Boj za transparentnosť ostal v teoretickej rovine.

Keď sa pred piatimi rokmi vtedajší predseda parlamentu Andrej Danko pokúšal zmeniť pravidlá fungovania politických strán, líder OĽaNO Igor Matovič trval na tom, že jeho novelu podporí len vtedy, ak Danko splní tri jeho požiadavky.

Jednou z nich bolo, aby si podľa nového zákona museli strany zriadiť verejný transparentný účet, na ktorom by si mohol ktokoľvek pozrieť, ako politici nakladajú s peniazmi od štátu. Matovičovi sa napokon jeho nápad presadiť nepodarilo.

Napriek svojim odvážnym návrhom z minulosti to sám s transparentnosťou nepreháňa. Hnutie OĽaNO, ktorému šéfuje, si síce pred parlamentnými voľbami založilo transparentný účet, dohromady však na ňom nezverejnilo prakticky nič.

Obyčajní ľudia už pritom v kampani zrejme minuli státisíce eur. Desaťtisíce eur visia vo vzduchu aj Demokratom Eduarda Hegera, pri ktorých ide o ešte vážnejší problém, keďže ide o novú stranu a nevieme, odkiaľ peniaze na ich propagáciu pochádzajú.

Aj Smer či Hlas zverejnili len časť informácií. Naopak, Matovič s Hegerom by sa mohli učiť od Richarda Sulíka, ktorého transparentný účet plne zodpovedá svojmu názvu.

Priestor pre čierne peniaze

Aj napriek tomu, že po celom Slovensku už dlhšie vidieť stovky bilbordov politických strán, oficiálna časť volebnej kampane sa začína až po vyhlásení volieb predsedom parlamentu. Boris Kollár voľby vyhlásil minulý piatok.

So začiatkom kampane, v ktorej môžu strany minúť maximálne tri milióny eur, vzniká pre politické subjekty zároveň povinnosť zriadiť si transparentné účty. Zákon však nie je dokonalý.

Nemyslí totiž práve na to, že mnohí politici začínajú s kampaňou dávno pred jej oficiálnym začiatkom. Do výdavkov na predvolebnú propagáciu sa zarátava všetko, čo strany minuli 180 dní pred vyhlásením volieb. No horný limit tri milióny eur môžu výrazne prekročiť, ak začali s kampaňou oveľa skôr. To však nie je jediný problém.

Ak strany kampaňujú bez ľahko kontrolovateľných účtov, môžu bez problémov narábať aj s čiernymi peniazmi – zo zahraničia alebo od sponzorov, ktorých chcú zatajiť. Niektoré strany sa nad rámec zákona rozhodli, že si transparentné účty založia skôr. Nie všetci z tých, ktorí tak urobili, však tieto účty aj reálne používali.

OĽaNO zatajilo všetko

Igor Matovič sa roky pasoval do pozície jedného z najväčších priekopníkov transparentnosti a bojovníkov proti korupcii. Paradoxne, jeho OĽaNO pred začiatkom kampane robilo väčšie tajnosti ako Smer či Sme rodina.

Hnutie ešte začiatkom marca na svoj transparentný účet previedlo 20-tisíc eur, z ktorých neminulo takmer nič. Slovensko je však oblepené Matovičovými bilbordmi. Len v marci a apríli malo hnutie zaplatených viac ako 600 bilbordov za zhruba 150-tisíc eur. Údaje poskytla mimovládnej organizácii Transparency International Slovensko (TIS) agentúra Kantar.

Po započítaní bilbordov aj za mesiac máj budú celkové čísla ešte vyššie. Viac reklamnej plochy ako OĽaNO nemala žiadna iná strana. Tým sa však výdavky strany v predkampani neskončili.

Podľa dát, ktoré zozbierala TIS, Matovič len od 1. mája do 4. júna minul na reklamu na Facebooku ďalších približne 25-tisíc eur. Politici hnutia navyše už niekoľko týždňov cestujú po celom Slovensku a organizujú besedy s voličmi.

Koľko peňazí to stálo, OĽaNO zatajuje. „Limit podľa zákona dodržíme. Podľa zákona budeme tiež informovať o výdavkoch,“ odpísali nám stručne z tlačového odboru hnutia.

Čo ukázal Smer

O niečo viac informácií ako OĽaNO poskytla verejnosti ešte aj strana Smer, ktorú Igor Matovič obviňuje, že za 12 rokov vlád ukradla občanom 30 miliárd eur. Smer na svoj transparentný účet v marci vložil dva milióny eur.

Na rozdiel od Obyčajných ľudí strana Roberta Fica účet použila. Minula necelých 200-tisíc eur. To je však zároveň jediná transparentná informácia, o ktorú sa Smer podelil. Peniaze totiž previedol na účet Agentúry Smer, teda svojej vlastnej eseročky, ktorej konateľom je Robert Kaliňák. Transparentný účet takto strana obchádza dlhodobo.

Ako firma s peniazmi naložila, to už nevieme. Podľa výpisu z účtu za ne mala nakúpiť reklamné predmety. V porovnaní s nákladmi iných strán, ktoré používajú svoj transparentný účet zodpovedne, sa okrem toho výdavky Smeru zdajú byť nízke. Účet momentálne najsilnejšej strany na Slovensku nehovorí nič o platbách za bilbordy.

Transparentným financovaním sa na svojej stránke chvália Demokrati expremiéra Hegera, realita je však horšia. Transparentný účet si zriadili ešte v marci a uvádzajú na ňom príjmy zhruba 60-tisíc eur – ide o dary podporovateľov či členov strany.

Do konca minulého týždňa vraj vyčerpali len 34-tisíc eur z tejto sumy. Podľa údajov agentúry Kantar však Demokrati len v marci a apríli a iba na bilbordy minuli takmer 80-tisíc eur.

Účet Demokratov „mlčí“

V spomínanom období mal Heger tretí najväčší počet bilbordov spomedzi všetkých strán. Ďalšie tisícky Demokrati vrazili do Facebooku a tiež už kampaňujú aj v teréne, čo sa nedá robiť zadarmo.

Aj Heger tak má vo financovaní svojej predkampane dieru v hodnote zrejme niekoľko desiatok a možno aj stoviek tisíc eur. Strana na naše otázky odpovedala až po publikovaní tohto textu.

Hovorca Matúš Mandrák nám napísal, že kampaň financujú zo štátneho príspevku, ktorý získala ešte strana Spolu, ktorej premenovaním Demokrati vznikli. Na transparentnom účte však platby za marec a apríl nezverejnili.

Podobný prípad je Hlas, teda tiež nový subjekt, ktorý niekde musí zháňať peniaze na voľby. Strana Petra Pellegriniho má transparentný účet od apríla, no uvádza výdavky iba 48-tisíc eur. Celú sumu Hlas vyplatil jednej firme aj s poznámkou „kampaň máj“.

Celkové výdavky strany musia byť oveľa vyššie. Len do Facebooku Pellegrini v priebehu mája investoval 10-tisíc eur. Pri otázkach, koľko Hlas naozaj minul, nás hovorkyňa strany odkázala na transparentný účet.

Naopak, veľmi prehľadne sa k financovaniu svojej predkampane postavili strany SaS a Progresívne Slovensko (PS). SaS na svoj účet vložila už 600-tisíc eur, viac ako pol milióna z nich už stihla minúť.

Transparentný účet strany jasne ukazuje, že SaS peniaze investovala napríklad do bilbordov či prieskumov verejnej mienky, 3500 eur za pomoc v kampani zasa zaplatila známemu kuchárovi Marcelovi Ihnačákovi.

Účet nemali vôbec

O niečo menej ako SaS, asi 480-tisíc eur, pred vyhlásením volieb utratilo PS. Progresívci si na kampaň požičali státisíce eur od viacerých slovenských biznismenov.

Sme rodina Borisa Kollára je na tom z hľadiska transparentnosti oveľa lepšie ako OĽaNO či Demokrati, no hnutie zrejme tiež nezverejnilo všetko.

Napríklad koľko naozaj zaplatili za všetky reklamné plochy a bilbordy. Účet Sme rodiny v piatok 9. júna, teda v deň vyhlásenia volieb, hlásil príjmy vo výške 287-tisíc a výdavky 283-tisíc eur. Ani Sme rodina na naše otázky neodpovedala.

Medzi strany, ktoré si transparentný účet založili až tesne pred vyhlásením volieb, patria KDH či Republika. Z obidvoch hnutí na našu otázku, koľko do predkampane investovali, odpovedali. Čísla, ktoré nám poskytli, sa nedajú spoľahlivo overiť.

„Na volebnú predkampaň v mesiacoch apríl a máj sme minuli 107 550 eur. Koncom mája sme zriadili osobitný transparentný účet k voľbám a od júna sú transakcie na volebnú kampaň vedené cez tento transparentný účet,“ povedala hovorkyňa kresťanských demokratov Lenka Halamová.

Republika ústami svojho hovorcu Ondreja Ďuricu zasa tvrdí, že v mesiacoch apríl, máj a jún za svoju propagáciu zaplatí asi 130-tisíc eur. Republika ako nové hnutie ešte nemá peniaze od štátu za volebný výsledok. Je odkázané na dary či pôžičky. Po 100-tisíc eur strane požičali europoslanec Milan Uhrík a poslanec parlamentu Miroslav Suja.

Zdroj: https://www.aktuality.sk