Do roku 2100 vzrastie intenzita lesných globálnych požiarov až o 50 percent.

Pre TASR to konštatovala profesorka z Kolumbijskej národnej univerzity Dolors Armenterasová, ktorá je spoluautorkou správy venujúcej sa lesným požiarom z roku 2022 vypracovanej odborníkmi pod záštitou Programu Spojených národov pre životné prostredie (UNEP) a neziskového environmentálneho komunikačného centra GRID – Arendal.

S rastúcimi teplotami a extrémnym suchom sa zvyšuje aj množstvo lesných požiarov, ktoré sužujú celú planétu. Podľa výročnej správy Európskej komisie bol rok 2022 druhou najhoršou sezónou lesných požiarov v Európe.

V prvej polovici tohto roka zasiahli požiare Francúzsko, Španielsko a pretrvávajúce požiare v Kanade spálili už viac ako 8 miliónov hektárov pôdy, čo je pre Kanadu historicky najviac. V dôsledku vysokých horúčav počas uplynulého víkendu platil vysoký stupeň nebezpečenstva pred vznikom požiarov aj na celom území Českej republiky. Hasičom sa v nedeľu (16.7.) podarilo dostať pod kontrolu požiar v okrese Písek. Výstraha je v platnosti do odvolania.

„Za väčšinu požiarov môžu ľudia. Nedostatočne uhasené táboriská, odhodené cigaretové ohorky, ohňostroje či podpaľačstvo sú v mnohých prípadoch dôvodom vzniku požiaru,“ tvrdí Armenterasová. K možným príčinám zaraďuje aj rozsiahle odlesňovanie, zasiahnutia bleskom, sopečné erupcie, spontánne samovznietenie a zmeny klímy. Požiar môžu podľa nej spôsobiť aj elektrické vedenia, transformátory či vozidlá pri ich zlyhaní.

Autori správy vrátane Armenterasovej zdôrazňujú, že lesné požiare majú zdravotné, environmentálne a ekonomické následky. Znižujú kvalitu vzduchu a vody. Každoročne zapríčiňujú straty na životoch, spôsobujú dýchacie a kardiovaskulárne ochorenia a zvyšujú riziko neurologických porúch. „Trvalé vystavenie škodlivinám v dyme môže byť pre ľudí smrteľné, najmä pre tých, ktorí majú zhoršenú funkciu pľúc alebo iné už existujúce zdravotné problémy,“ uvádza sa v správe. Požiare taktiež môžu zapríčiniť chronické ochorenia a ohroziť mentálne zdravie.

Požiare podľa profesorky škodia i pôde, rastlinám, živočíchom a ohrozujú biodiverzitu. „Po spálení vegetácie je pôda nekrytá, nechránená a je ľahko erodovaná dažďom a vetrom. Požiare môžu zmeniť živiny, čo vplýva na rast rastlín a dostupnosť živín pre iné organizmy. Zmeny môžu nastať aj v zložení spoločenstiev rastlín tým, že uprednostňujú určité druhy pred ostatnými,“ informuje.

Odborníci varujú, že rozsiahle požiare majú negatívny vplyv aj na ekonomický sektor. Náklady na potlačenie požiarov sú vysoké a po požiaroch sú nutné finančne náročné prestavby a obnova hospodárstva. V dôsledku požiarov dochádza k stratám majetku, vysídleniu či k poklesu zamestnanosti v postihnutých oblastiach. Narastá aj počet ľudí bez domova.

Analytici zároveň predpokladajú, že množstvo a intenzitu požiarov možno zmierniť. Za účinnú metódu predchádzania ničivých požiarov považujú riadené požiare. Nezabránia lesným požiarom v plnej miere, môžu však znížiť veľkosť, intenzitu a možný dopad lesného požiaru. Podľa analytičky to však nestačí a odporúča presunúť sa k prevencii riadenia rizika na úrovni krajiny.

Zdroj: https://www.cas.sk