Eduard Heger od pádu vlády deklaruje snahu vytvoriť novú 76 v parlamente, ktorý by dovládla do riadnych volieb roku 2024. Potrebuje na to presvedčiť nielen SaS, ale aj koaličného partnera.

Odvolaný premiér Eduard Heger odmieta akceptovať výzvu prezidentky na predčasné voľby a stále hľadá novú parlamentnú väčšinu. S tou plánuje dovládnuť až do riadnych volieb v roku 2024.

Včera začal aj so zbieraním podpisov pre svoj nový kabinet, ktorý by mal „vychádzať z výsledkov parlamentných volieb z roku 2020“. Koľko presne podpisov sa podarilo zatiaľ Hegerovi vyzbierať známe nie je. Podporu mu však už vyjadril klub OĽaNO s 37 poslancami a podľa našich informácii ju podpísala aj desiatka odídencov z Obyčajných ľudí z takzvanej Občiansko-demokratickej platformy. Spolu s troma poslancami zo strany Za ľudí má zatiaľ Heger vyzbieraných minimálne 50 podpisov.

Na problém však Heger narazil už pri svojom koaličnom partnerovi. Poslanci hnutia Sme rodina sa totiž pod Hegerovu iniciatívu zatiaľ nepodpísali. Potvrdil to minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) s tým, že preferujú dohodu na predčasných voľbách a nie vládnutie až do roku 2024.

Sme rodina chce stále predčasné voľby

„Mne tá debata o 76 pripadá ako taká debata o Yetim. Na čo nová 76? Na pokračovanie nejakej vlády? Dokedy má vládnuť? S akými partnermi? Kto všetko v tej vláde má byť? To všetko najskôr musí byť jasné, aby sa o niečom dalo hovoriť. My o tom hovoríme, že najlepším riešením z tej situácie sú voľby,“ uviedol dnes na rokovaní vlády Krajniak.

Krajniak ale povedal, za akých podmienok si vie 17 poslancov hnutia predstaviť podporu novej vlády Eduarda Hegera. „Ak pán premiér dá dokopy nejakých 58 až 60 poslancov, tak potom aj my by sme vedeli do momentu konania júnových alebo septembrových volieb takúto vládu podporiť,“ vysvetlil.

Predseda hnutia Sme rodina Boris Kollár však ešte v decembri stál na strane Eduarda Hegera pri téme rekonštrukcie vlády. „Radšej si budem triasť ruku s Hegerom a Sulíkom, ako ísť na opačnú stranu,“ povedal 18. decembra v relácii O 5 minút 12.

Na vyvolanie predčasných volieb potrebuje hnutie Sme rodina schválenie novely ústavy, o ktorej bude parlament rozhodovať po 24. januári. Tá umožňuje poslancom skrátiť si volebné obdobie. Na zmenu ústavy je ale potrebných 90 hlasov a návrh zatiaľ nepodporujú Obyčajní ľudia ani SaS.

Prezidentka Zuzana Čaputová pritom avizuje, že ak sa politici nedohodnú na termíne predčasných volieb do konca januára, tak vymenuje úradnícku vládu

Rokovania s SaS začnú naplno až budúci týždeň

Predčasným voľbám môže predísť aj Heger a to v prípade, ak sa mu podarí poskladať novú parlamentnú väčšinu. Okrem hnutia Sme rodina na ňu potrebuje presvedčiť aj stranu SaS, ktorá ho v decembri odvolala.

Presviedčať chce Heger aj niektorých nezaradených poslancov a odídencov z koalície. Napríklad Patrick Linhart, ktorý hlasoval za pád vlády, pre Aktuality.sk uviedol, že je ochotný podporovať „profesionálnu vládu“ v prípade, ak budú na ministerstvo pôdohospodárstva prevedené peniaze na zavedenie potravinového semaforu.

Oficiálne rokovania medzi SaS a Hegerom sa zatiaľ neuskutočnili. Richard Sulík je totiž tento týždeň v zahraničí. Debaty sa medzi premiérom a Sulíkom teda pravdepodobne naplno rozbehnú až budúci týždeň po zasadnutí klubu SaS. V kontakte však dvojica je aj napriek Sulíkovej neprítomnosti. Podľa našich informácií sa spojila po telefóne.

Podľa ministra obrany Jaroslava Naďa (OĽaNO) by však mala SaS novú vládu podporiť. „Oni mali podmienku, aby tam nebol Igor Matovič a ten v novej vláde nie je. Myslím si, že logika veci hovorí, že by mali byť za. Najmä v prípade SaS, ktorá už je podľa informácií, ktorými disponujeme, pod piatimi percentami v prieskumoch. Asi nie je ich cieľom, aby boli voľby čím skôr,“ povedal dnes šéf rezortu obrany.

SaS žiada, aby sa Heger vyhranil voči Matovičovi

Odchod Igora Matoviča ale nemusí byť jedinou podmienkou SaS na podporu novej vlády. V minulosti mala strana výhrady aj voči Romanovi Mikulcovi a Viliamovi Karasovi a požadovala aj zmenu paragrafu 363. Novou požiadavkou SaS je aj vyhranenie sa Eduarda Hegera voči Igorovi Matovičovi.

„Tak ako Igor Matovič rozložil celú vládu, rozkladá aj hnutie OĽaNO. Všetky diskusie sú preto momentálne v rovine fantazírovania, pokiaľ si OĽaNO nevyrieši svoje interné spory a rozkol medzi Igorom Matovičom a Eduardom Hegerom. Dnes nikto nevie, či Eduard Heger, Jaroslav Naď alebo Ján Budaj, prípadne iní poslanci a ministri, budú ešte aj na konci januára členmi OĽaNO, alebo, či plánujú svoju politickú budúcnosť inde,“ povedal dnes Sulík v stanovisku strany.

Predseda SaS naráža na medializované informácie o tom, že Eduard Heger a Jaroslav Naď zvažujú odchod z hnutia OĽaNO. „Spolu s Eduardom Hegerom hľadám také riešenie, ktoré bude smerovať k tomu, aby si volič mal čo vybrať v ďalších voľbách. Ten volič, ktorý je blízko nášmu svetonázoru a cíteniu. Zatiaľ sme v štádiu, že rokujeme a rozprávame sa,“ reagoval na otázky novinárov o svojej budúcnosti Jaroslav Naď. Samotný Heger sa k tejto možnosti vyjadrovať odmietol.

Minister obrany ale vysvetlil, že Igor Matovič má iný názor na politiku ako on. „Tak ako je Progresívne Slovensko príliš liberálne a lavicové vo svojich stanoviskách, tak sú niektoré stanoviská, ktoré Igor Matovič deklaruje príliš konzervatívne a mám s nimi ako osoba problém,“ vysvetlil Naď.

Naopak s Hegerom sa Naď v „svetonázore“ stotožňuje. Na stole sú podľa neho však rôzne alternatívy, a to od debaty vo vnútri hnutia OĽaNO, až po odchod z Obyčajných ľudí.

Zdroj: https://www.aktuality.sk