Časť členov Dobrej voľby sa stane súčasťou strany Hlas Petra Pellegriniho a po spojení zanikne. Súčasťou strany bude aj eximinister zdravotníctva Tomáš Drucker, ktorý stranu zakladal. Minulosť týchto dvoch strán je však prepojená. Oboch lídrov spája strana Smer, obaja sa istým spôsobom od Roberta Fica dištancovali a niektorí členovia Hlasu boli predtým v Dobrej voľbe. Vráti Hlas toto zlúčenie na prvé priečky?

Predsedníctvo Dobrej voľby jednohlasne tento schválilo postup a zlúčeniu tak nič nebránilo. „Ľudia, u ktorých vidíme potenciál a ktorí majú záujem a chcú posilniť naše tímy, sa stanú súčasťou strany Hlas,“ uviedol Pellegrini v rozhovore pre agentúru SITA.

Zlúčenie je odpoveď amatérom

Členovia Dobrej voľby vstúpia priamo do štruktúr Hlasu. Druckerova strana nebude po spojení pôsobiť v Hlase ako platforma, ale zanikne. Pellegrini poukázal na to, že na Slovensku je v porovnaní s vyspelým svetom asi rekordný počet strán na počet obyvateľov, je ich okolo stovky a stále vznikajú nové.

„Má to byť aj odpoveď všetkým tým amatérom a spasiteľom, ktorí prídu, že idú všetko zjednocovať a nakoniec sa ukáže, že sa drobia ako omrvinky zo suchého rožka,“ skonštatoval líder Hlasu v rozhovore pre agentúru SITA.

Jej členovia vstúpia priamo do štruktúr Hlasu, pričom tento krok je pre každého z nich dobrovoľný. Zatiaľ nie je jasné, kto ďalší do Hlasu vstúpi. Detaily oznámi Pellegrini s Druckerom v piatok na tlačovej konferencii.

Pellegrini navrhne Druckera aj do predsedníctva a dá mu aj popredné miesto na kandidátke. Líder Hlasu verí, že Tomáš Drucker si upraví svoje povinnosti v Londýne v rámci svojho medzinárodného štúdia a v lete a v septembri sa intenzívne zapojí do volebnej kampane.

Čo sa týka počtu miest, tie dostanú primerane preferenciám. Dobrá voľba oslovila v rôznych prieskumoch okolo jedného až dvoch percent voličov. Sociológ a šéf agentúry Focus Martin Slosiarik nevidí preferenčný prínos Druckerovej strany veľmi pozitívne.

Pomôže Hlasu zlúčenie?

„Keďže sa Dobrá voľba v bežných prieskumoch pohybuje preferenčne len na úrovni cca jedného percenta, tak je ťažko niečo o nich z prieskumov povedať, keďže to je len niekoľko respondentov,“ skonštatoval pre Pravdu.

Práve Hlas podľa sociológa v istom zmysle slova limitoval aj možnosť rastu Dobrej voľby, pretože oslovovali podobný typ voliča. „Nemyslím si, že toto spojenie nesie v sebe nejaký typ rizika pre Hlas. V preferenciách sa to pravdepodobne zásadným spôsobom nepremietne, resp. bežné prieskumy to ťažko zachytia,“ uviedol Slosiarik.

Podľa politológa z Prešovskej univerzity Michala Cirnera zlúčenie pomôže Hlasu skôr finančne, než preferenčne. „Preferencie Dobrej voľby boli veľmi nízke, ale prídu k finančným prostriedkom, ktoré Dobrá voľba získala za výsledok v parlamentných voľbách 2020, čím môžu čiastočne pokryť náklady na predvolebnú kampaň,“ uviedol pre Pravdu.

Dobrá voľba získala vo voľbách niečo vyše troch percent a od štátu má tak nárok na príspevok. Za rok 2023 dostanú takmer 241-tisíc eur. Za necelé štyri roky je to celkovo necelých milión 750-tisíc, na kampaň v spojených voľbách minuli necelých 200-tisíc. Podľa poslednej výročnej správy mali na účtoch okolo 170-tisíc, no strana vykazovala stratu.

Plusom by pre Hlas mohli byť aj niektoré osobnosti, ktoré predtým neboli spájané so Smerom. „Nielen Drucker, ale aj pani Kurilovská a možno ďalšie tváre Dobrej voľby by mali prispieť k tomu, že hlavní predstavitelia Hlasu nebudú vnímaní iba ako odídenci zo Smeru, ale že je tam aj niekto iný, kto za Smer nekandidoval a nemal s ním nič alebo len málo spoločného,“ skonštatoval Cirner.

Slosiarik súhlasí a takisto dodáva, že niektorí politici, ak by sa pridali, by mohlo byť prínosom. „Viacerí z nich sú nositeľmi odbornosti v určitých sektoroch (zahraničie, obrana, spravodlivosť). Ak by teda prešli k Hlasu, tak by mohli posilniť Hlas tematicky v oblastiach, ktorým sa venujú.“

Dobrá voľba odmietala vládu so Smerom

Názor na prechod do Hlasu a zánik Dobrej voľby bol v predsedníctve Druckerovej strany rovnaký. Postup odsúhlasili jednohlasne, a to vrátane podpredsedu Dobrej voľby Radoslava Baťu, ktorý do Hlasu nevstúpi a vo voľbách nebude ani kandidovať.

Strany sa však líšili v postoji k spolupráci so Smerom. Koncom januára totiž Baťo, že je potrebné dohodnúť sa na takej ponuke pre voličov, aby mohla vzniknúť vláda bez Smeru a bez OĽaNO.

Baťo síce pre Pravdu neodpovedal, či sa rozdiel v postoji k Smeru pri zlučovaní strán riešil, no postoj všetkých v Dobrej voľbe ostával rovnaký. „Pre nás naďalej platí, že prvoradým politickým cieľom rozumných normálnych ľudí musí byť po najbližších voľbách vláda bez Roberta Fica a Igora Matoviča,“ dodal.

Pellegrini spoluprácu so Smerom nevylúčil, no viackrát sa vyjadril, že si nevie predstaviť byť vo vláde s Ficom a označil ho za „politika minulosti“. V Dobrej voľby boli podľa politológa Cirnera určite osobnosti, ktoré s Hlasom ísť nechceli. „Resp. možno by aj chceli, ale nebol by tam súlad medzi ich deklarovanými hodnotami a hodnotami strany Hlas,“ dodal s tým, že mať takýchto ľudí na kandidátke by bolo pre Hlas kontraproduktívne.

Určite sa podľa neho riešila aj spolupráca so Smerom, keďže pre niektorých členov bol určite Smer „no go“. „Dá sa to vysvetliť aj tak, že o koalíciách sa bude dohadovať až po voľbách, len aby to nebolo ako v sieti, že sa rozpadla aj na tom, že časť nechcela ísť vládnuť po voľbách so Smerom. Tomu sa chcú vyhnúť, a preto kto apriori Smer odmieta, nemal by byť na kandidátke,“ povedal.

Fico označil Druckera za liberálneho politika

Pellegrini aj Drucker pochádzajú z prostredia Smeru. Kým líder Hlasu bol dlhoročným členom, Drucker bol len nominantom na ministra zdravotníctva v tretej Ficovej vláde. Členom Smeru nikdy nebol. Svoju kariéru začal ešte ako manažér v štátnych podnikoch počas vlád vedených SDKÚ a bol aj generálnym riaditeľom Slovenskej pošty.

Rezortu zdravotníctva šéfoval do konca marca 2018. Po vražde Jána Kuciaka podala v vláda Roberta Fica demisiu a Druckera vystriedala Andrea Kalavská. Drucker potom nahradil Roberta Kaliňáka vo funkcii ministra vnútra a strana mala od neho vysoké očakávania. Tri týždne po nástupe do funkcie však podal demisiu. Oficiálne povedal, že sa necítil autenticky, no hlavným dôvodom bol spor ohľadom odvolania vtedajšieho policajného prezidenta Tibora Gašpara.

Fico ho totiž žiadal, aby Gašpara neodvolal, no Drucker s tým nesúhlasil a ich cesty sa rozišli. Do hry potom vstúpil Pellegrini, ktorého vtedajší prezident Andrej Kiska poveril dočasným vedením rezortu a Gašpara odvolal.

Už vtedy bolo v Smere cítiť pnutie a hovorilo sa o akomsi „umiernenejšom“ či dokonca „progresívnejšom“ krídle v strane. Strana rozpory popierala, už pred voľbami v roku 2020 bolo jasné, že Pellegrini sa poberie vlastnou cestou. Pol roka po voľbách sa tak aj stalo. No a svojím smerom sa pobral aj Drucker, ktorý ešte v auguste roku 2019 oznámil, že zakladá vlastnú stranu.

V strane bola napríklad aj Zuzana Dolinková či Branislav Becík, ktorý prešli po vzniku Hlasu k Pellegrinimu. Fico mal na Druckera ťažké srdce. „Niekedy si všelijakých hadov chováte na prsiach. Niekedy sa vám zadaria a niekedy nezadaria,“ povedal šéf Smeru. „On jednoducho na to nemá. To je typický kaviarenský, liberálny politik. Je to typ projektu, ktorý nás nezaujíma a neohrozuje,“ hovoril v lete 2019.

Zdroj: https://spravy.pravda.sk