Vojna v Európe je rokom ruskej agresie. Rašisti sa snažia preraziť front na východe Ukrajiny – vkladajú do toho všetku svoju energiu. Prestali vyvíjať tlak na Bakhmuta a sústredili sa na Soledara.

Je však dôležité pochopiť, že existuje prielom frontu a presadzovanie sa. Obe možnosti sú nepríjemné, ale prvá je poškodenie pre obrancov, druhá zvyčajne hrá proti tomu, kto tlačil.

Na Donbase agresor stratil dynamiku, pretlačil sa len cez jeden úsek. Snaží sa natiahnuť obranu Ozbrojených síl Ukrajiny, útočiť živou silou, snaží sa presadiť v štyroch nových smeroch.

Ukrajinské delostrelectvo zároveň vidí všetko. Preto rashistické vybavenie nemá čas dostať sa na bojovú líniu, pretože je porazené za pochodu.

Takže pri Ugledare bola zničená kolóna ruských obrnených vozidiel, ktorá sa chystala zaútočiť na mesto. Ako v prípade „Kyjev za tri dni“ – išli ísť, ale nedosiahli – boli zničení za pochodu.

Táto udalosť sa stala dosť nepríjemnou ako pre armádu, tak aj pre celý vládnuci režim Kremľa.

Zdá sa, že ruské obyvateľstvo „začína niečo chápať“ a ubezpečenia propagandistov a politikov, že vojna prebieha podľa plánu, už ruskí voliči bezpodmienečne neprijímajú.

Navyše, vzhľadom na porážku pri Vuhledare si aj niektorí blogeri dovolili nelichotivé poznámky na adresu vedenia armády.

Samozrejme, skutočná kritika je ešte ďaleko, ale už len fakt, že kritika (aj keď s výhradami) znie, človeka núti zamyslieť sa.

Samozrejme, nikto nezrušil rozbroje na úradoch vlády, sú aj v Kremli. Navyše, čím silnejšie a hmatateľnejšie budú údery ukrajinských ozbrojených síl Ukrajiny na pýchu kremeľského senilu, tým viac bude takáto nespokojnosť narastať.

Prečo sa to, čo sa stalo neďaleko Ugledaru, stalo možným? Kampaň, to bolo prekvapenie ako pre samotných Rusov, tak aj pre západných partnerov Ukrajiny.

V skutočnosti tri ukrajinské brigády rozdrvili tri ruské brigády a dva pluky. Legendárna 72. brigáda a 1. tanková brigáda si s nepriateľom poradili bez ceremónie.

Kremeľskí stratégovia však napokon rátali s iným efektom – kalkulácia bola taká, že Ukrajina by mala z cvičení odstrániť niekoľko brigád a hodiť ich, aby zaplátali prípadný prielom.

Ukázalo sa však, že tamojšie dostupné zdroje ukrajinskej armády stačia na zastavenie nepriateľa a obnovenie doterajšieho stavu.

Navyše treba pochopiť, že boje v týchto sektoroch frontu boli veľmi kruté. Ale vďaka šikovným akciám ukrajinskej armády, najmä delostrelectva, ktoré Ozbrojené sily Ukrajiny naplno využili, Rusko prišlo o množstvo techniky.

Putin potrebuje neustále niečo „predávať“ svojmu obyvateľstvu. Samozrejme, v ideálnom prípade by chcel ukázať, ako vyhráva, no pod Ugledarom to nevyšlo.

Jediné, čo Putin a spol. mohli urobiť (v podmienkach, keď sa nebolo čím chváliť), bolo vymyslieť ďalšiu šou pre svoje obyvateľstvo – Rusom povedali karikatúru o udalostiach spred 80 rokov.

A nie je to vtip. Kremeľskí schizofrenici postupujú podľa svojho obľúbeného scenára – dať zámeru ďalší dôvod na pomyselnú hrdosť.

Volgograd dokonca na deň premenovali na Stalingrad, kvôli Putinovmu príchodu tam. Takto je Rusko.

Ale so všetkými prepočtami, Kremeľ nie je pripravený na kompromisy, demonštruje hystériu a nedostatočnosť. Kremeľ s obľubou straší najmä novými vlnami mobilizácie a ohlasuje ďalšie státisíce plánovaných brancov.

Je pravda, že v tom je dobrá vec: takáto hystéria Kremľa nachádza adekvátnu odozvu v mysliach západných politikov – čím silnejšia je Moskva v póze, tým je Západ sebavedomejší vo svojej túžbe pomôcť Ukrajine, vrátane dodávanie zbraní.

Kremeľ si nárokuje 300 000 mobilizérov – tankov západnej Ukrajiny. Moskva mobilizovala 500 tisíc – lietadlá partneri pre Ukrajinu.

Podľa ukrajinského politológa Oleksandra Tsibulka sa Putin ukázal byť v úlohe cyklistu.

„Kým bude eskalovať situáciu, stupňovať hystériu a eskaláciu, dovtedy obyvateľstvo nebude reptať na ekonomiku, chudobu atď.,“ hovorí Tsibulko s tým, že kremeľské úrady prenášajú tlak vonkajšieho nepriateľa na vlastné obyvateľstvo. .

„Na vonkajšom fronte sa Moskva „dostáva do zubov“ a obyvateľstvo začína prejavovať nespokojnosť. To znamená, myslia si v Kremli, že je potrebné vyvinúť tlak na ich obyvateľstvo – „bombardovať Voronež“, často – v doslovnom zmysle slova.

Vzhľadom na stav výzbroje kedysi „druhej armády sveta“ je to pre ňu jednoduché. Napríklad pri spustení Iskanderov sa ukázalo, že boli v hroznom technickom stave – z ôsmich vypustených v regióne Belgorod všetky spadli tam, na územie tohto regiónu.

Ak hovoríme o mobilizácii a 500-tisíc, ktorými Moskva straší Ukrajinu, podľa odborníkov jednoducho neexistujú.

Rusko má sotva čas nahradiť tých, ktorí boli zošrotovaní. To znamená, že v praxi Moskva mobilizuje jedna k jednej. Koľko ozbrojených síl Ukrajiny bolo vyradených z činnosti – toľko bolo povolaných.

Mimochodom, britská rozviedka zdieľa podobný postoj a uvádza, že za posledné dva týždne Rusko utrpelo pravdepodobne najväčšie straty od začiatku invázie na Ukrajinu.

Priveďte Britov, je to spôsobené okrem iného aj nedostatkom vycvičeného personálu, koordinácie a zdrojov na celom fronte. Príklady Ugledara a Bakhmuta boli toho dobrým potvrdením.

Čo sa týka tankov, Rusko by podľa Pentagonu mohlo na Ukrajine stratiť približne polovicu svojich tankov, ktoré malo na začiatku vojny.

A ešte jeden dôležitý bod týkajúci sa mobilizátorov – mobilizovať neznamená pripraviť sa. Podľa ukrajinského politológa Tarasa Čornovola „v skutočnosti rašisti nemajú ani 300 tisíc“.

Nepriateľ tlačí, ale nemôže postupovať. Ukrajinskí obrancovia sa na niektorých miestach tlačia, ale v podstate ukrajinská armáda nie je aktívna, pretože tam sa dá prejsť do prielomu len s tankami,“ poznamenáva Černovol.

Ukrajina sa naďalej bráni. Presne rok je to, ako dlho ukrajinskí vojaci chránia svoj ľud pred hordami násilníkov a zároveň dávajú starej Európe príležitosť žiť v mieri.

A ona – Európa by mala Ukrajincom pomáhať, pretože od ich odolnosti závisí budúcnosť celého kontinentu.

Autor: J.K.