V prvej veľkej vlne utečencov z Ukrajiny sme ukázali veľkú mieru humanitárnej solidarity. Len čo prílev začal postupne opadať, začali sa okamžite ozývať kuvičie hlasy o doplácaní na Ukrajincov.

Veď to poznáme: na pomoc pre cudzincov máme, pre našincov nie; prečo pomáhať bohatým Ukrajincom, ktorí sa vozia vo veľkých autách; ukradnú nám prácu a pod. Po roku čísla ukazujú presný opak: nedoplácame, naopak, utečenci z Ukrajiny pomáhajú našej ekonomike.

Z ôsmich miliónov ľudí, ktorí po ruskej invázii utiekli, našlo na Slovensku dočasné útočisko vyše 108-tisíc Ukrajincov. Z nich pracuje 16,5 tisíca, z toho až 80 % tvoria ženy. Najmä v gastronómii a hotelierstve výrazne pomohli, pretože po pandémii v krízou zmietanom sektore medzi domácimi veľký záujem o prácu nebol. Paradoxne ešte viac ich pôsobí v administratíve a priemysle (zhruba po 25 %). Keď spočítame operátorov, montážnych pracovníkov či zamestnancov v doprave a stavebníctve, je ich spolu zhruba 8 500. A to nie je málo.

Čuduj sa svete, nikomu prácu neukradli. Obsadzujú totiž pozície, na ktoré sa my už dlhší čas nehrnieme, a podniky potrebujú tieto voľné miesta okamžite obsadiť. Bez utečencov z bombardovanej Ukrajiny by boli mnohé firmy v úzkych.

Po Srboch sú Ukrajinci druhá väčšia vlna pracovných imigrantov, ktorí zachraňujú našu ekonomiku. Veľká časť východných susedov sa na rozdiel od Balkáncov chce u nás usadiť, študovať, budovať nový život.

Je to prvýkrát, čo takáto veľká masa iného národa chce spojiť budúcnosť s našou krajinou. Ešte nás tak dobre nepoznajú, nevedia, aké rôzne polená vieme hádzať pod nohy. Pre nás, do seba zahľadeného národa, ktorý si myslí, že Slováci majú právo pracovať a usadiť sa kdekoľvek vo svete, je to historická výzva modernosti: šanca, ako sa stať tolerantnejšou a otvorenejšou spoločnosťou.

Zdroj: https://nazory.pravda.sk