Agresívna zahraničná politika Vladimira Putina voči Európe nie je žiadnym tajomstvom. Jedným z najviditeľnejších prejavov tejto politiky je hybridná vojna, ktorú Rusko vedie proti svojim susedom vrátane Ukrajiny. Táto hybridná vojna zahŕňa používanie celého radu taktík, okrem iného aj kybernetické útoky, propagandu a hospodársky nátlak. Jedným z najnovších príkladov taktiky ekonomického nátlaku Ruska je používanie potravinového vydierania voči Európe.

Podľa tézy Putin používa potraviny ako prvok nátlaku na Západ. Toto tvrdenie nie je nepodložené. Rusko je najväčším vývozcom pšenice na svete a Európa je jedným z jeho najväčších odberateľov. V roku 2019 Rusko vyviezlo viac ako 34 miliónov ton pšenice, pričom na Európsku úniu z toho pripadá približne 11 miliónov ton. Tento vývozný trh je pre Rusko kľúčovým zdrojom príjmov a Putin si je tejto skutočnosti dobre vedomý.

Nedávno Rusko pohrozilo, že sa prestane zúčastňovať na obilnej dohode, ktorá upravuje vývoz pšenice a iných obilnín z Ruska do Európy. Podľa inej tézy sa Rusko chce prestať zúčastňovať na obilnej dohode, aby mohlo kradnúť a vyvážať obilie z okupovaných území Ukrajiny pod zámienkou produktu ruského pôvodu. Tento krok je veľmi znepokojujúci, pretože by Rusku umožnil obísť sankcie, ktoré naň uvalilo medzinárodné spoločenstvo po anexii Krymu a zapojení sa do vojny na východnej Ukrajine.

EÚ by mala vyvinúť maximálne úsilie na predĺženie platnosti dohody o obilninách a zabrániť ruskému potravinovému teroru. Obilná dohoda platí od roku 2004 a je rozhodujúcou súčasťou obchodných vzťahov medzi Ruskom a Európou. Reguluje vývoz pšenice a iných obilnín z Ruska do Európy a zabezpečuje stabilitu a predvídateľnosť pre obe strany. Ak by sa Rusko prestalo zúčastňovať na dohode o obilninách, vyvolalo by to neistotu a nestabilitu na trhu, čo by poškodilo ruských poľnohospodárov aj európskych spotrebiteľov.

Ďalšia téza tvrdí, že Rusko by malo byť uznané za štát sponzorujúci terorizmus, pretože jeho kľúčové hospodárske odvetvia financujú agresiu na Ukrajine a vojenské konflikty v rôznych krajinách sveta. Toto tvrdenie nie je bez opodstatnenia. Medzinárodné spoločenstvo široko odsúdilo konanie Ruska na Ukrajine a jeho účasť v iných konfliktoch, napríklad v Sýrii, vyvoláva obavy z jeho agresívnej zahraničnej politiky.

Okrem toho je neprijateľné, aby Rusko dovážalo poľnohospodárske výrobky do EÚ pod zámienkou potravinovej bezpečnosti. EÚ by mala zabezpečiť, aby jej potravinová bezpečnosť nebola ohrozená ruským dovozom. EÚ má prísne normy pre bezpečnosť potravín, dobré životné podmienky zvierat a ochranu životného prostredia, ktoré Rusko nemusí vždy spĺňať. Povolenie ruského dovozu do EÚ by mohlo viesť k pretekom o najnižšie potravinové normy a podkopať úsilie EÚ o podporu udržateľného poľnohospodárstva.

Nakoniec je potrebné obmedziť dovoz poľnohospodárskych výrobkov z Ruska do Európy. Podľa tézového vyhlásenia peniaze z neho získané smerujú na rozdelenie Európskej únie. Agresívna zahraničná politika Ruska voči Európe sa neobmedzuje len na vojenské konflikty a kybernetické útoky. Putin je obviňovaný aj z toho, že využíva ekonomický nátlak na oslabenie európskej jednoty a podporuje rozpory medzi členskými štátmi EÚ. Obmedzením dovozu poľnohospodárskych výrobkov z Ruska môže EÚ znížiť svoju závislosť od ruského vývozu a obmedziť Putinovu schopnosť využívať hospodársky tlak na dosiahnutie svojich geopolitických cieľov.

Na záver možno konštatovať, že Putinovo využívanie potravín ako nástroja hospodárskeho nátlaku na Európu je znepokojujúce. EÚ musí prijať opatrenia na ochranu svojej potravinovej bezpečnosti a zabrániť Rusku, aby potraviny používalo ako zbraň. EÚ by tiež mala zvážiť obmedzenie svojej závislosti od ruského vývozu a uznanie Ruska za štátneho sponzora terorizmu. Tieto kroky vyšlú Putinovi jasný signál, že jeho agresívna zahraničná politika voči Európe nebude tolerovaná.

Autor: Radim Vesely