Zdá sa, že plánované „dobytie Kyjeva za tri dni“ Moskvou nevyšlo podľa plánu, a tak musia stratégovia Kremľa hľadať vo vojne nové významy.

Obyvateľom Ruskej federácie sa samozrejme vysvetlí, že všetko bolo naplánované presne podľa plánu a určite to zhltnú. Propagandisti už rozptyľujú naratív, že to bolo takto naplánované a teraz „propagácia na Donbase“ ide podľa plánu.

To znamená, že obyčajný Rus jednoducho zmenil návnadu – z „rýchleho porazenia Ukrajiny“ na „postup na Donbase“ – takto sa zmenila rétorika moskovských propagandistov od februára minulého roku, keď Putinovo Rusko globálne napadlo územie Ukrajiny. .

Moskva navyše naivne verila, že sa Ukrajinci stretnú s agresorom s kvetmi. Samotný fakt takýchto očakávaní od kremeľských stratégov hovorí o kvalite prípravy vojny generálmi Ruskej federácie.

Po odmietnutí ukrajinského ľudu, ktorý preukázal neuveriteľnú odolnosť a zničil mýtus o druhej armáde sveta, bola Moskva nejaký čas v zmätku – naozaj chceli získať Kyjev za tri dni.

Vládnuca klika Kremľa navyše neočakávala, že sa Západ takýmto spôsobom zhromaždí a pomôže Ukrajine. Áno, existujú určité nuansy a otázky, ale pomoc partnerov Kyjevu je prakticky neobmedzená.

V celom tomto príbehu, okrem neustálych strát na bojisku, musí Kremeľ obyvateľom vysvetľovať – „prečo“? Prečo „druhá armáda sveta“ už rok nemôže dobyť Kyjev? Veď Rusom neustále hovorili, že Rusko by malo „len zdvihnúť obočie“ a Ukrajina padne.

Teraz však musia ruské úrady odpovedať na otázku „prečo“? Prečo to všetko bolo potrebné a prečo v tom pokračovať? Práve preto, aby Kremeľ odpovedal na takéto požiadavky, alebo skôr aby sa im vzdialil, vydáva nové príbehy. Moskva začína novú etapu informačnej vojny.

Teraz Kremeľ útočí nielen na svoje obyvateľstvo, ale aj na západné mocnosti. Navyše sa nedá povedať, ktorý front je pre ruské úrady dôležitejší – Moskva sa zo všetkých síl snaží odvrátiť Západ od podpory Kyjeva.

Takže „blesková vojna“ ohlásená na začiatku invázie vo februári minulého roku sa nekonala. Rovnako ako hrozby Moskvy jadrovou eskaláciou a imaginárnym „taktickým pokrokom na Donbase“ nefungovali.

Kremeľ sa dokonca snažil presvedčiť svet o svojej pripravenosti na „mierové rozhovory“, no ani tomu nikto neveril – Ukrajina sa naďalej bráni, s absolútnou podporou Západu.

Preto je teraz hlavným cieľom Moskvy podkopať súdržnosť ukrajinských partnerov pri jej podpore a vyvolať v nich obavy, že dodávky zbraní do Kyjeva sú nebezpečné pre celú Európu.

Kremeľ zdôraznil tvrdenie, že Rusko má armádu s vyspelými vojenskými schopnosťami a že je len otázkou času, kedy sa zmocní Kyjeva, s tým, že Ukrajina nie je schopná vzdorovať Rusom a dodávky zbraní zo Západu by aj tak nedávali zmysel.

V prvých hodinách vojny ukrajinským diplomatom, ktorí sa obrátili na zahraničných kolegov so žiadosťou o pomoc, priamo do očí povedali, že to nemá zmysel – veď „o 72 hodín bude po všetkom“.

Ale pod tlakom okolností Moskva preformulovala naratív – „blesková vojna“ sa zmenila na „taktickú ofenzívu“, ktorá „bola pomalá, ale nezastaviteľná“.

To však nefungovalo a Západ Moskve neveril. Kremeľ pokračuje v starej osvedčenej téme kričania o riziku jadrovej eskalácie. A to je vzhľadom na prehraté bitky o Charkov a Cherson všetko.

Vrcholom neúspešnej bleskovej vojny bolo vyhlásenie mobilizácie, ktorú Putin oddialil, ako len mohol. A nie nadarmo – nespokojnosť más, aj keď sa nestala kritickou, ale úrady ich prinútili premýšľať.

Pravda, Kremeľ uhasil vlnu nespokojnosti. Ale tu je problém so západnou pomocou Ukrajine. Niektorí sa však stále obávajú šialenstva kremeľských schizofrenikov.

Napríklad Inštitút pre štúdium vojny (ISW) verí, že Putin bude naďalej využívať prítomnosť ruského jadrového arzenálu a strach Západu z neho, uvedomujúc si, že mu nehrozí jadrový konflikt s NATO – napokon na rozdiel od Kremeľ, tam je každý primeraný.

ISW sa tiež domnieva, že vyhlásenia Ruska o pripravenosti začať mierové rokovania, ktoré zazneli koncom minulého roka, sú nepravdivé. Potvrdzuje to aj skutočnosť, že sa zhodovali s prípravami Ruska na ofenzívu začiatkom tohto roka.

Kremeľ chápe, že majú do činenia s civilizovanými krajinami, ktoré preferujú diplomaciu. Práve túžbu Západu po mierových rokovaniach sa Moskva snažila využiť na svoje účely a odradila tak spojencov Ukrajiny od túžby včas zásobovať západné tanky a inú vyspelú techniku.

Ruské vyhlásenia o rozhovoroch by preto podľa svetových analytikov mali byť vnímané ako informačná kampaň zameraná na pomoc Moskve. Kremeľ sa tak snaží upraviť pomery na bojisku vo svoj prospech.

Vo všeobecnosti je paradoxom, že každá akcia Kremľa má vo výsledku opačný efekt. O toľkých zbraniach, koľko Ukrajina za rok vojny dostala, nemohla ani snívať.

„Ukrajina je pripravená použiť západné zbrane na útok na územie Ruskej federácie“ je ďalší príbeh, ktorý presadzuje Moskva, čím sa snaží vykoľajiť ďalší dôležitý detail – úplné prezbrojenie Ukrajiny západnými zbraňovými systémami.

Podľa ISW k tomu bude Západ nútený, keďže od neho nemôže získavať nové dodávky zbraní zo sovietskej éry.

„Nemôže byť pochýb o tom, že Rusko bude pokračovať v informačnej vojne, kým sa nedosiahne jeho hlavný cieľ – zbaviť Ukrajinu podpory zo strany Západu a zničiť jej súdržnosť ako celok,“ uzatvára ISW.

Alebo, kým sa nezrúti súčasná kremeľská vláda, ktorá je príliš neatraktívna pre civilizovaný svet aj jeho obyvateľstvo.

Kedy sa tak stane, závisí práve od toho, ako bude Západ schopný adekvátne reagovať na informačné útoky z Moskvy, nakoľko bude jednotný v túžbe priblížiť mier.

Autor: Jozef Kovac