Pozerá sa na nás trochu čudne. Vasyľ z Buče očividne nie celkom rozumie otázke, čo si myslí o tom, že sú ľudia, ktorí tvrdia, že masakre na Ukrajine nie sú skutočné.

„Akí herci by tam mali ležať?,“ pýta sa, keď počuje o konšpiračnej teórii, že mŕtvi z Buče boli len komparzisti. Vasyľ pripomína, že obyvateľov jeho mesta ruskí okupanti zabíjali len preto, že to boli Ukrajinci. Stojíme s ním na Jablonskej ulici v Buči. Práve tu našli viacero mŕtvych tiel. „Postavili ich do stredu ulice so zviazanými rukami a postrieľali,“ povedal Vasyľ. Na Jablonskej mali agresori aj svoj štáb.

Zelenskyj: Nikdy nezabudneme

Rusi okupovali Buču od 3. marca 2022 do 31. marca 2022. Mesto, ktoré leží asi 25 kilometrov od Kyjeva, malo pred vojnou okolo 37-tisíc obyvateľov. V Buči miestne úrady po odchode ruských jednotiek potvrdili 458 mŕtvych. Úrad Vysokého komisára OSN pre ľudské práva zdokumentoval minimálne 73 nezákonných zabití. Správa ľudskoprávnej organizácie Human Rights Watch o dianí v Buči obviňuje ruských okupantov z popráv civilistov, z mučenia či únosov.

Ukrajinec Vasyľ slúžil v Afganistane, takže vie, čo je to vojna, ale podľa neho sa to nedá porovnať s tým, čo sa stalo v Buči. „Slovami sa to nedá opísať. Čo cítim? Želám im smrť,“ povedal o páchateľoch zločinov. Hovorí im rašisti a neľudia. Vasyľ povedal, že v Rusku má aj príbuzných, ale od invázie s nimi nie je v kontakte. „Boja sa,“ dodal Ukrajinec.

Na mieste hrôzy sa v piatok konala spomienková slávnosť. S ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským sa na nej zúčastnili poverený slovenský premiér Eduard Heger, moldavská prezidentka Maia Sanduová, slovinský predseda vlády Robert Golob a chorvátsky premiér Andrej Plenkovič.

„Nikdy nezabudneme. Potrestáme všetkých páchateľov,“ vyhlásil Zelenskyj v Buči. „Na ľudskú dôstojnosť sa nezabudne. Na uliciach v Buči svet videl ruské zlo. Odmaskované zlo. Na ukrajinskom území sa odohráva boj o základy slobodného sveta. Určite vyhráme. Ruské zlo padne, priamo tu na Ukrajine,“ zdôraznila hlava štátu.

Zelenskyj počas spomienky na obete masakrov odovzdal obrancom mesta štátne vyznamenania. Viaceré však in memoriam, preberali si ich rodiny padlých ukrajinských hrdinov. Nad pamätníkom v Buči za zvukov hymny zaviala ukrajinská vlajka.

Heger bol na krátkej návšteve Ukrajiny aj s povereným ministrom obrany Jaroslavom Naďom. V Buči predseda vlády povedal, že ruská armáda v meste rozpútala teror.

Boj za slobodu

„Ukrajinci majú našu plnú podporu. Stojíte na správnej strane histórie. Ukázali ste, akí odvážni sú ľudia bojujúci za hodnoty, ako sú sloboda, ľudské práva a demokracia. Zobudili ste celý svet. Slobodu nikdy nemôžeme považovať za samozrejmosť. A chcem vám poďakovať za obete, ktoré prinášate, keď za ňu bojujete,“ podčiarkol v prejave v Buči Heger.

Ukrajina si podľa slovenského premiéra zaslúži byť demokratickou a slobodnou krajinou. „Preto máte našu plnú podporu. A chcem tu tiež vyhlásiť, že Ukrajina patrí do Európy, je Európou a mala by byť súčasťou Európskej únie. Budeme vám pomáhať, ako najlepšie vieme a ako to najrýchlejšie dokážeme, aby ste do EÚ vstúpili. Budete mať našu podporu, aby ste získali okupované územia a slobodu,“ sľúbil Heger.

„Buča je symbol. Bolo to prvé ukrajinské mesto, kde sa ukázalo, čo sa deje na okupovaných územiach. Boli sme tu s premiérom už minulý rok 8. apríla. Vtedy to bolo ešte čerstvé, Rusi začali ustupovať 25. marca. V Buči je Kostol svätého Andreja, kde sa konala aj slávnostná ceremónia. Pamätám si, že pred rokom tam bola jedna obrovská jama, v ktorej boli telá v igelitových vreciach,“ povedal pre Pravdu Alexander Duleba zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku, ktorý sprevádzal Hegera na ceste na Ukrajinu.

Už pred rokom sa vláda v Kyjeve usilovala zistiť rozsah zločinov. „Vedľa bolo pojazdné forenzné laboratórium, v ktorom skúmali, ako ľudia zahynuli. Bolo to hrozné. Poviem pravdu, že mi bolo až na vracanie. Tá obrovská jama s telami je výjav, na ktorý nikdy nezabudnem,“ priznal Duleba.

Evhen Vorobiov v rámci organizácie Chráňte ukrajinských obrancov pomáha zbierkami vojakom. V Buči bol aj vlani krátko po jej oslobodení.

„Jedna vec, ktorá ma zasiahla a ktorú si budem s Bučou navždy spájať, boli čerstvo vykopané hroby v centre mesta, kde niekto položil kvety. Možno príbuzný alebo priateľ toho, koho tam zabili a pochovali,“ uviedol Vorobiov pre Pravdu. „Na jednej strane to vnímam tak, že zverstvá, ktoré Rusi spáchali v Buči, odhalili povahu vojny, ktorú vedú proti Ukrajine. Na druhej strane si nemyslím, že rodiny brutálne zabitých civilistov sa už dočkali spravodlivosti, ktorú očakávali,“ zdôraznil Vorobiov.

Príbuzní ukrajinskej historičky a odborníčky na zahraničnú politiku Viktorie Vdovyčenkovej pred viac ako rokom utiekli z Buče pred postupujúci ruskými vojakmi.

„Hovoríme o masakrách, v podstate o genocíde, ktorú Rusi páchajú na Ukrajine. Chápem, že Buča bola medzi prvými miestami, kde sa to odhalilo a veľa sa jej venovali veľké svetové médiá, ale v podstate ma ako výskumníčku až prekvapuje, že ju spomíname tak často. Lebo určite to nie je len Buča. Na mnohých miestach sa dialo to isté. V Irpini či Boroďanke. Ale nezabúdajme ani na Cherson, Charkov, Záporožie. V okolí týchto miest je veľa malých sídiel, kde sme odhalili masové hroby. No poviem aj to, že mojim príbuzným sa našťastie podarilo utiecť z Buče pred masakrami,“ povedala pre Pravdu Vdovyčenková.

Potrestanie zločinov?

„Osobne ma až prekvapilo, že ruská armáda vôbec nerešpektovala pravidlá vojny a medzinárodné právo, ktoré súvisí s vedením vojnových konfliktov. Rôzne jednotky údajne konali do značnej miery nezávisle. No bolo veľmi znepokojujúce, s akou ľahkosťou Rusi popravovali ľudí. Neskôr si však uvedomíte, že v ruských moderných vojnách existuje množstvo príkladov takéhoto násilného správania a zabudnutých praktík, ktoré teraz vyšli na povrch,“ pripomenul pre Pravdu v súvislosti s Bučou Maxim Bugrij, analytik Ukrajinskej politickej nadácie.

Čo s tým? „Medzinárodné spoločenstvo je veľmi dobré v poskytovaní pomoci Ukrajine pri zbieraní informácií a dát, ktoré sa týkajú vojnových zločinov. Ale Kyjev teraz potrebuje podporu pri vytváraní úradov, ktoré ich budú vyšetrovať, čo by malo viesť k žalobám. Ukrajine chýbajú ľudia, ktorí by to robili. Nevybudovali sme na to systém, ktorý by dokázal spracovať takéto dáta v takom množstve, lebo na základe toho by sme mali predložiť dôkazy o vojnových zločinoch medzinárodným tribunálom, ak na to dôjde,“ vysvetlila Vdovyčenková.

Podľa odborníčky je teda otázkou, či medzinárodné spoločenstvo dostatočne v týchto veciach pomáha Ukrajine. „Áno aj nie. Krajiny vrátane Slovenska podporovali Ukrajinu pri zbieraní dôkazov o vojnových zločinoch. Ako som však povedala, Ukrajina potrebuje ďalšiu pomoc, aby Rusko muselo čeliť spravodlivosti za to, že pácha genocídu, ekocídu a ďalšie zločiny,“ vyhlásila Vdovyčenková.

„Slovensko bolo po Francúzsku druhou krajinou, ktorá vyslala do Buče dobrovoľníkov na pomoc Ukrajine. Boli to traja súdni lekári, štyria technici, teda forenzní špecialisti, a jeden antropológ. Pred rokom tu pracovali. Ako hovorili, ukázali Ukrajincom aj isté postupy, ktoré si potom Kyjev osvojil. Ide o to, aby bolo možné zmapovať ruské vojnové zločiny a zisťovať, ako ľudia zomreli,“ vysvetlil Duleba. Analytik tiež povedal, že Slovensko je jednou zo šiestich krajín EÚ, ktorá na svojom území vyšetruje vojnové zločiny. „Máme štyri centrá, v ktorých utečenci z ukrajinských vojnových oblastí vypovedajú ako svedkovia,“ ozrejmil Duleba.

„Buča je miesto, kde ruskí vojaci zabíjali nevinné deti, nevinných tínedžerov, ženy, mužov, ale aj starých ľudí. Zároveň je to miesto, kde sa ukrajinské vojská postavili na odpor a zastavili útok na Kyjev. Zúčastnil som sa aj na Buča summite, na ktorý ma pozval prezident Zelenskyj. Hovoril som o tom, že Slovensko sa zapojilo do vyšetrovania vojnových zločinov a podporujeme zriadenie osobitného tribunálu na potrestanie páchateľov,“ konštatoval Heger.

Hrôzy v Buči a inde na Ukrajine súvisia aj s tým, ako Kremeľ vníma svet.

„Môžeme povedať, že geopolitická debata Putinovho režimu je radikálna. Šéf Kremľa chcel prezentovať Rusko ako krajinu, ktorá opäť bojuje vo Veľkej vlasteneckej vojne s nacistami ako nepriateľmi a víťazstvo si vyžaduje obrovské spoločenské vzopätie. To zahŕňa veľmi ťažké straty, pretože výsledkom má byť samotné prežitie. Je to mimoriadne pochmúrny propagandistický príbeh, vražedný pre Ukrajincov, ale aj pre Rusov, a nebezpečný pre európsky a svetový mier vo všeobecnosti,“ uviedol pre Pravdu Gerard Toal, expert na postsovietsky priestor z Virgínskej technickej univerzity.

Minister Naď o vojenskej podpore Ukrajiny

„Ukrajinci nám ďakovali. Mal som dlhé stretnutie s ministrom obrany Oleksijom Reznikovom. Hovorili sme o tom, čo sme im dali, ale aj o tom, s čím im vieme ešte pomôcť. Napríklad muníciou, či už 155-milimetrovou alebo 152-milimetrovou. Predali sme Ukrajine húfnice Zuzana 2. Nasadených je ich sedem. Znamená to, že získavame obrovské množstvo skúseností. Testy v bojovej operácii sú nenahraditeľné. Intenzívne sme hovorili o tom, že by sme vytvorili s Ukrajincami spoločný závod na výrobu munície, Mohlo by to priniesť veľkú investíciu na Slovensko a mnoho zamestnaných ľudí v obrannom priemysle,“ povedal poverený minister obrany Jaroslav Naď, ktorý minulý týždeň sprevádzal povereného premiéra Eduarda Hegera na návšteve Ukrajiny.

Zdroj: https://spravy.pravda.sk