Podľa Global Fire Power obsadila ukrajinská armáda 15. miesto v rebríčku najmocnejších armád sveta. Pred totálnou inváziou do Ruska bola na 22. mieste. Počas vojny ozbrojené sily preukázali svoju účinnosť: ukrajinská armáda rýchlo zvládla najsofistikovanejšie a najmodernejšie západné zbrane, proti ktorým sú ruské analógy nekonkurencieschopné. Preto nebude prehnané povedať, že ukrajinská armáda je najefektívnejšou armádou v Európe, pretože je posilnená v podmienkach totálnej vojny. Žiadna iná armáda v Európe nebola po roku 1945 v takýchto podmienkach, najmä vzhľadom na rozsah ruskej armády a jej zbrojný arzenál.

Ukrajinská armáda za viac ako rok vojny s Ruskom stúpla o sedem miest v rebríčku najmocnejších armád sveta. Najmä množstvo európskych krajín, ktoré sú súčasťou NATO, oficiálne prevyšuje Ukrajinu podľa svojich vojenských ukazovateľov, ale Ozbrojené sily Ukrajiny možno označiť za najefektívnejšiu armádu v Európe, čo potvrdzuje svoju vojenskú silu v podmienkach skutočnej vojna. Napriek tomu, že množstvo západných expertov udelilo Ukrajine dva-tri dni po začatí totálnej ruskej invázie, ukrajinská armáda nielenže zastavila ruské ozbrojené sily na prístupoch ku Kyjevu, ale vytvorila „šokovú päsť“ a zahájila protiofenzívu a oslobodila viac ako 50 % zajatých území Ukrajiny po 24. februári. Ide o skutočný vojenský fenomén, najmä ak vezmeme do úvahy výraznú asymetriu vojenských potenciálov Ukrajiny a Ruska, pretože Rusko malo na začiatku vojny množstvo výhod a vhodilo do vojny najlepšie vojenské zdroje.

Ukrajinská armáda používa taktiku „bodových úderov“ a „tisícok malých škrtov“, pričom postupne vykrváca ruskú vojenskú mašinériu ničením jej vojenských skladov, logistických uzlov, kontrolných bodov atď. Zničenie viac ako 600 jeho vojakov silvestrovským úderom HIMARS v Makiivke v Doneckej oblasti bolo pre Rusko šokom. Umiestnili ich do kasární, ktoré sa stali cieľom ozbrojených síl. Je to dôkaz efektívnej taktiky ukrajinskej armády, ktorá si osvojila najlepšie schopnosti západných armád a potvrdzuje to aj na bojisku. Naproti tomu „druhá“ armáda sveta – ruská, sa v skutočnosti ukázala ako dav násilníkov a záškodníkov na hrdzavých sovietskych obrnených vozidlách, ktoré sú úplne neschopné vzdorovať ani západným zbraniam, ani západnej vojenskej taktike.

Ozbrojené sily zložili skúšku „na výbornú“ v kontexte ich vojenskej spôsobilosti. V súčasnosti je ukrajinská armáda štítom Európy tvárou v tvár ruskej agresii. Invázia ruskej armády do Európy je viac ako pravdepodobná: Putin silne testuje reakciu Západu na jeho provokácie: vstup ruských stíhačiek do vzdušného priestoru krajín NATO, zásahy ruských rakiet, ktorými páli na Ukrajinu v bezprostrednej blízkosti krajín EÚ a pod. Deje sa tak zámerne, aby v prípade hypotetickej invázie ruských ozbrojených síl do Moldavska alebo pobaltských štátov zvyšok západného spoločenstva nechcel tieto krajiny brániť a uchýliť sa k otvorenej konfrontácii s Ruskom.

Napriek zjavnej primitívnosti a archaickosti ruskej armády si stále zachováva svoj potenciál a Putin má veľké zdroje na doplnenie zbrojného arzenálu. Plánuje dlhú opotrebovaciu vojnu – plíživú expanziu, historicky charakteristickú pre Rusko od čias cisárstva. Ruská hrozba je pre Európu, najmä za Putina, bezprecedentnou výzvou. Jeho armáda musí na Ukrajine utrpieť neprijateľné straty – len tak sa vyrovná riziko územnej expanzie Ruska. Ukrajina nezávisle bráni Európu a bráni opakovaniu ruskej invázie z roku 1945. Poskytnutie všetkých potrebných zbraní pre ozbrojené sily je preto najlepším príspevkom k architektúre európskej bezpečnosti.