Nemohlo to skončiť inak.

Na dosiahnutie 50-percentného kvóra, teda účasti pri referende, je treba, aby sa splnilo hneď niekoľko podmienok:

1. Mimoriadne dôležitá téma, ktorá spája naprieč politickým spektrom.
2. Mobilizácia čo najširším spektrom politických strán.
3. Obrovská ochota občanov odovzdať referendové hlasy.
4. Sumár prvých troch podmienok.
5. Zázrak.

A teraz sa pozrime na referendum 2023, ktoré skončilo neúspechom len tesne nad polovicou toho, čo bolo treba zmobilizovať.

1. Referendová otázka „Súhlasíte s tým, že predčasné skončenie volebného obdobia Národnej rady je možné uskutočniť referendom alebo uznesením NR SR?“ prišla mesiac po tom, čo parlament vyslovil nedôveru vláde, takže sa čaká na termín predčasných volieb. V takomto čase bola asi taká užitočná, ako keby sme sa ľudí pýtali, či súhlasia s rozdelením Českej a Slovenskej federatívnej republiky. Áno, bolo to zbytočné.
2. V skutočnosti žiadnej politickej strane nezáležalo na tom, aby bolo referendum úspešné. Robert Fico oklamal časť verejnosti, ktorá má plné zuby tejto koalície, že ju môžu povaliť cez referendum. V skutočnosti do referendových otázok zrejme úmyselne zakomponoval dve v rozpore s Ústavou SR, aby mohol kopať do prezidentky Zuzany Čaputovej, vlády a aby mohol klamať ľudí, že sú obeťou politikov, ktorí neslúžia občanom.
3. Ruku na srdce. Ľuďom sa nechce chodiť ani na voľby. Rastie nedôvera v štát, čo je výsledok vlád Smeru aj koalície po voľbách 2020. Voliči neveria, že ich hlas niečo zmení. Toto je vážny problém prehliadaný koaličnými aj opozičnými politikmi.
4. Keďže nebola naplnená ani jedna z prvých troch podmienok, štvrtá podmienka je mimo hry. No a zázrak sa nestal.

Predseda OĽaNO Igor Matovič ešte v roku 2020 ako predseda vlády najprv opozičné referendum o predčasných voľbách zosmiešňoval. Na facebookovom profile zverejnil imaginárny petičný hárok s menami oligarchov a niekdajších vysokých štátnych funkcionárov spájaných so Smerom, ako boli Marian Kočner, Monika Jankovská, Norbert Bödör, Dušan Kováčik, Kajetán Kičura či Ladislav Bašternák. „Nepredpokladám, že sa nájde 50 percent ľudí, ktorí by chceli návrat mafie k moci,“ vyhlasoval ešte začiatkom roka.

Nakoniec, zrejme aj preto, že pribúdalo odborných názorov, popierajúcich možnosť vyhlásiť referendum o skrátení volebného obdobia, sa Matovič opäť chopil slova.

Skritizoval prezidentku Zuzanu Čaputovú za to, že sa s referendovou otázkou obrátila na Ústavný súd. „Referendum môže ústavu aj meniť, nemôže ju však poprieť, respektíve porušiť charakter Slovenskej republiky ako demokratického a právneho štátu,“ vysvetľoval predseda Ústavného súdu Ivan Fiačan.

Matovič, ignorujúc vyjadrenie Ústavného súdu, poslal odkaz hlave štátu. Podanie prezidentky na prešetrenie referendovej otázky Ústavným súdom označil za „pľuvanec do očí 600-tisíc ľudí“. Predseda OĽaNO pritom obišiel fakt, že ak by prezidentka nepožiadala Ústavný súd o prešetrenie otázky a referendum by prebehlo, tak by Ústavný súd jeho výsledok neuznal, keďže otázka bola protiústavná. Ak chcel Matovič ukázať prstom na tých, ktorí „napľuli“ státisícom ľudí do očí, mal sa obrátiť na opozičné strany, ktoré prišli s referendovou otázkou. Matovič však opäť uprednostnil osobné ciele.

A útok voči prezidentke bol prejavom jeho frustrácie. Na prelome minulého a tohto roku, ale aj mesiace predtým komunikoval, že hoci ľudia majú právo na toto referendum, on sa ho nezúčastní.

Robert Fico, ktorý sa pasoval do úlohy ideového vodcu tohto referenda, pre zmenu hneď pochopil, že 50-percentná účasť je nereálna, a tak stratégiu postavil na útokoch na prezidentku. V podstate sa Fico s Matovičom spojili, aby si vybavovali účty s palácom.

Inštitút referenda dáva politickým rozhodnutiam veľkú legitimitu. Vlastne asi najväčšiu, aká je možná. Popri voľbách je ďalšou príležitosťou pre voličov vyjadriť názor na konkrétnu tému, problém, smerovanie krajiny. Pre slovenské populistické strany je však aj nástrojom na ovplyvňovanie verejnej mienky, cestou, ako zapojiť čo najširšiu verejnosť do konkrétnej témy.

Skúsenosť nám hovorí, že referendum na Slovensku nie je cestou, ako presadiť navrhované témy, a už vôbec nie nástrojom mobilizácie verejnosti.

Určite nie pri 50-percentnom kvóre a pri tom, že ho politické strany budú používať len na ďalšie zákopové vojny, polarizáciu spoločnosti a manipuláciu s verejnou mienkou.

Zdroj: https://www.aktuality.sk