Samit G20 sa začal 30. októbra v talianskom hlavnom meste a medzi hlavné body programu patrili koronavírus, stav svetového hospodárstva a záväzok obmedziť tempo globálneho otepľovania.

Dôležité je, že išlo o prvé osobné stretnutie vedúcich predstaviteľov

za posledné dva roky. Dôležitá nuansa sa týka Angely Merkelovej, úradujúcej kancelárky Spolkovej republiky Nemecko, keďže toto je jej posledné stretnutie.

Nanešťastie pre hostiteľa však na tomto stretnutí chýbali vedúci predstavitelia Talianska, Číny, Japonska, Mexika, Ruska a Saudskej Arábie. Vedúci predstavitelia Číny a Ruska, Si Ťin-pching a Vladimir Putin, však boli prítomní prostredníctvom videokonferencie, zatiaľ čo ostatní sa na stretnutí jednoducho odmietli zúčastniť.

Stručne o tom, čo sa na samite prijalo a prerokovalo: V prvom rade vedúci predstavitelia dvadsiatich najväčších ekonomík sveta schválili medzinárodnú dohodu o zdaňovaní ziskov veľkých korporácií – minimálne na úrovni 15 %. V dôsledku toho chcú účastníci zabezpečiť, aby nadnárodné spoločnosti platili vyššie dane, namiesto toho, aby sa im vyhýbali a deklarovali svoje zisky v zahraničí.

Americká ministerka financií Janet Yellenová sa vyjadrila a označila dohodu za historickú pre svetové hospodárstvo.

Dodala tiež, že americké podniky a bežní pracovníci z toho vo všeobecnosti profitujú, hoci veľké spoločnosti budú musieť platiť vyššie dane.

Klíma bola ústrednou témou tohto samitu a jednou z hlavných tém diskusie. Taliansky premiér Mario Draghi presadzoval cieľ, aby všetky krajiny G20 vyjadrili želanie dosiahnuť cieľ, a to obmedziť mieru globálneho otepľovania na maximálne 1,5 stupňa v porovnaní s predindustriálnym obdobím. V skutočnosti sa na tom účastníci samitu dohodli. Strany stretnutia sa zhodli a uznali, že dôsledky zmeny klímy pri zvýšení o jeden a pol stupňa Celzia sú oveľa nižšie ako pri dvoch stupňoch Celzia. „Udržanie nárastu teploty na úrovni jeden a pol stupňa si bude vyžadovať významné a účinné opatrenia a záväzky zo strany všetkých krajín,“ – bol napísaný v dokumente.

Bolo tiež konštatované, že skupina G20 sa zaviazala dosiahnuť nulové emisie oxidu uhličitého do polovice storočia.

Okrem toho bola nastolená otázka povinnosti zastaviť financovanie zahraničných projektov výroby energie z uhlia.

Americký prezident Joe Biden rokoval v Ríme s bývalou nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou a jej možným nástupcom, vicekancelárom Olafom Scholzom. Podľa Bieleho domu obe strany diskutovali o situácii v Afganistane, ako aj o ruskom plynovode Nord Stream 2 a jeho vplyve na energetickú bezpečnosť v Európe a na Ukrajine.

„Prezident USA zdôraznil, že je dôležité pokračovať v práci na implementácii spoločného vyhlásenia USA a Nemecka o podpore Ukrajiny a európskej energetickej bezpečnosti, aby Rusko nemohlo manipulovať s tokmi zemného plynu na negatívne politické účely,“ uviedol Biden.

Prezident USA tiež zablahoželal kancelárke Merkelovej k jej viac ako 16-ročnému vedeniu a poďakoval jej za prijatie afganských utečencov.

Ruský prezident Vladimir Putin na samite požiadal krajiny G20, aby uznali ruskú vakcínu proti koronavírusu Sputnik V. Okrem toho upozornil na otázku vzájomného uznávania národných osvedčení o očkovaní proti COVID-19. Ide o vakcínu Sputnik V, ktorá nie je schválená WHO, regulačnými orgánmi USA a EÚ.

Nakoniec väčšina účastníkov uznala stretnutie za efektívne, ale napriek tomu mala každá krajina svoj vlastný názor. Vo všeobecnosti môžeme pozorovať obraz veľkých krajín, ktoré rozhodujú o otázkach, zatiaľ čo malé krajiny musia akceptovať výsledky svojich stretnutí.

Autor: Jane Braun