Aj po vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993 sa v štruktúrach OSN uplatnilo viacero slovenských diplomatov či právnikov.

Symbolickým, súbežným vztýčením slovenskej zástavy pred sídlom Organizácie Spojených národov v New Yorku a pred budovou Ministerstva zahraničných vecí SR v Bratislave bola v roku 1993 Slovenská republika prijatá do OSN ako v poradí ako 180. členský štát. Vo štvrtok 19. januára uplynie od tejto chvíle 30 rokov.

Slovensko sa stalo členskou krajinou Organizácie Spojených národov 19. januára 1993 ako jeden z nástupníckych štátov po rozdelení Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR).

Udialo sa tak len necelé dva týždne potom, ako Bezpečnostná rada OSN začala 8. januára prerokovávať slovenskú a českú žiadosť o členstvo v OSN. Vtedajší minister zahraničných vecí Slovenskej republiky (SR) Milan Kňažko vo svojom prejave počas zasadnutia zdôraznil jasné rozhodnutie SR zapojiť sa do medzinárodných aktivít a ako plnoprávny člen svetového spoločenstva stať sa aktívnym partnerom v integračných procesoch.

OSN, pilier slovenskej zahraničnej politiky

Členstvo v OSN je jedným z hlavných pilierov slovenskej zahraničnej politiky. Slovensko je v popredí aktivít zameraných na tri hlavné piliere činnosti OSN, ktorými sú udržiavanie mieru a bezpečnosti, dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd a všestranný hospodársky a sociálny rozvoj.

V rokoch 2006 – 2007 bola SR nestálym členom Bezpečnostnej rady OSN a v rokoch 2010 až 2012 sa po prvýkrát vo svojej samostatnej histórii stalo Slovensko členom Hospodárskej a sociálnej rady OSN (ECOSOC), ktorá je popri Valnom zhromaždení, Bezpečnostnej rade, Poručenskej rade a Medzinárodnom súdnom dvore jedným z hlavných orgánov OSN.

Slovensko v Hospodárskej a sociálnej rade OSN

Od 1. januára 2023 pôsobí Slovensko na obdobie troch rokov opäť v Hospodárskej a sociálnej rade OSN. Ide o 54-členný orgán zameraný na ekonomické, sociálne a environmentálne aspekty udržateľného rozvoja a na tzv. Agendu 2030.

V histórii OSN pôsobilo a pôsobí na rôznych postoch v orgánoch a inštitúciách tejto medzinárodnej organizácie množstvo slovenských diplomatov. Už v roku 1945 stál pri formovaní OSN slovenský diplomat Ján Papánek. Ako člen vtedajšej československej delegácie bol tiež jedným z autorov základného dokumentu Charty OSN.

Aj po vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993 sa v štruktúrach OSN uplatnilo viacero slovenských diplomatov či právnikov. Právnik a diplomat Peter Tomka zastával od 6. februára 2012 do 6. februára 2015 post predsedu Medzinárodného súdneho dvora v holandskom Haagu.

Dôkaz rešpektu zo strany partnerov

Dôkazom kvality slovenskej diplomacie a rešpektu zo strany partnerov na medzinárodnej scéne bolo aj zvolenie vtedajšieho ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslava Lajčáka do funkcie predsedu 72. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN.

Túto, protokolárne najvyššiu funkciu v systéme svetovej organizácie reprezentujúcej všetkých 193 členských krajín, zastával od 12. septembra 2017 do 17. septembra 2018.

Prvým stálym predstaviteľom Slovenska pri OSN bol v rokoch 1993 – 1994 Eduard Kukan. V súčasnosti je stálym predstaviteľom SR pri OSN v New Yorku veľvyslanec Michal Mlynár.

Zdroj: https://www.aktuality.sk