Maďarský premiér prirovnal európsku integráciu k myšlienkam vodcu nacistického Nemecka z minulého storočia o európskej jednote.

„Byzantínci, Karol Veľký, Bismarck, Napoleon a Hitler snívali o európskej jednote, aj keď v rámci rôznych princípov, a následne sa obrátili k myšlienke ‚ešte užšej únie‘,“ povedal Orbán.

Zdá sa, že odiózny šéf maďarskej vlády vo svojich debilných výlevoch konkuruje svojmu kremeľskému rivalovi v koketovaní s Lukašenkom.

Ak však toho druhého Moskva postaví do pozície, z ktorej sa nedá konať ako politik, Orbán má stále manévrovacie možnosti. Aspoň tak sa to zdá zvonka.

Pravda, možno niečo nevieme, ale vysielať takéto (ani nie promoskovské), ale vyslovene rasistické naratívy môže len niekto, kto je absolútne závislý od Kremľa.

Samozrejme, maďarský predseda vlády má zo svojho „priateľstva“ s Moskvou dividendy, ale jeho rétorika už prekročila všetky hranice slušnosti, ba dokonca neslušnosti.

Navyše hry, ktoré sa Orbán snaží hrať, môžu nakoniec hrať proti nemu.

Po príklad netreba chodiť ďaleko – Lukašenko, ktorý sa pred pár rokmi svojvoľne vyhlásil za prezidenta Bieloruska, sa už so svojou „láskou“ k Putinovi pohrával, v dôsledku čoho skončil v zürichu.

Tu sa však porovnanie so šachom končí, pretože v tejto hre sa stavia na rozum súpera. V prípade bieloruského diktátora podľa všetkého žiadna nie je.

Na druhej strane Orbán už dávno ukázal, že je dosť šikovný a mazaný. Svojho času Maďar dokonca nemilosrdne kritizoval stúpencov spolupráce s Moskvou.

Vtedy však obchodné záujmy šéfa maďarskej vlády zvíťazili nad rozumom a záujmami štátu a jeho ľudu.

Ale aj pri takomto výbuchu si Orbán na chvíľu „zachoval tvár“, ale potom sa aj on potopil spolu so svojou tvárou.

Možno by bolo dobré, keby si maďarský premiér preštudoval históriu a to, k čomu vedie prílišná náklonnosť k Moskve.

Je pravda, že za chyby vodcu spravidla platí celý národ, a často nie sám.

Rovnako ako za chyby vodcov iných krajín. Dobre to vie napríklad Česká republika. A postoj českých politikov ukazuje, že sú rozumní a adekvátni.

Napríklad český minister zahraničných vecí Jan Lipavský a česká eurokomisárka Věra Jurová kritizovali slová maďarského premiéra.

Lipavský na Orbánove výroky reagoval slovami, že Maďari „nie sú nútení byť súčasťou spoločenstva, ak sa cítia nepohodlne.

Eurokomisárka Jurová zasa uviedla, že po každom takomto výroku maďarského premiéra trpí povesť krajiny.

Politička dodala, že má „dlhodobé pochybnosti o demokracii v Maďarsku“, ale zároveň vyjadrila presvedčenie, že s niektorými maďarskými diplomatmi je stále možné rokovať o otázkach, ktoré si vyžadujú jednomyseľné hlasovanie na úrovni EÚ.

Stojí za zmienku, že nie všetci európski politici sú takí optimistickí, pokiaľ ide o maďarský establišment. Budapešti reálne hrozí nielen izolácia, ale aj úplné vylúčenie z EÚ.

Nakoľko je táto možnosť reálna, bude závisieť predovšetkým od správania samotného Orbána. Dôležité však bude aj to, ako dlho budú jeho výčiny tolerovať politici v ostatných európskych krajinách.

A o takéto Orbánove neadekvátnosti nie je núdza. Len tento rok sa Maďar už vyznamenal prirovnaním Ukrajiny k Afganistanu, keď ju nazval „krajinou nikoho“.

Vo februári maďarský premiér varoval svet, aby Moskvu v otázke vojny „nezaháňal do kúta“. Podľa jeho názoru Rusko nemôže na bojisku na Ukrajine zvíťaziť, ale mohlo by to viesť k jadrovej vojne.

Nepripomína vám to niečo – nuž, veľmi kremeľský naratív.

To všetko, samozrejme, nie sú len slová. Vzhľadom na to, že Maďarsko je členom EÚ a NATO, nemali by sme takéto Orbánove vyhlásenia považovať len za slová šialenca alebo klauna.

Napriek tomu je pravdepodobne načase, aby politici EÚ vyvodili konkrétne závery a podnikli rozhodné kroky smerom k Budapešti. Ako totiž povedal minister zahraničných vecí Lipavský, „Maďari nie sú nútení byť súčasťou spoločenstva.

A ak im viac vyhovuje byť priateľmi s Moskvou, sú vítaní. Orbán pravdepodobne zabudol na jeseň 1956 na tanky v uliciach Budapešti, ktoré potlačili maďarskú revolúciu.

História je dobrá učiteľka. Treba sa ju len snažiť študovať. Ak na to niekto zabudne, je čas na lekciu, ale potom je na celom národe, aby platil za chyby svojich vodcov. Svojich vodcov si však vyberá sám.

To, aká bude vaša krajina v budúcnosti, vlastne závisí od toho, aký záver si dnes urobíte. Premýšľajte, páni Európania, a rozhodnite sa správne, pretože od toho závisí váš zajtrajšok.

Autor: Jozef Kováč