Hoci bola premiérska kariéra Eduarda Hegera postavená najmä na viere, že nejako bude, už aj Demokrati pochopili, že niečo musia urobiť.

Žiadna premiérska strana nemala tak krátko pred voľbami takú nízku podporu ako Demokrati. Po tom, ako im prieskumy od troch rôznych agentúr namerali menej ako štyri percentá, sa zdá, že budú radi, ak po 30. septembri dostanú aspoň štátny príspevok na činnosť. Ak bude mať vôbec zmysel, aby po voľbách nejakú činnosť vyvíjali.

Veď nejako bude

A hoci premiérska kariéra Eduarda Hegera bola postavená najmä na viere, že nejako bude, už aj Demokrati pochopili, že niečo musia urobiť. Začali tým, že si vybrali súpera. Prejavili pri tom nečakaný zmysel pre realitu.

Nie je to Smer, pred ktorým chceli zachraňovať demokraciu. Stala sa ním SaS, ktorá má, paradoxne, ambície voľby vyhrať, a za najväčšieho konkurenta považuje Progresívne Slovensko.

Po tom, ako Karel Hírman prišiel s odhalením, že Richard Sulík si z Expa v Dubaji údajne urobil „rodinný výlet“ za milión eur a zanechal po sebe „bordel v dokladoch“, Eduard Heger a Jaroslav Naď spustili útok na druhom fronte. Podľa premiéra a ministra obrany chcel predseda SaS skladať úradnícku vládu. Niektoré mená z nej vraj vyhodil, no jeho nominanti cez Zuzanu Čaputovú neprešli.

Od predstieranej sebareflexie, ktorú Eduard Heger predviedol vo verejnoprávnej televízii, tlačí do verejného priestoru konštrukt, že za konflikty, ktoré podľa neho viedli k pádu jeho vlády, môžu Richard Sulík a Igor Matovič rovným dielom. Ako bývalý člen OĽaNO nemôže tvrdiť nič iné.

Uznanie prezidentke

Jaroslav Naď bol po Igorovi Matovičovi azda najväčším vládnym kritikom predsedu SaS. Známe je napríklad jeho tvrdenie, že Richard Sulík sa od prvého dňa na vláde správal „katastrofálne“. Ako Demokrat v tom iba pokračuje.

Zmysel dáva aj uznanie prezidentke, že mená od Richarda Sulíka neakceptovala. Demokrati si ju nemôžu poštvať proti sebe, hoci im pokazila plán využiť vládu ako platformu na volebnú kampaň zadarmo. Práve v postoji k nej sa od OĽaNO líšia najviac.

Medzi ich voličmi mala Zuzana Čaputová pred náhlym koncom vlády Eduarda Hegera množstvo priaznivcov. Útokmi na ňu by sa navyše zaradili k Smeru a OĽaNO – dvom stranám, proti ktorým sa najviac potrebujú vyhraniť.

Musel by byť blázon

Rýchlosť, s akou Richard Sulík prisľúbil podporu celého poslaneckého klubu SaS úradníckej vláde však naznačuje, že aj keby prezidentka nevybrala mená, ktoré tam chcel mať, určite v nej nie sú ľudia, ktorých nechcel. No na výhru vo voľbách bude strana odborníkov potrebovať oveľa viac, než snahu zviezť sa na vláde odborníkov.

Ochota Demokratov zahlasovať za programové vyhlásenie vlády zas naznačuje, že prípadný podiel Richarda Sulíka na jej zostavovaní nie je pre nich fatálny. Inú možnosť, než súťažiť s jednou z „demokratických“ strán, ktorá by im mala byť papierovo blízka, však prosto nemajú. Preferencie pod úrovňou SNS nepustia.

Hoci sa Demokrati spoliehajú, že presvedčia množstvo voličov, pre ktorých sú druhou voľbou, mali by si uvedomiť, že najviac nad nimi premýšľajú priaznivci OĽaNO. No ak by chcel Eduard Heger konkurovať Igorovi Matovičovi v útokoch na SaS, musel by byť blázon.

Zdroj: https://www.aktuality.sk