preambuly a deviatich hláv. Počas svojej existencie prešla viacerými novelizáciami.Čo nie je ústavaMarián Giba z Právnickej fakulty UK v Bratislave poznamenal, že v našom civilizačnom časopriestore považujeme za hodnotový základ ústavy systém demokracie a právneho štátu.„Ide o systém, kde suverénom a pôvodcom moci je ľud (občania), a zároveň o systém, kde organizácia verejnej moci má smerovať ku hlavnému cieľu – zabezpečeniu slobodného života jednotlivca prostredníctvom účinnej ochrany jeho práv. Presne na to má slúžiť ústava v modernom ponímaní západného sveta, do ktorého patríme,“ vyjadril sa.Zároveň upozornil, čo nie je ústava. „Keď sa povie, že ústava je základným (najvyšším) zákonom štátu, automaticky to môže zvádzať k predstave, že tu ide len o jeden zákon, ktorý je najvyšší, celý jasne napísaný a nazvaný „Ústava“,“ pokračoval.Takéto zjednodušené videnie je však podľa neho veľmi nepresné. „Áno, ústava je základným zákonom, ale je ním v prvom rade vo význame súhrnu pravidiel najvyššej právnej sily. Tieto pravidlá tvoria zložitý systém, ktorý nepozostáva len z jedného textu nazvaného Ústava,“ uviedol.Giba hovorí, že text nazvaný „Ústava“ ani nemusí každý štát mať, čo však nič nemení na tom, že ústavu ako systém pravidiel najvyššej sily tak či tak má.„A naopak, ak v štáte existuje dokument nazvaný Ústava, čo je aj prípad Slovenska, neznamená to, že ústava je len a jedine tento text a to, čo je v ňom výslovne napísané. Ústava je vždy v prvom rade systém pravidiel, takpovediac genetická výbava organizmu – štátu. Bez tejto výbavy by organizmus nemohol existovať. To, či v rámci genetickej výbavy formálne existuje aj dokument nazvaný Ústava, je v skutočnosti vedľajšie.,“ uzavrel.

Konštituovanie štátu

Prijatím ústavy sa SR konštituovala ako zvrchovaný, demokratický právny štát vo forme parlamentnej demokratickej republiky.

Novú slovenskú ústavu 3. septembra 1992 v Rytierskej sieni Bratislavského hradu podpísal predseda SNR Ivan Gašparovič a predseda vlády SR Vladimír Mečiar, za účasti predsedu Federálneho zhromaždenia Michala Kováča, predsedu vlády ČSFR Jana Stráského, predsedu Českej národnej rady (ČNR) Milana Uhdeho a ďalších hostí. Na počesť novej ústavy zaznelo 21 delostreleckých sálv a na nábreží Dunaja sa konal ohňostroj.

Ústava SR nadobudla platnosť 1. októbra 1992 a od tohto dňa vstúpil do platnosti aj nový názov slovenského zákonodarného zboru – Národná rada Slovenskej republiky (NRSR).

Ústava SR sa skladá z preambuly a deviatich hláv. Počas svojej existencie prešla viacerými novelizáciami.

Čo nie je ústava

Marián Giba z Právnickej fakulty UK v Bratislave poznamenal, že v našom civilizačnom časopriestore považujeme za hodnotový základ ústavy systém demokracie a právneho štátu.

„Ide o systém, kde suverénom a pôvodcom moci je ľud (občania), a zároveň o systém, kde organizácia verejnej moci má smerovať ku hlavnému cieľu – zabezpečeniu slobodného života jednotlivca prostredníctvom účinnej ochrany jeho práv. Presne na to má slúžiť ústava v modernom ponímaní západného sveta, do ktorého patríme,“ vyjadril sa.

Zároveň upozornil, čo nie je ústava. „Keď sa povie, že ústava je základným (najvyšším) zákonom štátu, automaticky to môže zvádzať k predstave, že tu ide len o jeden zákon, ktorý je najvyšší, celý jasne napísaný a nazvaný „Ústava“,“ pokračoval.

Takéto zjednodušené videnie je však podľa neho veľmi nepresné. „Áno, ústava je základným zákonom, ale je ním v prvom rade vo význame súhrnu pravidiel najvyššej právnej sily. Tieto pravidlá tvoria zložitý systém, ktorý nepozostáva len z jedného textu nazvaného Ústava,“ uviedol.

Giba hovorí, že text nazvaný „Ústava“ ani nemusí každý štát mať, čo však nič nemení na tom, že ústavu ako systém pravidiel najvyššej sily tak či tak má.

„A naopak, ak v štáte existuje dokument nazvaný Ústava, čo je aj prípad Slovenska, neznamená to, že ústava je len a jedine tento text a to, čo je v ňom výslovne napísané. Ústava je vždy v prvom rade systém pravidiel, takpovediac genetická výbava organizmu – štátu. Bez tejto výbavy by organizmus nemohol existovať. To, či v rámci genetickej výbavy formálne existuje aj dokument nazvaný Ústava, je v skutočnosti vedľajšie.,“ uzavrel.

Ústavy v Česku a na Slovensku

Vzťah k svojej ústave majú v Česku odlišný, vyjadril sa odborník na ústavné právo profesor Jan Kysela z Právnickej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe. Tvrdí, že Ústava má v Česku u časti politikov auru, že by sa jej nemal nikto dotýkať a prispôsobovať si ju.

Na texte českej ústavy sa začalo pracovať niekoľko mesiacov pred rozdelením ČSFR. „Ak si v júni poviete, že to vyzerá na rozpad spoločného štátu a že ten nový samostatný štát by mal do života vstúpiť s ústavou a nechcete ju malú alebo dočasnú, ale definitívnu a úplnú, tak máte teda dosť málo času na to, aby ste ju vymysleli, spísali a schválili. Máte v podstate päť mesiacov,“ opísal v minulosti pre TASR okolnosti vzniku základného zákona štátu.

Za najvýraznejší rozdiel s Ústavou SR považuje Kysela rozloženie zákonodarnej moci, teda že ČR má Poslaneckú snemovňu a Senát, zatiaľ čo slovenský parlament je jednokomorový. Upozornil, že jednokomorový parlament je ľahšie ovládnuteľný jednou politickou silou.

„Stačí vám dobre vyhrať jedny voľby a krajinu máte v rukách,“ dodal a poukázal na vládu Vladimíra Mečiara na Slovensku v 90. rokoch a súčasnú vládu Viktora Orbána v Maďarsku.

Zdroj: https://www.aktuality.sk