Slovensko sa v poslednom desaťročí pomerne významne prepadlo v rebríčku najviac investujúcich európskych ekonomík. V období pandémie sa miera investícií v ekonomike podľa analytika UniCredit bank Ľubomíra Koršňáka dokonca prepadla už aj pod priemer EÚ. V priemere v rokoch 2017 až 2021 dosiahla len úroveň 20,4 %. V porovnaní s obdobím spred 10 rokov tak bola nižšia o takmer dva percentuálne body.

Česko na míle pred nami

Trend poklesu miery investícií bol pritom vo viacerých krajinách regiónu strednej a východnej Európy, vrátane susednej Českej republiky. Pokles miery investícií v Česku bol však podľa analytika v poslednom desaťročí len približne polovičný oproti Slovensku a Česko si udržalo pozíciu jednej z najviac investujúcich ekonomík EÚ. Vyššiu mieru investícií vykazujú už len Írsko a Estónsko. „Najmä porovnanie s Českom, ktoré je svojou štruktúrou a tradíciou veľmi podobnou, i keď nie rovnakou, ekonomikou ako Slovensko, zvýrazňuje negatívny vývoj v tejto oblasti v posledných rokoch na Slovensku,“ konštatuje analytik.

Investičný dlh, ktorý na Slovensku vznikol len v priebehu posledných dvoch rokov, by mohol podľa Koršňáka presahovať 5 mld. eur, ak by sme uvažovali o želanej úrovni investícií na úrovni priemeru EÚ. Investičný dlh v rokoch 2020 až 2021 by sa pritom mohol vyšplhať až na 13,5 mld. eur, ak by sme sa želanú úroveň investícií považovali jej úroveň v susednom Česku, teda štruktúrou podobnej ekonomike.

Investície sú „živá voda“

„Znamená to teda, že zo Slovenska sa pomaly ale isto stáva akási „zombie“ ekonomika, ktorá bude v najbližších rokoch rada za akýkoľvek ekonomický rast? Nie nevyhnutne, hoci viaceré náznaky zdvíhajú varovný prst,“ povedal Koršňák. Pod pokles miery investícií na Slovensku sa v posledných rokoch čiastočne podpísali podľa neho verejné investície. Ich pokles súvisí najmä s neschopnosťou krajiny realizovať väčšie verejné investičné projekty, financované predovšetkým z rozpočtov EÚ.

Investície sú podľa analytika „živou vodou“ každej ekonomiky. Bez pravidelných investícií ekonomika začína postupne upadať, chýbajú jej nové inovácie, či výrobné kapacity a postupne slabne jej konkurencieschopnosť v medzinárodnom meradle. Ekonomický rast v investične poddimenzovanej ekonomike musia často sanovať iné výrobné faktory, najmä ľudský kapitál. Ďalší ekonomický rast sa preto stáva čoraz viac závislý od novej pracovnej sily, rast produktivity práce sa spomaľuje, v horšom prípade klesá, čo postupne uzatvára aj priestor pre rast miezd. Ekonomika sa tak dostáva do pasce.

Zdroj: https://www.webnoviny.sk