Slovensko by na ďalšie investície v rámci plánu obnovy mohlo okrem nenávratných grantov čerpať aj úvery, a to v objeme približne šesť miliárd eur. S takouto možnosťou sa však zatiaľ nepočíta. Plán je od začiatku postavený na grantoch v podobnej sume.

„Nie, momentálne sa o tom neuvažuje, aj keď pravidelne vyhodnocujeme finančnú výhodnosť úverov z plánu obnovy a odolnosti,“ uviedla pre TASR Lívia Vašáková, generálna riaditeľka sekcie plánu obnovy na Úrade vlády SR, ktorá plní funkciu Národnej implementačnej a koordinačnej autority (NIKA).

O pôžičky z fondu na podporu obnovy a odolnosti EÚ je možné požiadať do konca augusta tohto roka. Ich prednosťou by mali byť výhodné podmienky čerpania aj splácania, keďže Európska komisia (EK) si vie požičať lacnejšie ako väčšina členských krajín EÚ.

Vašáková upozornila, že finančná výhodnosť úverov je len jedna strana mince. Tou druhou je identifikácia ekonomicky návratných investičných projektov, ktoré by dokázalo Slovensko realizovať v stanovenom časovom rámci, teda do konca roka 2026.

„Vzhľadom na skutočnosť, že do ekonomiky budú v najbližších rokoch prúdiť investície z dvoch veľkých zdrojov – plánu obnovy, ako aj eurofondov, otáznou je aj absorpčná schopnosť ekonomiky. Aj kvôli vyššie uvedenému sa Slovensko v prípade mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti zatiaľ rozhodlo plne koncentrovať na realizáciu Plánu obnovy a odolnosti SR financovaného z grantovej časti mechanizmu a jeho aktualizáciu, vrátane časti REpowerEU,“ vysvetlila Vašáková.

Schopnosť dané peniaze rozumne a efektívne minúť považuje za najväčší problém aj analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák. „Už teraz budeme čeliť akejsi absorpčnej bariére, keďže sa nám v tomto roku kryjú staré aj nové eurofondy a granty plánu obnovy, čo sú miliardy, ktoré môžeme mať problém vyčerpať – a to aj bez ďalších potenciálnych zdrojov z úverovej schémy,“ uviedol pre TASR.

Myšlienku rozdeliť finančné prostriedky z EÚ na granty a úvery však považuje za dobrý krok. Podľa analytika sa tak čiastočne obmedzujú prípadné motivácie politikov, že čerpáme „peniaze zadarmo“.

„Práve naopak, ani tie z grantovej časti nie sú zadarmo, splácať sa však budú z iných zdrojov, nie úplne na priamo z rozpočtov štátov. Členské krajiny však majú príležitosť využiť výhodné podmienky, za ktoré dokáže získať financie EÚ, keďže ako celok má zásadne inú kredibilitu než niektoré krajiny samostatne,“ doplnil Horňák.

Členský štát EÚ môže požiadať o úver v čase predloženia plánu obnovy alebo aj inokedy, najneskôr do 31. augusta 2023. Slovensko si v čase predkladania plánu v apríli 2021 nežiadalo o úverovú podporu, ale plne využilo nenávratnú finančnú alokáciu, pripomenula Vašáková. Tá predstavuje približne 6 miliárd eur, ktoré SR získava postupne na základe jednotlivých žiadostí po splnení stanovených cieľov.

„V prípade, že si členský štát chce požiadať o úver, je tiež povinný predložiť dodatočný set míľnikov a cieľov, ktoré budú z úveru pokryté, a tiež dôvody pre potrebu vyššej finančnej podpory,“ priblížila Vašáková. Ak by sa Slovensko rozhodlo využiť dodatočnú úverovú podporu, môže tak podľa nej spraviť počas aktualizácie plánu obnovy, o ktorej v súčasnosti rokuje s EK. Prípadne neskôr do stanovenej lehoty.

Pre porovnanie, Česká republika po dlhšom váhaní aktuálne plánuje využiť možnosť takejto pôžičky z EÚ, a to prioritne na projekty energetickej transformácie. Informovali o tom začiatkom roka české Hospodářske noviny. Česko môže požiadať o úver v celkovom objeme približne 350 miliárd českých korún (14,7 miliardy eur), podľa informácií HN môže byť skutočná požiadavka asi 150 miliárd CZK. Rozhodnúť o tom ešte musí česká vláda. Výhodou európskeho úveru je, že EK si vie požičať oveľa výhodnejšie ako samotná ČR.

Zdroj: cas.sk