Ovplyvní práca jeho vlády výsledok predčasných volieb? „Možno budú voliči hľadať strany, ktoré tiež riešia veci konštruktívne do budúcnosti a nepracujú len s nenávisťou a emóciami,“ povedal pre Pravdu premiér Ľudovít Ódor.

Neoľutovali ste už, že ste prijali ponuku stať sa premiérom?

Zatiaľ ešte nie. Samozrejme, vedel som, do čoho idem. Na Úrade vlády som pôsobil ako poradca premiérky Ivety Radičovej. Približne som vedel, čo sa dá od funkcie predsedu vlády očakávať. Zároveň som mal presnú predstavu, čo by som chcel za tých pár mesiacov dosiahnuť. A neutekám pred ťažkosťami, veď som tu na to, aby som problémy riešil.

Čo ste už dosiahli?

Nedávno sme prišli s krátkym odpočtom. Najviac sme asi dosiahli v oblasti eurofondov. Výrazne sme zvýšili čerpanie zo starých eurofondov a vypísali sme viaceré výzvy pre nové programovacie obdobie, aby sme napríklad pomohli obciam a mestám čerpať prostriedky. Vieme, v akej ťažkej situácii sa nachádzajú. Zamerali sme sa tiež na ľudí, ktorí nie sú až tak často vo svetle reflektorov a nedostávali až takú pomoc ako iné skupiny. To znamená náhradní rodičia, tí, čo sa starajú o zdravotne znevýhodnených či poskytujú sociálne služby. Samozrejme, v rámci našich možností. Vieme, že máme oklieštené kompetencie a nemôžeme prichádzať s veľkými systémovými zmenami. Skôr riešime každodenné veci. Dofinancovali sme učebnice, na ktoré sa nemyslelo za predchádzajúcej vlády. Pracovali sme na materiáloch, ktoré sa týkajú hybridných hrozieb, či riešime elektromobilitu. Počas zvyšných mesiacov sa viac zameriame na niektoré koncepčné veci a na otázky, ktoré sa týkajú budúcnosti Slovenska.

Keby ste mali parlamentnú dôveru, čo by ste predložili poslancom na schválenie?

Voľby sa blížia a systémové veci sa obyčajne prijímajú k 1. januáru. Keby sme však náhodou vládli nejaké dlhšie obdobie a mali by sme dôveru v parlamente, určite by sme riešili zodpovedný rozpočet či pomoc pre najchudobnejších. Máme obmedzené kompetencie, ale napriek tomu predstavíme návrh verejnosti, ako riešiť nelichotivý stav verejných financií, čo je aj pomoc budúcej vláde. Budeme riešiť, ako premyslieť celý sociálny systém na Slovensku, ako lepšie čerpať eurofondy, ako hovoriť o talentoch na Slovensku a o ľuďoch, ktorí odchádzajú. Je tu veľmi veľa koncepčnej práce, ale v krátkodobom horizonte nemôžeme prijať žiadne zásadné sociálne a ekonomické zmeny. Keby bola vláda v inom postavení, vedeli by sme Slovensko lepšie pripraviť na budúce výzvy.

Spomenuli ste voľby a v jednom rozhovore ste povedali, že si nepamätáte, komu ste dali hlas v roku 2020. Už ste si spomenuli?

Nie celkom. Aj v tom rozhovore som spomenul, prečo si to nepamätám. Je to preto, že väčšinou volím tak, že ak nemám favorita, najprv vylúčim strany, ktoré určite nebudem voliť. V posledných dvoch voľbách mi potom zostal zoznam strán, ktoré by sa z môjho pohľadu dali voliť. Potom v konečnom dôsledku často náhoda rozhodla o tom, komu som dal hlas.

Ako ďaleko ste pri rozhodovaní teraz?

Ešte by som chcel upozorniť ľudí, ktorí žijú či pracujú v zahraničí, že do 9. augusta majú možnosť prihlásiť sa do volieb. Čo sa týka mňa, tak vidíme, že kampaň je v plnom prúde. Už viem, koho určite nebudem voliť. A zúžil sa mi aj priestor, čo sa týka toho, komu by som mohol dať hlas. Ešte stále však zvažujem viac strán.

V prípade, že bude vaša vláda úspešná, či ju Slováci tak aspoň budú vnímať, bude to mať vplyv na voľby aj v tom zmysle, ku komu by sa mohli hlasujúci pridať? A čo opačný prípad, že budú na vás ľudia pozerať skôr negatívne?

Samozrejme, táto vláda je v unikátnej situácii, lebo má vo voľbách či v parlamente len opozičné strany.

Ale niektoré strany za vás v Národnej rade hlasovali.

V kampani chcú všetci ukázať, že napriek tomu, že tu 20 rokov veci neriešili, teraz má riešenie každý. A my by sme to mali spraviť za štyri či päť mesiacov. Strany nám diktujú, čo by sme mali robiť, hoci neraz na to ani nemáme kompetencie. Máte pravdu, že vláda bude mať nejaký vplyv na to, koho ľudia budú voliť. Nemyslím si však, že to bude rozhodujúce. Ľudia si často vyberajú na základe emócií a úradnícka vláda s nimi pracuje málo. Viac sa zameriavame na fakty a riešenia. Azda to však niekoho ovplyvní pozitívne, že sa teda dajú veci robiť aj konštruktívne. Bez toho, aby sme si v médiách nadávali. Možno budú voliči hľadať strany, ktoré tiež riešia veci konštruktívne do budúcnosti a nepracujú len s nenávisťou a emóciami. Som si však vedomý aj toho, že ja nechcem mať každý deň päť tlačoviek, ako je tu všetko zlé. Ale to, že my s týmito emóciami takto nepracujeme, môže pomáhať stranám, ktoré ponúkajú veľmi jednoduché riešenia vraj už zajtra. Zázračné riešenia však v skutočnosti neexistujú.

Budete ich menovať?

Nebudem. Ale viem si predstaviť, že človek si povie, že ani táto vláda to nevyriešila a všade v republike sú medvede a prečo ich nestrieľame. Samozrejme, my sa budeme držať toho, aké máme kompetencie. Podľa mňa najviac budeme vedieť urobiť v eurofondoch a pripravíme rozumný rozpočet pre ďalšiu vládu.

Nechceli by ste vstúpiť pred voľbami do debát s politikmi? Hovoríte, že vám radia, čo máte robiť, ale že neraz sú to tí istí, ktorí zodpovedajú za stav Slovenska. A povedali ste aj, že za dvadsať rokov sa v krajine veľa neurobilo.

Nemyslím si, že by bolo prínosné, keby sme ako predstavitelia úradníckej vlády chodili do politických debát. Ľudia nás voliť nemôžu, preto radšej využijeme energiu a čas v prospech vecí, ktoré máme v programovom vyhlásení. Máte však pravdu v tom, že či to vláda chce, alebo nechce, nepriamo do volebnej kampane vstupuje. Môžem teda zohrať úlohu v tom, že nastolíme témy, ktoré asi nerezonujú v kampani. Pred voľbami chceme poukázať na veci, ktoré sa na Slovensku dlhodobo neriešili, aký na ne máme názor my, a prečo je dôležité, aby sme sa venovali týmto témam. Nie strachu, nenávisti a hádkam. Samozrejme, ja pôjdem za politickými lídrami kvôli rozpočtu. Chceli by sme ich pripraviť na to, aká je situácia a aké sú možnosti riešenia. A keď majú návrhy, čo ďalej, sme ochotní robiť prepočty a zvažovať iné scenáre. Chceme byť konštruktívni aj pre ďalšiu vládu.

Debatuje sa, že verejné financie Slovenska sú v najhoršom stave v histórii. Aké teda budú vaše riešenia? Chcete zvyšovať dane a obmedziť výdavky štátu? Ale povedali ste aj to, že plánujete pomáhať sociálne slabším.

Nemáme problém povedať pravdu o tom, aká je situácia. Podľa prognóz Európskej komisie bude mať tento rok Slovensko najvyšší deficit medzi krajinami Európskej únie. Je to tak napriek tomu, že veľmi málo investujeme. Deficit teda do nemalej miery vzniká prevádzkou štátu a jeho sociálneho systému. Politikom, ktorí prídu po nás, chceme povedať, akým tempom by podľa nás bolo dobré ozdravovať verejné financie. Máme ústavnú povinnosť predložiť vyrovnaný rozpočet. Podľa mňa by však žiadna príčetná vláda nemala ísť do vyrovnaného rozpočtu po roku, v ktorom máme veľmi vysoký rozpočet. Preto budeme pripravovať scenár rozumnej konsolidácie a ozdravenia verejných financií.

Vypracujete teda dva rozpočty, však?

Áno.

Vyrovnaný a rozumný?

Zjednodušene sa to dá takto povedať. Ten vyrovnaný bude skôr formálny. Pozornosť však zameriavam na realistický rozpočet. Bude sa týkať toho, čo sa dá za štyri roky urobiť, aby Slovensko bolo opäť rozpočtovo zodpovednou krajinou. Nemáme však k dispozícii zázračné riešenia. Väčšina strán v kampani hovorí, že budú znižovať dane, zvyšovať výdavky a zároveň znižovať dlh. Lenže toto jednoducho matematicky nevychádza. Prídeme preto so zoznamom opatrení na príjmovej strane štátu. Nemusia sa týkať len daní, ale aj iných položiek. Rôznych poplatkov, odvodov a ďalší vecí.

Čo výdavky?

V nasledujúcom období nebude možné mimoriadne a plošne valorizovať niektoré výdavky.

Čiže napríklad nebudú peniaze na zásadnejšie zvyšovanie dôchodkov?

Neviem, či by som hovoril o penziách. Skôr sa pri niektorých dávkach zameriame na to, ako zmeniť celý systém. Z plošnej pomoci chceme prejsť k podpore naozaj chudobným ľuďom. Je to priorita našej vlády a chceme sa sústreďovať na adresnosť. Okrem toho na výdavkovej strane sa chceme pozrieť na veci, o ktorých hovorí aj Útvar hodnoty za peniaze. Síce míňame peniaze, ale robíme to veľmi neefektívne a nemáme výsledky. V takom prípade tieto projekty zrušíme alebo povieme, že je potrebné to skúsiť inak. Čo sa týka príjmov a výdavkov, chceme navrhnúť širší plán, ako je potrebný pre prvý rok konsolidácie.

Prečo?

Nech si z neho nová vláda môže poskladať, čo bude pokladať za potrebné. Bol som pri dvoch radikálnych konsolidáciách verejných financií v rokoch 2003 a 2011. Väčšinou sa týkali príjmovej aj výdavkovej časti. Môžete sa teraz pozrieť na to, nakoľko vtedy po týchto radikálnych opatreniach utrpel ekonomický rast či zamestnanosť. Nedošlo k dramatickému prepadu životnej úrovne. Nastavili sme opatrenia tak, aby mali čo najmenší vplyv na zamestnanosť a rast ekonomiky. Nemyslím si, že teraz budeme potrebovať robiť také radikálne veci ako napríklad v roku 2003. Treba priznať, že vtedy sa takéto opatrenia robili ľahšie ako dnes, ale dá sa to spraviť i teraz. Musíme ľuďom povedať, čo by sa stalo, keď sa nebudeme usilovať o konsolidáciu. Malá krajina ako Slovensko bude postupne platiť stále viac za svoj dlh a v konečnom dôsledku sa nám môže stať, že sa dostaneme na nejakú grécku cestu. Nielen pre zvyšujúci sa deficit, ale aj pre výrazný vplyv starnutia populácie na ekonomiku. Už teraz sledujeme tlaky na dôchodkový systém, na zdravotnú starostlivosť či dlhodobú starostlivosť o seniorov. Tieto oblasti si budú pýtať viac a viac peňazí. Je však veľmi zložité v týchto systémoch urobiť rázne seky. Preto si myslím, že časť konsolidácie bude potrebné riešiť aj cez príjmovú stránku.

Cez zvyšovanie daní?

Ako som spomenul, nemusí ísť len o zvyšovanie daní. Budeme ďalej hľadať ďalšie spôsoby. Aj čo sa týka výberu niektorých daní a zmien v nastavení istých poplatkov. Napríklad cez ne by sa dali trochu obmedziť niektoré nadbytočné služby aj v zdravotníctve. Naša vláda nemôže prijímať zásadné opatrenia, čo som už vravel. Položíme však na stôl viaceré návrhy, hovorím o nich ako o lego kockách, a budúca vláda si z nich môže vybrať. Bude na nej, ako si poskladá konsolidačný balíček. Túto ponuku dám aj politickým stranám. Keď majú nejaké iné nápady ako my, tak ich môžeme zapracovať. Ak majú záujem, ponúkneme im, aby nominovali povedzme tieňových ministrov financií a odborníkov a budeme to riešiť na expertnej úrovni. My nevieme prijať žiadne výrazné zmeny v daňovom systéme či niečo podobné. To bude musieť riešiť budúca vláda. Ale nikomu by nevyhovovalo, keby sme sa dostali do rozpočtového provizória.

Na akú úroveň je potrebné skonsolidovať verejné financie? Aký je váš optimálny scenár na najbližšie štyri roky?

Mojou ambíciou je načrtnúť štvorročný plán, ako znovu zabezpečiť, aby sa Slovensko z hľadiska dlhodobej udržateľnosti verejných financií dostalo do nízkeho rizika. Dá sa to dosiahnuť viacerými spôsobmi. Neznamená to len osekávanie rozpočtu. Niektoré systémy nastavené na dlhodobé fungovanie je potrebné reformovať tak, aby negenerovali vysoké výdavky. Spojenie rozpočtových opatrení a reforiem by malo viesť k tomu, že by sme sa za štyri roky opäť dostali do nízkeho rizika z hľadiska dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Znamená to, že by sme sa mohli smelo pozerať aj na starnutie populácie. Áno, bude to znamenať zvýšené výdavky, ale verejný dlh by neexplodoval. A nemuseli by sme to riešiť drasticky, ako sa to udialo v mnohých krajinách počas eurokrízy.

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) hovorí o navýšení cien plynu o 110 percent a elektriny o 80 percent. Reálne to domácnostiam hrozí?

Vôbec nie. Niečo podobné, čo teraz komunikuje ÚRSO, už pred mesiacom spomenul aj Inštitút finančnej politiky na ministerstve financií. Hovoril o tom, ako by to vyzeralo, keby ľudia nemali žiadnu pomoc od štátu. Vieme však, že existuje memorandum s elektrárňami a riešime implementačnú zmluvu. Ceny elektriny sa v zásade pre všetkých zmrazia alebo sa udržia na veľmi nízkej úrovni rastu. Plyn je, samozrejme, oproti elektrine komplikovanejší v tom, že v jeho prípade nemáme domáceho producenta, s ktorým by sme mohli rokovať, za aké ceny by sme ho mohli kupovať. Je to teda spojené aj s našou predošlou témou. To znamená, aké kompenzácie si môžeme dovoliť a nakoľko štedrá plánuje byť budúca vláda. Chceme nájsť spôsob, aby bola táto pomoc adresnejšia, nie plošná. Aj preto, aby to bol signál pre domácnosti, ktoré si to môžu dovoliť, aby šetrili a spotreba energií sa znížila. Nie je to však táto vláda, ktorá povie, ako budú vyzerať ceny plynu pre domácnosti. My pripravíme alternatívy, ale ďalší kabinet môže povedať aj to, že chce plošnú pomoc. Náš pohľad je však taký, že ak chceme konsolidovať verejné financie a zároveň pomáhať, malo by to byť adresnejšie. Asi navrhneme niečo, čo nepocítia všetky domácnosti, ale bude to úľava pre najzraniteľnejšie sociálne skupiny.

Bude to niečo ako energošeky?

Zatiaľ sa na tom pracuje na úrovni ministerstva hospodárstva, ktoré ministerstvu financií aj vláde predloží možné riešenia. Prídeme však s nimi včas. V minulosti som bol na druhej strane problému. Boli sme v Národnej banke v situácii, že sme v decembri nevedeli, ako budú od januára vyzerať ceny plynu. Preto sme mali problém s ekonomickou prognózou. Toto nechceme. Ešte pred voľbami navrhneme realistický scenár, aby bolo jasné, ako sa zvýšia ceny plynu. No, ako som povedal, konečné rozhodnutie už bude pravdepodobne robiť ďalšia vláda.

Okrem premiéra ste aj ministrom vnútra. Ivan Šimko, ktorý na tomto poste skončil pre spor s vedením polície, prezidentku Zuzanu Čaputovú a vás označil za slabých hráčov. Vyriešil niečo Šimkov odchod?

Jednoznačne môžem povedať, že nebolo mojím snom byť ministrom vnútra. Vyriešilo sa to, že neodišlo kompletné vedenie polície, teda viac ako 20 ľudí.

Takže predsa to bolo ultimátum? Lebo, keby zostal Šimko, nebolo by vedenie polície.

Keď som sa dostal do rokovaní, ľudia z vedenia polície dali k dispozícii svoje funkcie. Nikdy nehovorili, že odídu, ak neodíde minister Šimko. Oni mi jednoducho oznámili, že odchádzajú. Pani prezidentka a ja sme sa usilovali, aby k tomu nedošlo. Určite to však nebolo nejaké explicitné ultimátum, že hovorili, že odchádzajú, ak zostane minister vnútra. No na podstate veci to nič nemení. Stáli sme pred dilemou, že buď odíde celé vedenie polície, alebo minister Šimko. A my sme si museli vybrať. Ide tu o dôveryhodnosť polície, ktorá sa zvýšila, a ľudia začínajú veriť, že politické tričko nerozhoduje o tom, koho budú stíhať. Okrem toho občania, ktorí túto vládu vnímajú ako odbornú, len ťažko pochopia, prečo by mal minister vnútra hovoriť o nejakých politických tlakoch. Chceli sme situáciu upokojiť. Rozišiel som sa s pánom Šimkom relatívne v poriadku a nemáme nejaké osobné animozity. Stretli sa dva svety. Bývalý minister Šimko sa cíti ako ryba vo vode najmä v politickej rovine. Pravdepodobne to nebolo kompatibilné s úradníckou vládou a ani s tým, ako vyzerala polícia za posledné roky. V každej rodine sa nájde niekto, s kým nemusíte mať najlepšie vzťahy. Došlo teda aj k nedorozumeniam. Mrzelo ma len to, ako bolo možné, že celá vec sa za dva mesiace dostala do štádia, že nebolo cesty späť. A vôbec nehovorím, že za to môže výlučne bývalý minister. Ani jedna, ani druhá strana nechcela urobiť ústretový krok. Sedeli sme tuto, ako my teraz. Hľadali sme riešenie, ale nepohli sme sa, a to bolo veľmi nešťastné. Museli sme sa nakoniec rozhodnúť.

Koľko ministerstiev sa dá zvládnuť, keby vám ešte niekto vypadol z kabinetu?

Nechcem o tom rozmýšľať. A ministerskú pozíciu by som nemusel nutne prevziať ja. V tomto prípade sa to tak stalo, lebo išlo o dôležitý rezort a dôveryhodnosť polície. Ministerstvo vnútra je kľúčové z hľadiska volieb alebo napríklad migrácie. V iných prípadoch to nemusím byť ja. No neuvažujem nad tým, že by z vlády niekto odišiel, nie je to v nikoho záujme. Zatiaľ to vyzerá tak, že ostatné ministerstvá fungujú pomerne dobre, hoci vždy sa objavia aj problémy.

V Bruseli na summite EÚ v júni som sa vás pýtal, či dostávate od kolegov premiérov otázky, ako by mohlo Slovensko vyzerať po voľbách. Aj z toho pohľadu, že strany ako Smer či Republika minimálne odmietajú vojenskú pomoc Ukrajine. Bola by vaša vláda napriek obmedzeným kompetenciám ochotná urobiť podobné rozhodnutie, ako bolo to, že Slovensko odovzdalo stíhačky MiG-29 Ukrajine?

Bola to pre nás otázka na začiatku po nástupe do funkcií. Vláda mala 30 dní plné kompetencie. Aby sme predišli rôznym právnym vysvetleniam, rozprával som sa aj s ministrom obrany. Hovoril som, že ak chceme a máme ako pomáhať Ukrajine, máme to urobiť s plným mandátom, aby nevznikli žiadne pochybnosti. V zásade však platí, že existujúcu veľkú vojenskú techniku už Slovensko potrebuje pre seba. Minulý týždeň sme odovzdali ukrajinskej strane dve húfnice Zuzana 2. Je to však už komerčná záležitosť financovaná pomocou ďalších troch krajín. Máme čo ponúknuť. Ale viac z komerčného hľadiska ako formou darov.

Zdroj: https://spravy.pravda.sk