Predčasný pôrod, predčasná smrť alebo zima zvyknú šokovať či aspoň zaskočiť. Slovenské predčasné voľby sú logickým záverom únavného príbehu. Teraz nastal čas prijať ich ako tú najobyčajnejšiu realitu a podľa nej si zariadiť politické plány.

Čakanie na politickú tragédiu?

Zlom projektu 76 nastal pomerne rýchlo a vcelku bezbolestne. V priebehu niekoľkých hodín sa namiesto nového vládneho “stádočka” začalo rozprávať o tom, na ktorom mieste v kalendári si zaznačiť volebnú sobotu.

Rýchlu dohodu nakoniec kazia dve veci. Prvou je falošné rozprávanie o tom, že septembrový termín je vraj kompromis. Nikto netuší koho s kým. Alebo je to myslené ako kompromis medzi dneškom a termínom riadnych volieb? Nuž, ak majú predčasné byť predčasnými, patrilo by sa, aby neboli mesiac pred pôvodne plánovaným dátumom.

S druhou vecou prišiel Igor Matovič. Z dohody o termíne volieb chce na výmenu získať do ústavy garanciu, že prípadná zmena volebného systému bude podmienená ústavnou väčšinou, a teda ťažšie uskutočniteľná.

Toto sa podobá na politiku, v prípade autora tohto nápadu ide o cenný posun k lepšiemu. Matovič poukazuje na riziko maďarskej cesty, hoci doteraz bol voči Orbánovmu režimu zhovievavý. Nezdalo sa, že mu vadí spôsob, akým Orbán svoju moc už roky udržiava – zdanlivo demokratický, ale tak, aby vyhovoval jemu.

Diskusia o volebnom systéme bude tradične slovenská. Každý bude v nej sledovať vlastné ciele. Z obhajcov zabehnutých spôsobov budú zrazu hlásatelia zmeny a z tých, ktorí dlho na súčasný systém (Slovensko ako jeden volebný obvod) nadávajú, si ho začnú pochvaľovať.

Cestu k predčasným voľbám budú odteraz pravidelne sprevádzať varovania pred tým, čo sa po nich stane. Jednoobvodové voľby (teda riziko, že sa zmenia) sú jednou z ukážok. A pridáva sa klasika: návrat mafie a koniec spravodlivosti.

Potrestanie páchateľov neprávostí (a je ich naozaj kopec) je jedným z dôvodov, prečo sa vraj s voľbami neponáhľať. Nech ešte do septembra niekoho ďalšieho obvinia, obžalujú a odsúdia. Pekná predstava, ale žiaľ z ideálneho sveta.

Verí hádam niekto tomu, že trestnoprávne procesy bežia stále dopredu po priamej linke, a teda každý týždeň je dobrý? Stačí pár nedoručených zásielok, obštrukcií, práceneschopností a súdnych prázdnin. Kvôli tomu september v mnohých konaniach nebude o nič zásadnejší ako napríklad jún.

Ak sa po voľbách naozaj máme pripraviť na akúsi generálnu amnestiu, vďaka ktorej vylezú z väzby a basy všetci aktéri starej doby alebo začnú čistky na policajných riaditeľstvách, sme v poriadnej šlamastike. Znamenalo by to koniec štátu a pravidiel.

Kto týmto strašidelným rizikám verí, má ďalší dôvod zamakať na volebnom úspechu, aby sa tak nestalo. Zostáva dúfať, že ide o dôležitý mobilizačný prvok, a nie skutočnú hrozbu. Inak sme na diaľnici do priepasti.

Namiesto sviatku priamej demokracie prieskum

Ozaj, čaká nás sviatok priamej demokracie. Ak by blížiace sa referendum malo takýto sviatočný imidž, práve by vrcholila kampaň. Ľudia by boli v špeciálnom vzrušení z toho, aký bude výsledok ich hlasovania, lebo sa z nich na chvíľu stanú zákonodarcovia (aspoň takí v úvodzovkách).

Z referenda bude nakoniec pomerne drahý prieskum predvolebných nálad. Oslovilo len opozičných voličov. Mnohí z nich majú pocit, že idú do referendových miestností už priamo voliť svojich favoritov.

Ostatní nemôžu Hegerovu vládu ani cítiť. Nechcú počuť ani slovo o vzťahoch Matoviča a Sulíka. Prípadne im vadia Gyimesi, Pročko, Tabák či Kuriak v parlamente.

Napriek tomu nemajú ani miligram chuti podporiť čokoľvek z Ficovej hlavy. Vedia, že voľby raz prídu (je jedno ako sa budú volať), a tak ich viac trápi, komu to v nich hodia.

Okrem toho vo večerných správach priamo vidia, že každá neúspešná vláda sa raz zosype. Keď nie hlasom ulice alebo presne podľa ústavných procedúr, tak únavou zo seba samej a mierou vzájomného nepriateľstva.

Ramstein pritvrdí

Slovami týždňa vo vzťahu k Ukrajine sa stali Dnipro (zničený obytný dom s desiatkami obetí) a tanky. Smutnou realitou je, že medzi týmito slovami je súvis. Ak bude dosť toho druhého, nebudú ruské útoky v štýle Dnipra. Chvíľu to potrvá, ale tento cieľ je jasný. Len netreba čakať, kým ho odsúhlasia Putin, Lavrov, Medvedev a Peskov.

Jednanie spojencov v Ramsteine má priniesť jasné dohodú o dodávkach bojových tankov Ukrajine. Budú znamenať praktický dôkaz technologickej vyspelosti Západu, ale aj dôkaz západnej vytrvalosti a odhodlania.

Nemecké sklony k opatrnosti sú pochopiteľné, hoci idú poriadne na nervy. Našťastie sa z nich v tejto fáze sólo hráči stať nemôžu. Pacifizmus mení svoje podoby, pretože nesmie ignorovať realitu.

Hrdina týždňa

Hrdinka týždňa sa pri oznámení svojho rozhodnutia neubránila slzám. Ostatní môžu žasnúť, že o novozélandskej premiérke Jacinde Ardernovej sa bavíme napríklad my na Slovensku.

Populárna politička ohlásila po šiestich rokoch svoj odchod z postu premiérky. Dobrovoľne, bez škandálu alebo zdrvujúcej volebnej prehry. Nemá už kapacitu, aby svoju prácu robila dobre.

Politická moc býva drogou alebo spôsobom, ako udržiavať pri živote systém vybudovaný konexiami, peniazmi a vplyvom. Každý, kto vie túto závislosť prekonať, si zaslúži uznanie.

Zdroj: https://www.aktuality.sk