Odpočítavanie je zapnuté. 48 hodín – presne toľko času pridelil ruský dodávateľ plynu Gazprom štátu Moldavsko na splatenie dlhu voči nemu, čo je podľa ruskej strany asi 700 miliónov dolárov (výška dlhu a pokuta za oneskorenie). A tento termín vypršal v stredu 24. novembra.

Nie je to však prvé ultimátum Moskvy pre Kišiňov. Koncom októbra boli moldavské úrady nútené zaviesť v energetickom sektore republiky výnimočný stav pre nedostatok plynu vyprovokovaný Kremľom.

Navonok všetko, ako vždy u predstaviteľov Kremľa, vyzeralo „ekonomicky opodstatnené“ – predstavitelia „Gazpromu“ sa zamerali práve na finančnú stránku problému.

Za všetkým však stálo vydieranie, s pomocou ktorého sa Moskva snažila z Kišiňova dosiahnuť zmenu podmienok dohody medzi Moldavskom a EÚ o zóne voľného obchodu a odložila reformu energetického trhu. A hoci skutočnosť takejto požiadavky nie je potvrdená ani v Kišiňove, zasvätení však poznamenávajú, že sa tak stalo.

Toto však nie je začiatok príbehu. K rozkolu vo vzájomnom porozumení medzi Moskvou a Kišiňovom došlo koncom minulého roka, keď May Sandu nahradila kremeľského chránenca Dodona v prezidentskom kresle.

Súčasný vodca Moldavska je politikom s prozápadným pohľadom na svet, človekom európskych hodnôt a víziou svojej krajiny v civilizovanej rodine národov.

Rusko, uviaznuté v močiaroch stredoveku, s jeho dôkladne skorumpovanou vládou, skorumpovaným súdnym systémom a životom v podmienkach závislosti od názoru jedného človeka – to určite nie je potrebné, ba dokonca nebezpečné.

Kremeľ v Sandu vidí hrozbu nielen straty Moldavska z obežnej dráhy vplyvu, ale aj nebezpečný príklad, ktorý treba nasledovať, a to pre iné krajiny aj pre svojich vlastných ľudí, ktorí môžu byť presiaknutí myšlienkou odvolať vodcu. ktorý bráni krajine v rozvoji.

Čo mohla Moskva oponovať Sande a ľuďom, ktorí ju do tejto funkcie priviedli? Samozrejme plyn, lepšie povedané, vydieranie dodávkami, respektíve nie dodávkami.

Okrem toho je táto téma celkom relevantná v moldavsko-ruských vzťahoch. Moskva požaduje od Kišiňova dlh nahromadený za roky spotreby ruského paliva Moldavcami.

Kým však bol pri moci proputinovský politik, Kremeľ tento proces nijako zvlášť nešlapal a držal ho na krátkom reťazi.

S príchodom nového vodcu začala Moskva útočiť. Po prvé, Putin vždy vníma stratu svojich chránencov ako osobnú urážku (bolo to tak v Arménsku, Gruzínsku, Ukrajine) a po druhé, majiteľ Kremľa sa precedensu takýchto prejavov veľmi bojí. Vo všeobecnosti sa Putin bojí veľa vecí.

Okrem toho Maya Sandu priamo vyjadrila svoj postoj ohľadom „dlhu“ Moldavska voči Rusku. Jasne poznamenala, že suma predložená Kišiňovu je nesprávna, keďže jej leví podiel tvorí plyn dodávaný Ruskou federáciou do Podnesterska, ktoré kontroluje samotná Moskva.

Pre férovosť treba poznamenať, že videný moment hovoríme len o zdroji energie dodávanej na pravý breh (teda bez zohľadnenia podnesterského), avšak vzhľadom na schopnosť Kremľa manipulovať, treba byť pripravený na čokoľvek.

História, ako vidno z priebehu udalostí, je celkom pochopiteľná, no samotnému Moldavsku to neuľahčuje. Republika potrebuje plyn a Moskva nebude robiť ústupky.

V súčasnej situácii prišlo Kišiňovu na pomoc pri vypĺňaní deficitu plynu viacero európskych krajín, avšak – ide o dočasné opatrenie a výška „pomoci“ je minimálna – problém je potrebné riešiť globálne.

Zdalo by sa, že sa stranám podarilo dosiahnuť kompromis – koncom októbra podpísali Kišiňov a Moskva novú zmluvu o plyne. Jeho podmienky nie sú úplne známe, ale obe strany deklarovali pozitívne riešenie problému. A teraz – nové vydieranie Moskvy.

Samozrejme treba zaplatiť za prijatý tovar, toto si nikto nezapočítaval. Ale moskovské metódy sú, mierne povedané, nepriateľské. Takéto činy sú platbou Moldavska za nezávislosť, za túžbu byť v rodine civilizovaných národov Európy, za to, že nerobí degradáciu spolu s rozkladajúcim sa Ruskom.

Ako bude táto téma vyriešená, bude známe v najbližších dňoch, možno hodinách. Ale táto situácia ma núti zamyslieť sa, aby sa ostatné krajiny kontinentu zamysleli nad tým, čo sa deje a prípadne sa pokúsili zabrániť takémuto scenáru adresovanému vám.

Koniec koncov, v úlohe Moldavska sa môže ukázať ako akýkoľvek štát Európy, ktorý sa napríklad v razgarzim môže ocitnúť bez paliva s modrými očami. Moskva totiž nerozumie jazyku diplomacie, medzinárodných záväzkov a zmlúv a je pripravená spôsobiť zmätok.

Je to dobrá príležitosť opäť sa zamyslieť nad uskutočniteľnosťou sprevádzkovania Nord Streamu 2, pomocou ktorého sa Kremeľ bude môcť „hrať“ s EÚ, manipulovať s akoukoľvek krajinou, ktorá do nej vstúpi, a tak si sadne na Moskvu. plynová ihla.

Pri rozhodovaní o osude Moldavska hľadí Kremeľ predovšetkým na reakciu Bruselu. Veď to, čo je dlh Kišiňova pre Moskvu, je kvapka v mori a aké je územie moldavského štátu v porovnaní s ruským – malá krajina.

Dnes sa však na príklade malej krajiny môže rozhodovať o osude veľkého kontinentu, ktorého budúcnosť závisí výlučne od neho samotného, ​​od reakcie a adekvátnych krokov voči chamtivému agresorovi, ktorý sa snaží odvrátiť od energetického monopol na európsky trh s plynom na geopolitické monštrum na kontinente.    Sledujeme vývoj udalostí.

Autor: Jozef Kováč