Mal by Štefan Tarkovič pokračovať pri slovenskej futbalovej reprezentácii, alebo by mali „sokoli“ už od budúceho roka letieť iným smerom? Prečítajte si na ŠPORT.sk, čo hovorí za 48-ročného Prešovčana a čo proti nemu.

Ďalší kvalifikačný cyklus je pre slovenskú futbalovú reprezentáciu minulosťou. Bohužiaľ, neúspešnou. Záverečný turnaj majstrovstiev sveta 2022 v Katare bude bez účasti „sokolov“. Do konečnej stanice neprišiel len náš národný futbalový výber, ale aj jeho kormidelník Štefan Tarkovič, ktorému týmto rokom končí zmluva.

O tom, či bude alebo nebude pokračovať pri reprezentácii, rozhodne Výkonný výbor Slovenského futbalového zväzu 7. decembra. Čo však hovorí v prospech súčasného trénera a čo, naopak, nie?

Poďme si zosumarizovať všetky známe pozitíva a negatíva Štafana Tarkoviča počas jeho pôsobenia v pozícii hlavného trénera pri slovenskej futbalovej reprezentácii.

POZITÍVA, KTORÉ HOVORIA V PROSPECH ŠTEFANA TARKOVIČA:

+ Je trénerom, ktorý reprezentáciu pozná až do špiku kosti, keďže sa pri nej pohyboval už ako asistent Jána Kozáka staršieho. Po jeho boku absolvoval tri kvalifikácie, šampionát Euro 2016 a v sezóne 2018/19 Ligu národov, z toho jeden zápas ako dočasný tréner. Po piatich rokoch v pozícii asistenta má už odpracovaný viac ako rok aj na poste riadneho kormidelníka reprezentácie. S mužstvom sa zúčastnil na Euro 2020 a viedol tím v kvalifikácii o postup na MS 2022.

+ Za spomínané obdobie sa mu, aj jeho pričinením, podarilo vytvoriť v kabíne dobrú partiu a skĺbiť ju ešte viac ako pod Pavlom Hapalom, keďže do realizačného tímu sa vrátili ľudia, na ktorých boli hráči zvyknutí aj za pôsobenia Kozáka staršieho a fungovalo to.

+ Zdá sa, že za Štefanom Tarkovičom stojí aj kabína a evidentne funguje aj disciplína hráčov

+ Nie je pravidlom, že dobrý tréner na klubovej úrovni môže byť zároveň aj dobrým reprezentačným kormidelníkom. V prospech Štefana Tarkoviča hovorí fakt, že prácu pri reprezentácii pozná do detailu.

+ Od septembrového zrazu začala reprezentácia hrať oveľa ofenzívnejší, pozerateľnejší a pútavejší futbal, pričom pochvala neprichádzala len zo strany verejnosti a odborníkov, ale dokonca aj trénerov súperov našej kvalifikačnej skupiny. Podľa niektorých hralo Slovensko spoločne s Chorvátskom najkrajší futbal v H-skupine.

+ Nie je vylúčené, že Slovensko v ďalších zápasoch neosladí herný progres aj potrebnými výsledkami.

+ V rámci slovenských možností lepšieho dostupnejšieho trénera momentálne nemáme.

+ V prospech Štefana Tarkoviča hovorí aj ekonomická stránka, keďže je finančne dostupnejší ako oveľa drahšia zahraničná voľba.

NEGATÍVA, KTORÉ HOVORIA V NEPROSPECH ŠTEFANA TARKOVIČA:

– Nezvládol hrateľnú kvalifikačnú H-skupnu, v ktorej malo Slovensko minimálne na druhé – barážové miesto.

– Z desiatich zápasov dokázalo Slovensko v kvalifikácii pod jeho vedením vyhrať len tri. Až v piatich remizovať a dvakrát prehrať, z čoho napokon vyplývala až osembodová strata na druhé Rusko a deväťbodová na víťazné Chorvátsko. Výrazným prepadákom bol najmä vstup do kvalifikácie, keď Slovensko zbabralo vonkajší zápas s Cyprom (0:0) a doma remizovalo s Maltou (2:2).

– Príliš dlhé upínanie sa na konzervatívny futbalový prejav vo forme „safety first“, najmä na Euro 2020, od ktorého Tarkovič výrazne upustil až od septembrového zrazu. Vzhľadom na hráčsky „materiál“ a kvalitatívne možnosti sa to dá považovať aj za zbytočne stratený čas.

– Okrem zápasu s Maltou Slovensko ani v jednom zápase pod Tarkovičom nedokázalo streliť viac než dva góly, pričom ešte pred nedeľňajším stretnutím mala reprezentácia pod jeho vedením priemer presne jeden gól na zápas.

– Občasné taktické kiksy, či chybné striedania, aj kvôli ktorým Slovensko nebolo schopné premeniť dominanciu na ihrisku a jasný zápas na dôležité tri body. Najmä v momentoch, kedy stačilo súperovi zasadiť rozhodujúcu ranu. Takto sme prišli o zápas v Slovinsku, v Rusku, ba dokonca v chorvátskom Osijeku. Na lepší výsledok malo Slovensko proti „vatrenom“ aj v domácom zápase.

– Upínanie sa na „staré-známe“ tváre, ktoré majú prednosť v základnej jedenástke, aj keď sa nenachádzajú v ideálnej forme a vo svojich kluboch nedostávajú herný priestor. Na to nadväzuje strach či neodvaha z použitia nových „neoverených“ hráčov, čo Tarkovič jasne potvrdil vyhláseniami počas nominácie na novembrový zraz. Napokon „neoverení“ zachránili remízu so Slovinskom a v podstate urobili zápas na Malte.

– Akoby sa v niektorých otázkach nechával ovplyvňovať verejnou mienkou, ktorá najskôr bažila po krajšom a ofenzívnejšom futbale, neskôr po výraznejšom zapracovaní nových hráčov. Po silnom naliehaní sa napokon dočkala. Verejnosť s odborníkmi občas akoby videli odpovede na niektoré otázky skôr ako reprezentačný tréner.

– Prirodzená autorita a rešpekt akou disponovali na reprezentačnej lavičke v minulosti Vladimír Weiss starší a Ján Kozák starší, ktorí zaznamenali so Slovenskom najvýraznejšie futbalové úspechy v histórii samostatnosti našej krajiny.

– Nezvládanie veľkého tlaku na jeho osobu, čo sa prejavovalo najmä v niektorých rozpačitých vyjadreniach Tarkoviča na otázky novinárov, ktoré boli len mierne kritické. Signál smerom k verejnosti a fanúšikom reprezentácie bol vzhľadom na tento fakt negatívny. Nervóznejšou komunikáciou „pomohol“ vytvoriť okolo národného výberu nie práve najideálnejšiu atmosféru a aj to bolo jedným z faktorov, kvôli ktorému videlo v Trnave rozlúčku „sokolov“ s rokom 2021 len niečo vyše 2700 divákov, čo je skutočne hanebné číslo.

Zdroj: https://sport.aktuality.sk