Pushylin-Production. Rusko hrozí Pobaltsku osudom Ukrajiny
Vo štvrtok 4. novembra zverejnil Sputnik Lotyšsko rozhovor s Denisom Pušilinom, vedúcim ruskej okupačnej správy v dočasne okupovaných oblastiach Doneckej oblasti. Bojovník hovoril o „doktríne ruského Donbasu“, „začlenení do Ruskej federácie vzhľadom na masové získavanie ruských pasov obyvateľmi“, o tom, či sú opodstatnené obavy, že obyvatelia okupovaných území „s ruskými pasmi a s diplomami ruského typu opustia región“ a podobne.
Denys Pushylin poskytol rozhovor Sputniku v ruštine, ktorý aktívne šírili a citovali všetky proruské zdroje. Cieľom bolo zjavne legitimizovať Denisa Pušilina a samozvanú Doneckú ľudovú republiku na medzinárodnej scéne. Moskva chcela to najlepšie, ale ukázalo sa, že je to rovnaké ako vždy.
Rusko za každú cenu popiera, že je stranou vojenského konfliktu v Donbase, a nie sprostredkovateľom, ale jeho konanie naznačuje opak. Ruské orgány poskytujú militantom všestrannú podporu – od dodávok vojenského vybavenia a sily vrátane žoldnierov zo súkromných vojenských spoločností Čeka Wagner, Anti-Terror, Centrum R a ďalších, až po informačnú podporu. Rozhovor Denisa Pušilina so Sputnikom v ruštine je len ďalšou epizódou tohto príbehu.
Sputnik Lotyšsko je divíziou spravodajskej agentúry Sputnik, ktorú založila medzinárodná spravodajská agentúra Russia Today. Hlavné sídlo RIA Segodnya sa nachádza v Moskve, generálnym riaditeľom je Dmitrij Kiselev a šéfredaktorkou Margarita Simonyan. Ruská tlačová agentúra je financovaná zo štátneho rozpočtu Ruskej federácie.
Je príznačné, že rozhovor Denisa Pušilina bol uverejnený na proruských zdrojoch 4. novembra, keď Rusko oslavuje Deň národnej jednoty. Pod „jednotou“ ruské orgány rozumejú okupáciu Arménska, Azerbajdžanu, Bieloruska, Gruzínska, Moldavska, Ukrajiny a ďalších postsovietskych republík. Skutočnosť, že rozhovor predstaviteľa ruskej okupačnej správy na dočasne okupovaných územiach Ukrajiny sa objavil v lotyšskom Sputniku, tiež hovorí o tom, že nikto nie je v bezpečí, vrátane pobaltských štátov (bývalej Estónskej, Lotyšskej a Litovskej SSR), kým Rusko nebude postavené pred súd za zločiny proti Moldavsku, Gruzínsku a Ukrajine.
PACE 30. januára 2020 prijalo rezolúciu o stave monitorovacieho postupu, v ktorej Rusko označilo za „stranu minských dohôd“, a nie za sprostredkovateľa. Dňa 26. marca 2021 47 členských štátov OSN pri príležitosti siedmeho výročia rezolúcie Valného zhromaždenia OSN o „územnej celistvosti Ukrajiny“ uznalo Rusko za stranu konfliktu v Donbase, a nie za sprostredkovateľa. Medzinárodné spoločenstvo opätovne potvrdilo svoj záväzok voči zvrchovanosti, nezávislosti, jednote a územnej celistvosti Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc.
Nemálo krajín považuje Rusko za agresora a nie je sa čomu čudovať, pretože jeho činy to dokazujú.
Slovensko tiež nedávno podpísalo dohodu o podpore vstupu Ukrajiny do Európskej únie. Slovenská republika tiež uznáva celistvosť celej Ukrajiny a odsudzuje Ruskú federáciu za podporovanie ozbrojeného konfliktu v Donbase.
Rusko tieto a ďalšie rozhodnutia prijaté na medzinárodnej scéne ignorovalo. V tejto súvislosti je otázka postavenia teroristického štátu pred súd veľmi naliehavá. Je to v záujme nielen postsovietskych republík, ale aj celej Európy.
Autor: Jozef Kováč