Slovenská vláda padla, v zemi panuje hluboká deziluze
Na Slovensku vyvrcholila dlhá politická kríza, keď parlament vyslovil nedôveru vláde Eduarda Hegera. V silách jeho menšinovej vládnej koalície už nebolo, aby tomu zabránila a predlžovala vlastnú agóniu odsúvaním termínu hlasovania. Pri bližšom pohľade nie je koniec tejto vlády prekvapivý. Schyľovalo sa k nemu už pred rokom na jar, skoro presne dvanásť mesiacov po jej vzniku.
Vtedy sa ale kríze ešte podarilo zažehnať odchodom Igora Matoviča z postu premiéra a jeho presunom na ministerstvo financií. Matovič zostal aj tak zdrojom konfliktov. Každú chvíľu dokázal popudiť vlastných koaličných partnerov a narúšať normálne fungovanie vlády.
Začalo to už chaotickými covidovými opatreniami, vrátane povinného testovania, pokračovalo to na vlastnú päsť vedeným rokovaním s Ruskom o dodávke vakcíny Sputnik, cez televíznu lotériu, ktorá mala podporiť očkovanie proti covidu. Matovič nebol schopný komunikovať s verejnosťou ani s ostatnými ministerstvami.
Príznačné bolo jeho správanie počas štvrtkového hlasovania o nedôvere vláde. Tesne pred ním mal Matovič podať demisiu v prezidentskom paláci, aby urobil ústupok a vládu zachránil. Podpísanú demisiu na poslednú chvíľu prezidentskému úradníkovi vytrhol z ruky a ten ju nemohol doručiť hlave štátu.
Rizikový návrat Fica
Bolo len otázkou času, keď menšinová vládna koalícia narazí na väčšiu prekážku, ktorú nebude schopná prekonať. Za odvolanie vlády hlasovalo 78 poslancov, len 20 ich chcelo vládu udržať pri živote. Toto nie je podpora, na základe ktorej by mohol zbor ministrov fungovať.
Turbulencia a nespokojnosť sa v posledných týždňoch vyskytovali aj medzi poslancami samotného Matovičovho hnutia. Slabý premiér Eduard Heger nebol schopný ukočírovať svojho straníckeho predsedu Matoviča a postaviť ho pred voľbu, aby buď z vlády odišiel, alebo prestal ohrozovať jej fungovanie.
Bilancia, ktorú končiaca vláda po dvoch rokoch svojho pôsobenia po sebe zanechala, nie je príliš pozitívna. S nadsadením sa dá povedať, že ak sa niečo Matovičovi podarilo, tak je to skutočnosť, že ešte viac rozoštval už aj tak rozdelenú spoločnosť. Nielen kvôli rastúcim životným nákladom a vojne v najbližšom susedstve je pre súčasné Slovensko príznačná strata viery v lepšie zajtrajšky a hlboká dezilúzia.
Že to došlo tak ďaleko, za to môže končiaca vláda a hlavne jej kľúčová postava, Igor Matovič. Chcel robiť politiku inak a lepšie ako jeho predchodcovia zo Smeru zdiskreditovaní najrôznejšími škandálmi a arogantným vystupovaním. Namiesto toho si musí nechať po dvoch rokoch nechať páčiť výhradu, že nielen že sa mu nepodarilo odstrániť korupciu, ale navyše mu ešte chýbala profesionalita pri zvládaní bežných vládnych úloh.
To všetko je živnou pôdou pre expremiéra Roberta Fica a jeho Smer, keď sa snaží vyťažiť zo súčasnej situácie politický kapitál. Potom, čo stavil na populizmus a príklon k Rusku, je jeho návrat k moci pre Slovensko rizikom. Bohužiaľ, prieskumy ukazujú, že voliči si to neuvedomujú. Po 30 rokoch samostatného fungovania krajiny v demokracii je toto všetko celkom smutná vizitka.
Kamila Pešeková