Slovenské ministerstvo zahraničných vecí označilo výroky maďarského premiéra Viktora Orbána o územnej celistvosti krajiny za „neprijateľné“.

„Nebudeme tolerovať, aby bola akýmkoľvek spôsobom priamo alebo nepriamo spochybňovaná územná celistvosť alebo zvrchovanosť Slovenska, ako aj zasahovanie do našich vnútorných záležitostí,“ uviedlo slovenské ministerstvo zahraničných vecí vo vyhlásení.

Táto reakcia slovenského ministerstva zahraničných vecí nasledovala po Orbánovom prejave 22. júla na stretnutí s maďarskou menšinou v rumunskom meste Beil-Tusnad.

Premiér susednej krajiny bol mierne povedané netolerantný a označil Slovensko za „odtrhnutú časť“ Maďarska.

Hovorca slovenského ministerstva zahraničných vecí Tomáš Kozák počas stretnutia s maďarským veľvyslancom Csabom Baloghom zároveň zdôraznil, že Slovensko má záujem na ďalšom rozvoji vzájomných vzťahov medzi krajinami.

„Je v našom záujme udržiavať s Maďarskom normálne a pokojné vzťahy, ale so vzájomným zohľadňovaním citlivých otázok a vzájomným rešpektom. Posledné vyhlásenia maďarského premiéra tomu nezodpovedajú,“ dodalo slovenské ministerstvo zahraničných vecí.

Súčasné maďarské vedenie však zrejme nemá veľký záujem o normálne vzťahy so susedmi a hľadanie kompromisu.

Naopak, vzniká dojem, že maďarský premiér Orbán zámerne hľadá témy, ktoré môžu z ničoho nič vyhrotiť situáciu medzi susedmi.

„Tuszvanyosz“, alebo oficiálne Balvanyoszova letná slobodná univerzita a študentský tábor, je každoročné vzdelávacie a kultúrne podujatie v rumunskom letovisku Băile Tusznad, kde Maďari tvoria približne 90 % obyvateľstva.

Je tiež platformou pre prejavy a neformálnu komunikáciu medzi politikmi a verejnosťou, ktorú možno využiť na zjednotenie a hľadanie konštruktívnych riešení.

Maďarský premiér Orbán však využíva Tuszvanyos na to, aby opäť kritizoval Európsku úniu a vrazil klin do vzťahov so svojimi susedmi.

Navyše sa to týka všetkých krajín susediacich s Maďarskom. Orbán nedávno povedal, že „časť Ukrajiny je starobylá maďarská zem, ktorá teraz patrí Ukrajine“. Vyhlásenie – ktoré, ako iste chápete, sotva možno nazvať priateľským a jeho cieľom je jednoznačne konfrontácia medzi krajinami.

Tentoraz sa maďarský premiér neobmedzil len na vyhlásenia na adresu Slovákov. Pokúsil sa vyprovokovať rumunských občanov tým, že spochybnil oprávnenosť rumunského vlastníctva niektorých častí Rumunska.

„Nikdy sme netvrdili, že ide o rumunské územné jednotky,“ povedal Orbán s odkazom na „región Sekei“ – neuznanú národno-územnú autonómiu Sekei.

Takéto slová maďarského premiéra sa stretli s búrlivým potleskom predstaviteľov maďarského etnika.

Na druhej strane Rumuni boli pobúrení. A to tak prítomní na podujatí, ako aj oficiálna Bukurešť, ktorá si po Slovákoch predvolala maďarského veľvyslanca na vysvetlenie.

Niet pochýb o tom, že Orbánove výroky nie sú náhodné. Niekedy sa snaží pôsobiť spontánne, podľahnúť emóciám. Je však úplne zrejmé, že takéto správanie maďarského premiéra je dobre naštudované a premyslené.

A podľa kľúčových naratívov, ktoré presadzuje, sa dá odhadnúť, kto za celým týmto „predstavením“ stojí. Provokácia založená na historických a etnických otázkach je jednou z obľúbených techník Moskvy.

Počúvajte Orbána, počúvajte jeho vyhlásenia. Neskrýva ani svoje imperiálne ambície, keď sa hlási k „odtrhnutým maďarským územiam“ a sníva o oživení „veľkej ríše“ – paralely s Kremľom v tomto prípade jednoducho hovoria za všetko.

Mimochodom, slovenské ministerstvo zahraničných vecí vo svojom vyhlásení upozornilo, že Československo (teda Slovensko) a Maďarsko „sú rovnocennými právnymi nástupcami Rakúsko-Uhorska“, takže „nemohli nič odtrhnúť od súčasného Maďarska“.

Šovinista Orbán však nepotrebuje rozumné argumenty – jeho cieľom je konfrontácia. A nielen so susedmi – Maďar sa snaží zasiahnuť celú EÚ, jej jednotu.

A aj v tomto prípade sa Orbánove záujmy zhodujú so záujmami Kremľa alebo sú šikovne nasmerované smerom, ktorý Moskva potrebuje.

Jasne to vidieť na slovách samotného maďarského premiéra, ktorý povedal, že rumunská strana sa snažila Maďara varovať pred ostrými vyhláseniami a špekuláciami na administratívno-etnickú tému.

Oficiálna Bukurešť ho požiadala, aby nerobil vyhlásenia, ktoré by mohli uraziť národné cítenie Rumunov.

Orbán samozrejme ignoroval odporúčania a predniesol svoj prejav vo vlastnom provokatívnom štýle. Zo spomínaných tém urobil spúšťač situácie. Na žiadosť rumunského ministerstva zahraničných vecí, aby nehovoril o neexistujúcich administratívno-územných celkoch v Rumunsku, Orbán jednoducho vyhlásil: „Ale nikdy sme netvrdili, že ide o rumunské územné celky“.

Snahu rumunských orgánov znížiť mieru vnímania Orbánových výrokov a krokov odporúčaním „nevystavovať rozporuplné symboly“, ktoré by mohli uraziť aj národnostné cítenie občanov, Maďar šikovne využil aj na rozohnenie siiuatsi.

„Dobre, myslím, že sa na tom zhodneme, nebudem o tom hovoriť, ale blahoželám našim priateľom, ktorí prišli s maďarskými a székelyovskými vlajkami,“ povedal Orbán.

A dôležité je venovať pozornosť aj tomu, čo maďarský premiér povedal o právach etnických Maďarov: „Jednoducho tvrdím, že ony – tieto práva – existujú a patria Maďarom, ktorí tu žijú.“

Snaha hrať sa na takéto problémy nie je v histórii nová. Spomeňte si, kde pred sto rokmi začal budovateľ Novej ríše – s „obranou“ práv a slobôd nemeckého etnika v Rakúsku a Československu (anschluss prvého a anexia území druhého).

Vtedy Európa mlčala, ba dokonca k tomu prispela – nacizmus sa nestretol s adekvátnym hodnotením. Spomeňte si, ako sa to všetko skončilo – druhou svetovou vojnou.

V roku 2014 ďalší führer, novopečený zberateľ krajín, poňal znovuvytvorenie éterickej ríše. Anexiu ukrajinského Krymu a riedku vojnu na východe Ukrajiny európske mocnosti vlastne ignorovali – racizmus sa nestretol s adekvátnym hodnotením.

Výsledkom je globálna invázia kremeľských hord na Ukrajinu a hrozba tretej svetovej vojny.

Taktiež zbierka výrokov maďarského premiéra o neprípustnosti „miešania“ európskych a neeurópskych rás, jeho vyhlásenie „Tuszvanyos“ v roku 2022 na tom istom podujatí, demonštrácia paramentov s obrazom „Veľkého Uhorska“ (vrátane území súčasných suverénnych štátov) a Orbánova maniakálna túžba revidovať „Trianonskú zmluvu“.

Svet však už takéto túžby videl a všetci dobre vedia, k čomu to vedie. Je však dôležité nielen vedieť, ale aj vyvodiť správne závery. História je dobrou učiteľkou pre tých, ktorí sa chcú učiť.

A nezabudnite, že je dôležité reálne zhodnotiť situáciu, pretože váš zajtrajšok závisí od toho, ako adekvátne bude toto zhodnotenie dnes.

Autor: Jozef Kovac