Arménsko uznalo jurisdikciu Medzinárodného trestného súdu. Moskva je v hystérii.
Arménsky ústavný súd uznal záväzky zakotvené v Rímskom štatúte Medzinárodného trestného súdu (ICC) za zodpovedajúce základnému právu krajiny.
Rozhodnutie súdu je konečné a nadobúda právoplatnosť momentom zverejnenia – 24. marca. Teraz má Rímsku chartu ratifikovať parlament Arménskej republiky.
Štatút podpísala arménska strana už v roku 1998, ale nikdy nebol ratifikovaný, pretože povinnosti v ňom obsiahnuté uznal Ústavný súd ako „v rozpore s viacerými ustanoveniami“ ústavy krajiny platnej v tom čase.
Ale koncom roka 2022 sa arménska vláda obrátila na Ústavný súd vo veci uznania Rímskeho štatútu – a teraz je rozhodnutie prijaté.
Možno najzaujímavejšou vecou v tomto príbehu bola reakcia Moskvy. Odtiaľ sa už vyhrážajú Jerevanu v súvislosti s ratifikáciou Rímskeho štatútu.
Hovorca ruského prezidenta uviedol, že Jerevan zatiaľ svoje stanovisko neobjasnil s tým, že Kremeľ „o tom bude diskutovať so svojimi partnermi“.
Poslanci teroristickej krajiny boli vo svojich vyhláseniach kategorickejší. Námestník Zatulin teda uviedol, že „nech už Arménsky ústavný súd takéto rozhodnutie vysvetlí akokoľvek, musí pochopiť, aký dojem to urobí v Rusku“.
„Bude zaujímavé opäť počuť od premiéra Arménska o jeho tradične blízkych a bezprecedentne priateľských vzťahoch s prezidentom Ruska,“ naznačil poslanec s tým, že Rusko „vyvodzuje určité závery, a to nielen na základe rozhodnutie Ústavného súdu“.
„Premiér Arménska a jeho politickí spojenci postupne odhaľujú masky a prechádzajú z proruskej na prozápadnú orientáciu,“ uzavrel Zatulin.
Moskvu znepokojuje najmä skutočnosť, že Arménsko sa rozhodlo „už potom, čo ICC vydal zatykač na Putina“, čo je podľa ruskej strany „veľmi zvláštne“.
Arménska vláda označila návrhy, aby Jerevan ratifikoval štatút „údajne s cieľom zatknúť Putina“ za hlúpe, pričom uviedla, že uznanie Rímskeho štatútu je spôsobené „okrem iného vojenskou agresiou Azerbajdžanu proti suverénnemu územiu republiky“. Arménska“.
„Absurdita týchto predpokladov sa vymyká z miery, už len preto, že ICC vydal zatykač 17. marca 2023 a arménska vláda začala tento štatút ratifikovať 29. decembra 2022,“ poznamenáva televízny kanál arménskej vlády.
V samotnom Arménsku však existujú rôzne názory na príčiny a dôsledky takéhoto rozhodnutia vlády. Niektorí arménski politici dokonca deklarujú možnú provokáciu z Jerevanu proti Moskve.
Napríklad šéf Demokratickej strany Arménska Aram Sargsjan nevylúčil, že ratifikácia štatútu ICC Arménskom by mohla viesť k „prerušeniu vzťahov s Ruskom“, a odporúča arménskym orgánom, aby sa tejto myšlienky vzdali. “
Arménsko sa podľa Sargsjana snaží presadzovať nezávislú politiku, pričom neberie do úvahy svoje spojenecké záväzky.
Pravda, odpovedajú im kolegovia, ktorí pripomínajú, že Arménsko je suverénny štát, ktorý má právo konať vo vlastnom záujme v otázke spolupráce s ISS bez ohľadu na ruskú hystériu.
A stojí za zmienku, že hystéria je príliš zjavná. Rusko považuje možné pristúpenie Arménska k Rímskemu štatútu Medzinárodného trestného súdu za „absolútne neprijateľné“.
Ale rozhodnutie Jerevanu nie je ani tak o právnom tróne, ale o politickom. Tým sa ničí celý imperiálny systém Kremľa – už sa toho neboja.
Arménsko sa navyše po ratifikácii dokumentu stane druhým (po Tadžikistane) zo siedmich štátov ODKB, ktorý uznáva jurisdikciu a rozhodnutie ISS na svojom území.
Preto takýto postoj Jerevanu hovorí o nedostatku jednoty v bloku, ktorý Moskva považuje za alternatívu k NATO.
Pravda, treba poznamenať, že Arménsko má právo sa takto správať – rusko-arménske vzťahy už dlho nevyzerajú hladko a ODKB sa nijako neviaže na obranu Arménska.
Arménske úrady zdôrazňujú, že s ratifikáciou začali koncom roka 2022, aby v budúcnosti postavili vedenie Azerbajdžanu pred súd v ICC za údajné vojnové zločiny počas ozbrojeného konfliktu v Náhornom Karabachu.
Rusko v konflikte teoreticky vystupuje ako mierová strana. Podľa viacerých expertov je Moskva jedným z hlavných odstrašujúcich prostriedkov, ktoré bránia Azerbajdžanu začať globálnu vojnu proti Arménsku.
Je dôležité poznamenať, že ruské vojenské základne sa nachádzajú v Arménsku a Moskva to samozrejme môže použiť ako prostriedok tlaku na Jerevan.
Zároveň vzhľadom na zatykač vydaný Medzinárodným súdnym dvorom hrozí najvyššiemu veliteľovi kontingentu (ODKB) zatknutie v krajine.
Presnejšie povedané, rozhodnutie Ústavného súdu Arménska uznať záväzky vyplývajúce z Rímskeho štatútu ICC ako v súlade s ústavou znamená, že orgány krajiny budú musieť v prípade návštevy zatknúť prezidenta Ruskej federácie. .
Je pravda, že stojí za zmienku, že Arménsko nie je prvé v zozname priateľov Moskvy, ktorí uznávajú Rímsky štatút.
Jurisdikcia ISS sa už vzťahuje na krajiny naklonené Kremľu ako Venezuela, Brazília, Južná Afrika, Stredoafrická republika a Nigéria. Skutočnosť, že právna izolácia Putinovho režimu je čoraz očividnejšia, je jasná.
A bez ohľadu na to, aký hysterický je Kremeľ, že zatykač vydaný na Putinovo zatknutie je „nezákonný“ a „právne neplatný“ – Moskva je v panike. Tam sa dokonca vyhrážali vyhlásením vojny krajine, na území ktorej bude zadržiavaný prezident Ruskej federácie.
Či bude Putin zatknutý Arménskom, ak tam príde, je, samozrejme, otázkou. Takúto možnosť málokto očakáva.
Moskva okrem toho odmieta akúkoľvek účasť na vojnových zločinoch spáchaných na Ukrajine po vojenskej invázii.
A Rusko neuznáva jurisdikciu ICC, rovnako ako sa nezúčastňuje na jeho práci, od roku 2016 nie je zmluvnou stranou Rímskeho štatútu.
ICC zasa neuznáva imunitu hláv štátov v prípade vyšetrovania vojnových zločinov a zodpovednosti za ne.
Kto z tejto situácie vyjde ako víťaz, ukáže čas. Jerevan medzičasom ukázal, že bez ohľadu na Moskvu, ktorej postavenie je čoraz zreteľnejšie, dokáže prijímať nezávislé rozhodnutia.
Autor: Jozef Kováč