V najbližších dňoch by sa mala konať mimoriadna schôdza Národnej rady (NR) SR, zvolať ju navrhla strana Smer. Otázne je však, ako budú poslanci rokovať keďže sála, v ktorej zákonodarcovia tradične zasadajú, je v rekonštrukcii a na schôdzu nie je vhodná.

Po tom, ako sa skončila riadna júnová schôdza NR SR, do rokovacej sály parlamentu nabehli stavební robotníci. Ako v máji informoval denník Pravda, počas prázdninových mesiacov má v zasadacej miestnosti prebehnúť rozsiahla rekonštrukcia interiérov a hlasovacích zaradení.

Do volieb by sa už mala konať iba jedna riadna schôdza parlamentu, ktorá je naplánovaná na september pri príležitosti Dňa Ústavy SR. Takýto rozvrh umožní dôkladne zrekonštruovať priestory a obnoviť všetky zastarané systémy. Najväčší rozsah prác súvisí práve s opravami interiérov parlamentnej sály a niekoľkých priľahlých technických miestností. Ide najmä o priestory TV štúdia, réžie a dátového centra NR SR. Vyplýva to zo zmluvy so spoločnosťou A-Studio, ktorá bola vo verejnej súťaže vybraná ako zhotoviteľ rekonštrukcie.

Prísne termíny

Dodávateľ totiž musí za niekoľko mesiacov zrealizovať kompletnú obnovu vetracích a klimatizačných systémov rokovacej sály a priľahlých priestorov, ako aj výmenu potrubia vzduchovodov. Firma má tiež zabezpečiť úpravu miestnosti, v ktorej sa nachádza réžia rokovacej sály. „Súčasný stav priestorov bol vyhodnotený ako zastaralý a neefektívny,” uvádza sa v podkladoch k zákazke.

Meniť sa tiež budú silnoprúdové rozvody, osvetlenie a káble pre zásuvky v rokovacej sále.

Podľa zmluvy sa rekonštrukcia v priestoroch rokovacej miestnosti mala rozbehnúť na prelome júna a júla, teda po skončení riadnej schôdzi zákonodarcov. Termíny zrejme ovplyvnilo mimoriadne zasadnutie NR SR, na ktorom poslanci mali rozhodovať o odvolávaní Borisa Kollára (Sme rodina) z funkcie predsedu parlamentu.

Keďže schôdzu sa nepodarilo otvoriť ani po dvoch dňoch a štyroch pokusoch, konala sa v rokovacej sále v dňoch 4. a 5. júla. Podľa pôvodného zámeru v týchto dňoch už mala byť miestnosť odovzdaná do rúk stavebných robotníkov. Zmluvné podmienky umožňujú obom stranám v odôvodnených prípadoch posunúť termíny. Dodávateľ sa však zaväzuje dodržať dosť prísne lehoty, lebo opravy má dokončiť v priebehu 10 týždňov – najneskorší termín je stanovený na 13. september.

Schôdze zrejme budú

V piatok strana Smer podala návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze ku kompenzáciám pre samosprávy. Chce na nej prijať uznesenie, ktorým bude parlament žiadať vládu, aby pre mestá a obce okamžite uvoľnila 108 miliónov eur.

„V roku 2022 a 2023 boli prijaté viaceré sociálne zákony, ktoré výrazne negatívne ovplyvňujú príjmy miest, obcí a VÚC a k tomu prišli aj vysoké ceny energií, na ktoré, žiaľ, vláda neponúkla žiadne kompenzačné opatrenia,“ uviedol v stanovisku šéf Smeru Robert Fico. Schôdza by mala byť podľa slov Kollára konať piatok 21. júla 2023 o 9:00.

Ďalšie mimoriadne rokovanie parlamentu by sa mohlo konať k téme skrátenia ordinačných hodín v ambulantných pohotovostiach. Pred par dňami to avizoval to minister zdravotníctva Michal Palkovič.

Využijú Bratislavský hrad

Kollár vyhlásil, že alternatívne riešenie pre konanie schôdze už našiel. „Bude v areáli hradu, určili sme na to zimnú jazdiareň,“ povedal. Táto miestnosť v priestoroch Bratislavského hradu od roku 2016 slúži najvyšším ústavným činiteľom na protokolárne podujatia. Sála jazdiarne má kapacitu 600 miest, a jej obnova stala rozpočet okolo 10 miliónov eur.

Síce priestory patria pod Kanceláriu Národnej rady, využívajú ju aj ďalšie politické subjekty. Vlani napríklad v jazdiarni konalo podujatie ministerstva školstva, na ktorom vtedajší šéf rezortu udelil Cenu sv. Gorazda výnimočným učiteľom a žiakom. V roku 2021 v Zimnej jazdiarni hradu konal pracovný snem Smeru za účasti vyše 200 delegátov.

Hlasovanie bude problém

Zasadnutie parlamentu neznamená iba zhromaždenie 150 poslancov v jednej miestnosti. Zabezpečené majú byť aj technické podmienky, ako napríklad fungujúci hlasovací systém. Výpadok tohto zariadenia napríklad vlani v októbri spôsobil kolaps hlasovacieho maratónu. Spočiatku sa zdalo, že zastaraný systém parlamentu sa stal terčom hackerského útoku. Postupne sa však zistilo, že k výpadku došlo po tom, ako poslanec Róbert Halák (OĽaNO) omylom prehodil kábliky v miestnosti, kde rokuje kultúrny výbor.

Napriek tomu, Kollár nepovažuje hlasovanie mimo rokovacej sály a bez elektronického systému za problematické. Pomôcť by mohlo mobilné hlasovacie zariadenie. Pri jednom či dvoch bodoch programu sa podľa Kollára dá hlasovať aj rukami. Zákon umožňuje poslancom hlasovať zdvihnutím ruky, ak s technických dôvodov nie je možne použiť príslušné zariadenie.

V roku 2004 tento náhradný plán vytiahol vtedajší predseda parlamentu za KDH Pavol Hrušovský. Nastal však problém so spočítaním toho, koľko poslancov je v sále, nie to ešte so sčítaním výsledku hlasovania. O dvoch návrhoch sa tak hlasovalo dve hodiny.

Zdroj: https://spravy.pravda.sk