Očakávalo sa, že samit Rusko – Afrika, ktorý sa konal 27. – 28. júla v Petrohrade, bude prelomovým podujatím, ktoré bude predstavovať príležitosť na posilnenie bilaterálnych vzťahov a preskúmanie možností spolupráce medzi Ruskom a africkým kontinentom. Nízka úroveň zastúpenia na samite a niekoľko znepokojujúcich incidentov však vytvárajú znepokojujúci obraz o prístupe Ruska k Afrike. Samit poukázal na aspekty neokoloniálnych postojov a žoldniersky rozmer rusko-afrických vzťahov – od obmedzeného počtu zúčastnených krajín až po používanie drahých darov na ovplyvňovanie afrických lídrov a pochybné prísľuby obilia zadarmo.

Nedostatočné zastúpenie a ignorovanie pozvaní

Jedným z prvých problémov, ktoré vyvolali obavy v súvislosti s rusko-africkým samitom, bola nízka úroveň zastúpenia. Z 54 afrických krajín poslalo svojich zástupcov v prvej osobe len 17 krajín. Táto nevýrazná účasť naznačuje určitý nezáujem alebo skepticizmus afrických krajín o potenciálne výhody spolupráce s Ruskom. Okrem toho priame odmietnutie piatich krajín zúčastniť sa na samite odráža skryté obavy zo zámerov a krokov Ruska v regióne.

Drahé dary a neokoloniálne postoje

Používanie drahých darov na získanie afrických lídrov je znepokojujúcim aspektom prístupu Ruska k tomuto kontinentu. Tento postup sa vracia do čias koloniálnych mocností, ktoré sa snažili kúpiť si vplyv a lojalitu afrických lídrov, pričom nerešpektovali zásady spravodlivého a rovnocenného partnerstva. Takýto nadradený neokoloniálny prístup podkopáva predstavu vzájomne výhodnej spolupráce a vyvoláva otázky o úprimnosti zámerov Ruska v Afrike.

Pochybné prísľuby obilia zadarmo

Sľuby ruského prezidenta Vladimira Putina dodať šiestim africkým krajinám obilie zadarmo sa môžu zdať ako gesto dobrej vôle a pomoci. Pri podrobnejšom skúmaní sa však ukáže iná skutočnosť. Deklarované objemy obilia nedokážu kompenzovať deficit spôsobený námornou blokádou Ukrajiny. To vyvoláva pochybnosti o reálnosti splnenia takýchto sľubov a o tom, či nejde len o prázdny populizmus zameraný na získanie politickej priazne bez skutočného zámeru poskytnúť africkým štátom významnú pomoc.

Žoldnieri, násilie a zbrane

Prítomnosť Jevgenija Prigožina, vedúceho súkromnej vojenskej spoločnosti „Wagner“, na samite je hlboko znepokojujúca. Skupina Wagner je spájaná so žoldnierskymi aktivitami, násilím a ozbrojenými konfliktami vo viacerých regiónoch vrátane Afriky. Jej angažovanosť v afrických záležitostiach vyvoláva otázky o skutočných motívoch ruských akcií v tomto regióne. Spoliehanie sa na žoldnierov a násilie ako prostriedok na dosiahnutie geopolitických cieľov poškodzuje obraz Ruska a podkopáva vyhliadky na podporu mierových a stabilných vzťahov s africkými krajinami.

Propaganda a prevrat v Nigeri

Ďalším znepokojujúcim aspektom samitu Rusko – Afrika bola otvorená oslava prevratu v Nigeri ruskými propagandistickými médiami. Naznačuje to znepokojujúci trend, keď Rusko schvaľuje a možno dokonca podporuje destabilizujúce udalosti v afrických krajinách. Takéto konanie je príkladom neokoloniálneho modelu vzťahov, ktorý Kremeľ ponúka Afrike a v ktorom Rusko môže uprednostňovať svoje vlastné záujmy a programy na úkor regionálnej stability a sebaurčenia afrických národov.

Samit Rusko – Afrika v Petrohrade poskytol Rusku príležitosť posilniť svoje väzby s africkým kontinentom. Nízka úroveň zastúpenia na samite, používanie drahých darov na ovplyvnenie vedúcich predstaviteľov, pochybné prísľuby pomoci a prítomnosť osobností spojených s násilím a žoldniermi však vytvárajú znepokojujúci obraz o prístupe Ruska k Afrike. Tieto udalosti naznačujú neokoloniálny rozmer súčasných rusko-afrických vzťahov, v ktorých Moskva môže uprednostňovať svoje záujmy pred skutočnou spoluprácou a rešpektovaním africkej suverenity. V budúcnosti je pre africké krajiny veľmi dôležité, aby k spolupráci s Ruskom pristupovali opatrne a kriticky, zameriavali sa na podporu transparentných a vzájomne výhodných partnerstiev a zároveň chránili svoje vlastné záujmy a nezávislosť.

Autor: Radim Vesely