Prezidentka Zuzana Čaputová schválila účasť siedmich Slovákov v radoch Ozbrojených síl Ukrajiny. Z bezpečnostných dôvodov ich mená a dôvody, prečo žiadajú o takéto povolenia, sa nezverejňujú.

Podľa tlačového tajomníka Martina Strižinca prezidentka vydala 26 rozhodnutí o povoleniach na službu v cudzej armáde.

„Prezident vydal k pondelku 9. januára spolu 26 rozhodnutí, z toho sedem – o povolení slúžiť v cudzích vojskách a 19 – o odmietnutí,“ poznamenal.

Pripomína sa, že na Slovensku je trestná zodpovednosť za dobrovoľný vstup do radov armády inej krajiny. Páchateľom hrozí dva až osem rokov väzenia a päť až desať rokov za stanného práva. Toto ustanovenie zároveň neplatí, ak má osoba druhé občianstvo alebo slúži v členskej krajine NATO.

Stále je však možné vykonávať vojenskú službu v ozbrojených silách cudzej krajiny, ale na to musíte získať povolenie od prezidenta. Proces získania takéhoto povolenia je veľmi dlhý a žiadosť oň je potrebné podať najneskôr 90 dní pred plánovaným odchodom do služby.

Účasť v nich svojim občanom hneď povolili viaceré európske krajiny, napríklad Dánsko či Lotyšsko. Príkladne zareagovala aj česká politická reprezentácia. České ministerstvo obrany totiž dostalo len za prvé dni zhruba 100 žiadostí o povolenie zapojiť sa do bojov, ktoré musí schváliť hlava štátu.

Keďže ale v Česku neexistuje kolektívna možnosť takéhoto súhlasu, prezident Miloš Zeman a premiér Petr Fiala sa dohodli na garanciách beztrestnosti. Vyhlásili, že týmto ľuďom by po návrate domov prezident udelí amnestiu a predseda vlády zas deklaroval, že ju spolupodpíše.

Na Slovensku je to inak. Miesto toho generálny prokurátor Maroš Žilinka pripomenul nezákonnosť služby v cudzom vojsku. Vydal verejné upozornenie, že zapojenie sa do ozbrojených síl inej krajiny je trestný čin, za ktorý môže hroziť až 10-ročné väzenie.

„Služba v cudzom vojsku, konaná bez povolenia, ako aj aktívna alebo pasívna účasť na bojovej činnosti organizovanej ozbrojenej skupiny (t. z. zoskupenia osôb organizovaného obdobne ako armáda, ktoré však nie je regulárnou armádou príslušného štátu) počas vojny na území iného štátu, sú za podmienok ustanovených v Trestnom zákone Slovenskej republiky trestné,“ upozornil Žilinka ešte 28. februára.

Trestný čin

Podľa paragrafu 392 Trestného zákona občan, ktorý bez povolenia nastúpi do služby v cudzom vojsku, môže skončiť za mrežami s trestom odňatia slobody na dva až osem rokov. V prípade, že tento čin spácha počas vojny či vojnového stavu, sa trestná sadza zvyšuje na päť až desať rokov väzenia. Generálny prokurátor však už nepripomenul, že trestnosť takejto služby vzniká lne ak sa do nej občan zapojil „bez povolenia“.

Zároveň však Žilinka deň predtým verejne vyjadril podporu Ukrajine a zdieľal na sociálnej sieti vyjadrenie generálnej prokurátorky Ukrajiny. Iryna Valentynivna Venediktova v ňom vyzvala ruských občanov, aby ukončili vojnu proti Ukrajine a nestávali sa spolupáchateľmi vojnových zločinov.

Práve tomuto povoleniu sa venuje paragraf 19 zákona o brannej povinnosti, ktorý upravuje podmienky výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách iného štátu. „Občan môže vykonať vojenskú službu v ozbrojených silách iného štátu len s povolením prezidenta Slovenskej republiky,“ uvádza sa v prvom odstavci tohto paragrafu.

Povolenie prezidenta je možné získať tak, že občan najprv podá žiadosť ministerstvu obrany na okresnom úrade v sídle svojho kraja. Ministerstvo obrany následne požiada o stanovisko ministerstvo vnútra a ministerstvo zahraničných vecí a túto žiadosť so všetkými stanoviskami predloží prezidentskej kancelárii. Žiadosť ale treba podať najneskôr 90 dní pred plánovaným odchodom do vojenskej služby v inom štáte.

Zároveň platí, že je možné sa pripojiť iba k ozbrojeným silám štátu, ktorý nie je vo vojenskom konflikte so Slovenskom alebo spojencami Slovenska. A o povolenie prezidenta netraba žiadať, ak chce ísť občan Slovenska bojovať za krajinu, kde má druhé občianstvo alebo chce slúžiť v obrojených silách štátu, ktorý je súčasťou NATO.

Prezidentka: Komplikované

Ak by chcel niekto ísť legálne slúžiť do zahraničných légií, ktoré zriadil prezident Zelenskyj na Ukrajine, musí požiadať prezidentku Čaputovú o povolenie. Tá ešte v marci jednoznačne nevyjadrila k udeľovaniu povolení ani podporu ani neochotu, ale poukázala na komplikovanosť celého procesu.

„Administratívny proces takejto žiadosti je viacstupňový, mimoriadne náročný a dlhý. Naša legislatíva je postavená tak, aby od služby v cudzej armáde alebo cudzenických légiách odradzovala a neumožňuje vydať v krátkom čase takéto povolenie. Na to, aby to bolo možné, by vláda a parlament museli zmeniť legislatívu,“ vysvetlil ešte na jar hovorca prezidentského paláca Martin Strižinec.

oznamenal tiež ešte vtedy, že o službu v ozbrojených silách Ukrajiny sa slovenskí občania zaujímajú sporadicky, prevažne v rovine získavania informácií. „Prezidentka v poslednom období nevydala žiadne rozhodnutie o povolení služby v ukrajinskej armáde a ani v ruskej armáde,“ dodal Strižinec.

Po takmer roku sa ale ľady pohli a hlava štátu účasť v bojoch na strane Ukrajiny povolila prvým Slovákom. „K pondelku 9. januára prezidentka vydala celkovo 26 rozhodnutí, z toho sedem povoľujúcich a 19 nepovoľujúcich službu v cudzom vojsku,“ povedal pre Pravdu hovorca prezidentky Martin Strižinec. Podrobnosti o týchto osobách a ich dôvodoch ale prezidentská kancelária z bezpečnostných dôvodov nezverejňuje.

Primárny cieľ

Generál vo výslužbe a bývalý najvyššie postavený Slovák v štruktúrach NATO Pavel Macko vysvetlil, že súhlas hlavného veliteľa je vyžadovaný aj preto, že služba v cudzej armáde nemôže byť proti štátobezpečnostným záujmom republiky. Do vyhodnocovania vstupuje najmä ministerstvo obrany, ale aj vnútra a ďalšie bezpečnostné zložky.

„Posudzuje sa všeobecná bezpečnostná nespoľahlivosť žiadateľa, teda možné zneužitie zručností a skúseností nadobudnutých vo vojne na destabilizáciu ústavného zriadenia, prípadne či žiadateľ nie je extrémista alebo, ale aj to, či štát jeho odchodom nestratí nejakú extra kapacitu v podobe nedostatkovej špecializácie a odbornosti. Inak je rozhodnutie len na prezidentke a tá nemusí ani uviesť dôvod súhlasu či nesúhlasu,“ priblížil generál vo výslužbe a bývalý najvyššie postavený Slovák v štruktúrach NATO Pavel Macko.

O osobách, ktorým bolo pôsobenie v ukrajinskom vojsku povolené, je informovaný aj ich vojenský pridelenec. „Už len preto, aby sa nestávalo, že človek deklaruje odchod na Ukrajinu ale objaví sa na druhej strane frontu s Rusmi. Preto sa o týchto žiadostiach informuje aj krajina, za ktorú chce ísť človek bojovať. Ani Ukrajina nemá záujem o ilegálnych jednotkách, ani keby bojovali v ich prospech. Úlohy sú vojakom zadávané podľa ich bojových schopností a skúsenosti,“ poznamenal generál vo výslužbe. Medzinárodné légie sa podľa Macka aj z propagandis­tických dôvodov stávajú vítaným terčom Rusov.

„Sú viac ohrození, pretože sú pre ruské vojská primárnym terčom. Táto vojna má aj informačno-propagandistický rozmer a záujmom Ruska je odradil ostatné krajiny od pomoci Ukrajine. Idú po nich ako po prvých, aby to vytvorilo prielom v jednotke aj medzi ukrajinskými a cudzími vojakmi. Protivník je silný, keď je jednotný, preto je pochopiteľné, že títo bojovníci sú prvým terčom. Pôsobí to ale aj opačne, preto sú aj kadyrovci a vagnerovci primárnym cieľom ukrajinských síl,“ vysvetlil Macko.

O úspechoch či neúspechoch légií zahraničných dobrovoľníkov máme stále len kusé informácie. „Každá takáto medzinárodná jednotka je ale iná, s inou atmosférou, iným národnostným mixom, s lepším či horším veliteľom. Zladenie takejto jednotky je trochu náročnejšie. Keďže sú to dobrovoľníci, veliteľ nemôže len rozkazovačne veliť ale svoju jednotku musí najmä viesť. Vždy je to aj o praxi, či tam prišiel niekto bez väčších skúseností alebo naopak niekto z elitných jednotiek. Vieme ale, že niekde sa tieto jednotky veľmi osvedčili. Napríklad v lete či na jeseň zohrali legionári v Bachmute kľúčovú úlohu pri stretoch s ruskými vagnerovcami,“ dodal Macko.

Pripravil Jozef Kováč