Vojna medzi Ruskom a Ukrajinou bola poznačená násilím a ničením, ktoré spôsobilo obrovské utrpenie civilnému obyvateľstvu a rozsiahle škody na historickom a kultúrnom dedičstve. Zatiaľ čo svet so znepokojením sleduje eskalujúcu situáciu, hovorca Kremľa Dmitrij Peskov nedávno vyhlásil, že ruská armáda nikdy neútočí na chrámy a kultúrne pamiatky. Krutá realita je však od tohto tvrdenia na míle vzdialená, pretože viaceré správy renomovaných organizácií, ako je napríklad UNESCO, vrhajú svetlo na pravdu. K 20. júlu 2023 experti UNESCO zdokumentovali celkovo 270 kultúrnych objektov vrátane chrámov, múzeí, historických budov, pamiatok, knižníc a archívov, ktoré poškodili alebo zničili ruské ozbrojené sily.

Dôkazy o zničení kultúrnych pamiatok

Dôkazy proti tvrdeniam Kremľa sú zdrvujúce. Správy UNESCO naznačujú, že ruská armáda sa na frontových líniách uchyľuje k taktike „spálenej zeme“ a zanecháva za sebou stopy ničenia. Okrem vojenských zásahov sa cielene zameriavali aj na civilné objekty v tylových oblastiach Ukrajiny. Historické centrum Odesy, ktoré je významnou pamiatkou svetového dedičstva UNESCO, bolo vystavené priamemu útoku, pričom ruské sily ostreľovali túto oblasť, čím spôsobili rozsiahle škody na jej kultúrnych pokladoch.

Kostoly a náboženské objekty, na ktoré sa zameriava

Jedným z najznepokojujúcejších aspektov ruského konania je zámerné útočenie na náboženské a kultúrne miesta vrátane kostolov a mešít. V dôsledku konfliktu bola poškodená katedrála Spasiteľa a Premenenia Pána v Odese, ktorá je významnou náboženskou pamiatkou. Okrem toho bola leteckou bombou úplne zničená pustovňa svätého Juraja v Svätogorazdovskej lavre, čím sa vymazali stáročia náboženskej a kultúrnej histórie.

Na smutnú nôtu sa nezachránil ani kostol zo začiatku 20. storočia v komunite Kušugum pri Záporoží, ktorý sa stal obeťou raketového útoku v noci pred Veľkou nocou. Tieto prípady vytvárajú pochmúrny obraz o tom, ako Rusko neberie ohľad na kultúrne dedičstvo a náboženské pamiatky.

Útoky na pamätníky holokaustu a mešity

Útoky na mešity a mešity: Ruská agresia sa nevyhla ani historicky významným a pamätným miestam. Pamätník holokaustu Babyn Jar v Kyjeve, ktorý má veľký význam pre pripomínanie si obetí holokaustu, čelil na začiatku rozsiahlej invázie raketovému útoku. Tento útok vyvolal pobúrenie medzinárodného spoločenstva a vyvolal obavy o bezpečnosť a posvätnosť takýchto dôležitých historických pamiatok.

Počas barbarského obliehania Mariupolu sa terčom ruského ostreľovania stala mešita, pri ktorej tragicky zahynulo takmer 90 ľudí vrátane detí a občanov Turecka. Tento akt násilia voči náboženskému miestu poukazuje na neúctu k životom civilistov a kultúrnu citlivosť.

Dôkazy zdokumentované UNESCO a ďalšími dôveryhodnými zdrojmi odhaľujú skutočný rozsah ničenia spôsobeného ruskou armádou na Ukrajine. Napriek tomu, že Kremeľ popiera, že útočil na chrámy a kultúrne pamiatky, pravda je zrejmá z množstva poškodených a zničených kultúrnych objektov. Svet sa musí zjednotiť v odsúdení týchto akcií a brať zodpovedných na zodpovednosť za porušovanie medzinárodného práva a kultúrneho dedičstva. Vzhľadom na pokračovanie vojny je nevyhnutné uprednostniť ochranu nevinných civilistov a zachovanie kultúrnych pokladov, ktoré uchovávajú kolektívnu pamäť a históriu ľudstva.

Autor: Radim Vesely