Pravicové spektrum sa predbieha v tom, kto príde pred voľbami s novým hodnotovým projektom. Politici tvrdia, že bojujú, aby neprepadli tzv. demokratické hlasy. Popritom sa však navzájom trieštia, obviňujú a čísla v prieskumoch ukazujú, ako prilievajú vodu na mlyn opozícii. Preferencie Hlasu a Smeru sa držia na popredných priečkach.

Šéf Smeru Rober Fico bojuje o voličov ako o život, pritom však používa čoraz agresívnejší slovník. V poslednom prieskume agentúry Median SK pre RTVS získala jeho strana prvý raz od začiatku vojny na Ukrajine náskok pred Hlasom Petra Pellegriniho o viac ako dva percentuálne body.

Tento trend potvrdil aj minulotýždňový prieskum agentúry IPSOS pre Denník N, kde Fico predbehol Pellegriniho o 0,2 percentu­álneho bodu. Smer v prieskume dosiahol 16,2 percenta. Náskok je síce na úrovni štatistickej chyby, no z časového hľadiska je značný. Keď totiž v roku 2020 odišlo zo Smeru jedenásť straníkov, jeho preferencie sa dramaticky prepadli. Vo štvrtok zverejnený prieskum AKO pre TV Joj dáva Smeru 17,6 percenta a Hlasu 16,1 percenta.

V októbri 2020 nameral prieskum agentúry Focus Hlasu necelých 19, kým Smeru iba desať percent. Tieto preferencie sa potom príliš nemenili a Hlasu sa darilo udržať si pozíciu opozičného lídra. „Nebol som nadšený, keď odišla skupina poslancov zo Smeru v roku 2020, ale povedal som si, že oni uhrajú nejaký výsledok, my uhráme nejaký výsledok a na konci dňa sa dáme nejako dohromady,“ vysvetlil Fico pre Pravdu.

Pellegrini tvrdí, že prieskumy berie s veľkou pokorou a je vďačný, že strana Hlas si dlhodobo držala líderstvo. „Do volieb je stále ďaleko a každý mesiac sa môže niečo udiať,“ povedal pre Pravdu. Faktom ostáva, že od politického „rozvodu“ lídrov sa situácia zmenila. Pellegrini vtedy podľa Fica očakával, že jeho „strana získa 25 percent vo voľbách a Smer bude mať päť alebo pod päť“. „Dnes je však jasné, že to nebude 25 k piatim,“ ozrejmil Fico.

Naratív, že do volieb sa môže toho stať veľa, razí aj predseda hnutia OĽaNO Igor Matovič. Preto aj obhajoval septembrový termín volieb pred júnovým. Spomína na kauzy počas vlád Smeru, kritizuje, ako spravovali štát, a hovorí o zločinoch.

„Keď chceme, aby boli vyšetrené, potrebujeme dať časový priestor orgánom činným v trestnom konaní, aby vaše zločiny a vašich poskokov mohli vyšetrovať. Aj tie tri mesiace sa rátajú,“ odkázal opozícii. Parlament vlani v máji nevydal Fica na väzobné stíhanie. Za hlasovalo len 74 poslancov, koaličné hnutie Sme rodina sa zdržalo, no Matovič kritizoval SaS a z poslaneckého klubu OĽaNO vyhodil Romanu Tabák a Katarínu Hatrákovú.

Hamran kritizuje Fica

Tento týždeň prezident Policajného zboru Štefan Hamran skrtizoval šéfa opozičného Smeru za to, že „opakovane napáda a útočí na poctivých vyšetrovateľov, prokurátorov a sudcov“. „Ak má tento človek v tejto krajine spravovať veci verejné s niektorými svojimi bývalými kolegami, ktorí sú dnes už aj právoplatne odsúdení, tak ja určite nemienim zostať ani na poste prezidenta policajného zboru, ani v uniforme,“ vyhlásil.

Matovič: Ak niekto pripúšťa spoluprácu s mafiou, je nepriateľ

Ak nová strana Demokrati pripúšťa povolebnú spoluprácu s Hlasom, je pre hnutie OĽaNO politický nepriateľ. Vyplýva to z vyjadrení lídra hnutia Igora Matoviča. Chce od Demokratov vedieť jasné stanovisko. Odvoláva sa na slová lídra Demokratov Eduarda Hegera i Jaroslava Naďa, ktorí vylúčili spoluprácu s Hlasom, no napríklad Rastislav Káčer ju pripustil. Matovič to považuje za diametrálne odlišné stanoviská.

„Pre naše hnutie neexistuje zásadnejšia otázka o tom, ako sa ku ktorej strane postaviť. Ak niekto povie, že pripúšťa spoluprácu s mafiou po voľbách, sú na druhom brehu a sú naši politickí nepriatelia. Ak povedia, že vylučujú mafiu, v žiadnom prípade s mafiou nepôjdu, tak ako povedali pred týždňom, považujeme ich za našich politických partnerov, s ktorými chceme mafiu na druhom brehu poraziť,“ vyhlásil Matovič o Demokratoch.

Dodal, že OĽANO chce byť s Demokratmi partner, no spoluprácu s Hlasom považuje za kolaboráciu s mafiou. Nedá sa podľa neho tváriť, že Hlas je iný ako Smer. Matovič sa pýta, či platí verejný prísľub Naďa a Hegera alebo či platia slová Káčera. „Od zodpovedania tejto otázky záleží náš prístup k tejto politickej strane,“ dodal.

Káčer v rozhovore pre Denník N povedal, že minimálny spoločný menovateľ toho, čo by malo integrovať strany, ktoré by mali mať ambíciu vládnuť v tejto krajine, Hlas spĺňa. Necíti potrebu vytláčať tento subjekt z priestoru normálnych politických strán. Dodal, že rozhodnutia o povolebnej spolupráci sa budú tvoriť kolektívne a v situácii, „keď budeme vidieť, ako sú rozdané karty“. Heger trvá na odmietavom postoji k spolupráci so Smerom, Hlasom, ĽS NS, Republikou aj SNS. Po stredajšom rokovaní vlády uviedol, že na odmietnutí spolupráce s Hlasom sa dohodli v strane Demokrati.

Je možná koalícia bez Hlasu?

V polovici roka 2021 sa Smeru vrátil dych a začal vstávať z popola. Jeho preferencie rástli aj napriek kauzám, obvineniam či väzbe „ich ľudí“. Od začiatku roka 2021 sa strana v preferenciách kontinuálne posilňuje, a to napriek tomu, že v období začiatku ruskej agresie proti Ukrajine Smer čiastočne poklesol.

„Ten pokles je skôr anomáliou, resp. možno reakciou na parciálne udalosti. Z tohto dôvodu v podstate neprekvapuje, že sa Smer dostáva na líderskú pozíciu v preferenciách, lebo je to len potvrdenie dlhodobého trendu,“ vysvetlil politológ Jozef Lenč.

Podľa neho sa ukazuje, že Smer dokáže využívať fatálne prešľapy vládnej koalície a súčasne zbierať hlasy nespokojných a frustrovaných voličov krajnej pravice, no čiastočne aj Hlasu. „Ten od počiatočného nástupu rastu preferencií postupne stráca dych a robí dosť ,nevynútených chýb‘,“ podotkol Lenč.

Ešte vo februári Pellegrini o Ficovi pre Nový čas povedal, že je politikom minulosti. S týmto tvrdením však politológ Michal Cirner nesúhlasí.

„Fico je stále tu a nikam neodchádza. Iba ostatní politici ho výsledkami vo voľbách a spoluprácou v prípadných koalíciách môžu vytlačiť na okraj a obrať ho o politický vplyv. Ak to nedokážu, môžu sa oni stať politikmi minulosti v krátkodobom horizonte,“ zdôraznil Cirner. Zloženie budúcej koalície, ktorá po voľbách vznikne, si odhadnúť netrúfa. „No najmenej sa môžeme pomýliť, keď budeme tvrdiť, že bez Hlasu budúca vláda nevznikne,“ predpovedal.

Základné istoty podľa Fica

Predčasné voľby sa neúprosne blížia a s nimi silnie otázka povolebnej spolupráce. Fico do nej Pellegriniho tlačí, no líder Hlasu robí, čo môže, a dištancuje sa od kampane vedenej Smerom – teda kampane strachu z budúcnosti.

„Ľudia sa boja vojny, pretože si myslia, že ich táto vláda zatiahne do tohto konfliktu ešte viac. Postoj Smeru je jasný: nikdy žiaden slovenský vojak na Ukrajine, nikdy žiadne zbrane na Ukrajinu,“ priblížil Fico. Pri veciach, ktoré sú v kampani dôležité, sa odvoláva i na rozhovory s obyvateľmi v regiónoch.

„Pokiaľ ide o nosné témy, ľuďom prekáža amaterizmus vo vláde, prekáža im chaos, ktorý nastal v štáte a mimoriadne sa sťažujú na zdražovanie, s ktorým vláda nič nerobí,“ zdôraznil predseda Smeru. Podľa neho by základné priority pre novú vládu mali byť – upokojenie krajiny, z chaosu prejsť do stability, ľuďom dať nejaké elementárne istoty, aby sa cítili bezpečne. „Povedať im, že nová vláda bude za mier a bude podporovať mierové iniciatívy na Ukrajine,“ zhrnul Fico.

Ako tvrdí, vytvoril sa obraz, že keď USA a západná Európa niečo hovoria, hovorí to celý svet. „Ak však dáte dohromady USA a západnú Európu, počtom obyvateľov je to smeť. Ak dáte dokopy Indiu, Čínu, Brazíliu, Latinskú Ameriku, tie krajiny predstavujú miliardy obyvateľov a majú úplne iný názor na vojnu, ako má Západ a USA,“ porovnal.

V marci Smer v priebehu dvoch týždňov navštevuje voličov na 20 veľkých podujatiach k MDŽ po celom Slovensku. Každý všedný deň mu prináša témy na mlyn.

Pri príležitosti návštevy českého prezidenta Petra Pavla nezabudne poukázať, že prezidentka Zuzana Čaputová nemyslí na Slovákov. „Dnes sa v Bratislave riešilo všetko, od Kyjeva až po Tepláreň, len nie denný život Slováka a Čecha,“ zdôraznil Fico na straníckom mítingu k MDŽ.

Slušnosť neznamená slabosť

Smer o Hlase tvrdí, že presadia manželstvá osôb rovnakého pohlavia, adopciu detí takýmito pármi, legalizujú drogy, a budú aj naďalej podporovať Ukrajinu. Prekáža im tiež vzťah k EÚ a NATO, ktorý je podľa Fica „nekritický“. Zároveň odkazuje voličom, že „Pellegrini si osvojil postoj Hegera, Čaputovej a Naďa“.

Politika, ktorú predstavuje Hlas, je podľa jeho šéfa stabilná, odborná a slušná bez urážok. „Ľudia sa vo voľbách nebudú rozhodovať o tom, kto im lepšie pomohol odventilovať zlosť. Vo voľbách sa budú rozhodovať o tom, komu sa odovzdajú do rúk, komu zveria krajinu a akú vládu budú mať. Takú, ktorá sa nielen stará o svojich občanov, ale aj takú, ktorá nerobí hanbu doma a zahraničí,“ zhodnotil Pellegrini.

Podobne ako Fico aj on sa chystá vniesť poriadok. „Z jedného prieskumu sa nemôžeme vyľakať. Ľudia sa rozhodnú, koho chcú mať vo vláde a koho budú chcieť mať za premiéra,“ zdôraznil. Spresnil, že sa nechce dať strhnúť do vulgárnych a extrémnych diskusií a nechce ani pritvrdzovať jazyk. „Slušnosť neznamená slabosť, ani hlúposť ani neodbornosť, práve naopak,“ zdôvodnil. Podľa Lenča by sa mal Pellegrini pripraviť na najhoršie a ľuďom sľubovať, presviedčať ich, že s ním bude len lepšie. „Musí byť uveriteľný a odhodlaný vyhrať voľby. Okrem iného by mal hľadať cestu k voličovi, ktorý nechce Fica, no ani pokračovanie súčasného stavu,“ skonštatoval politológ.

Smer a Hlas, ĽS NS a Republika, OĽaNO a Demokrati

Z bunkového delenia poslaneckých klubov sa stáva politická taktika. Zo Smeru sa odštiepil Hlas, z extrémistickej ĽS NS hnutie Republika a z OĽaNO sú dnes Demokrati. Šéf poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šípoš pre Hnonline.sk vyhlásil, že hnutie chce dosiahnuť podobný výsledok ako v minulých voľbách. V roku 2020 získali „obyčajní ľudia“ v parlamentných voľbách 25,02 percenta, no dnes sa v prieskumoch pohybujú na hranici zvoliteľnosti. Proti expremiérovi Igorovi Matovičovi stojí dočasne poverený premiér Eduard Heger, ktorý rovnako pláva na hranici zvoliteľnosti. Ten však verí, že vo voľbách získajú silný mandát, a sám znova ašpiruje na pozíciu premiéra. Oba politické projekty by podľa najnovšieho prieskumu agentúry IPSOS vo voľbách získali 4,8 percenta. Napriek tomu dúfajú v dvojciferné volebné výsledky.

Zdroj: https://spravy.pravda.sk