Blokovanie stránok môže byť prvý krok.

Novela zákona z dielne Národného bezpečnostného úradu, ktorá sa týka blokovania nebezpečného online obsahu, je v čase hybridnej vojny dobrou správou. Rieši však len časť problému.

Nie je to tak dávno, čo dezinformačno-konšpiračné stránky zaujímali len promile ľudí. Ich dosah bol takmer nulový a keď na ne niekto poukázal, končilo to mávnutím ruky. Rozprávky o svetovládach, židovských sprisahaniach, iluminátoch, konšpiráciách farmafiriem, o tom, kto a prečo zabil Kennedyho, že USA v skutočnosti nepristáli na Mesiaci a podobne, boli na smiech.

Predovšetkým po anexii Krymu sa tieto stránky a skupiny na sociálnych sieťach, ktoré šírili dezinformačný obsah, stali dôležitým hráčom hybridnej vojny. Teda koordinovanej vojenskej stratégie, ktorej zásadnú časť tvoria informačné operácie.

Súčasťou takýchto operácií sú napríklad ovplyvňovanie volieb, ako bolo zdokumentované v USA počas kampane Donald Trump verzus Hillary Clintonová v roku 2016, ďalej kybernetické útoky, zastrašovanie použitím vojenskej sily, energetická politika a pod.

Dosah tohto typu obsahu sa zvyšoval po tom, ako si majitelia a prevádzkovatelia sociálnych sietí uvedomili, že na konšpiračných teóriách môžu zarobiť. Algoritmus zatvoril používateľov napríklad Facebooku do sociálnej bubliny, v ktorej šíril primárne tento obsah a tým zvyšoval jeho vizibilitu. A popri tom aj relevanciu.

Ľudia dostávali len jednostranný, streslený a klamlivý obsah, uverili mu a začali odmietať fakty a realitu.

Druhým, nemenej dôležitým dôvodom, prečo sa dezinformácie stali natoľko škodlivými, že dnes v rámci inštitúcií vznikajú alebo už vznikli oddelenia, ktoré s nimi majú bojovať, sú politici, ktorí dostali dezinformácie a konšpirácie do mainstreamu. Ktorí s nimi pracujú ako s relevantnými zdrojmi.

Ak teda budú zákonodarcovia schvaľovať zákon o vypínaní nebezpečného obsahu, čo je dôležitý a veľmi správny krok, mali by zvážiť, ako budú pristupovať v takomto prípade sami voči sebe.

Roky bol typickým príkladom politika, ktorý živil rôzne konšpirácie a nenávistné prejavy, predseda parlamentu Boris Kollár. V poslaneckom klube Sme rodina by sme našli aj ďalších jemu podobných.

Politickými hovorcami dezinformačnej scény sú Robert Fico a Ľuboš Blaha. Podobne Milan Mazurek, Milan Uhrík a prakticky všetci fašistickí a extrémistickí poslanci ĽSNS a Republiky.

Nezabúdajme na mimoparlamentného Andreja Danka, ktorý urobí asi čokoľvek, aby sa vrátil do parlamentu. Jeho facebookový profil vyzerá, ako keby ho adminovali v Moskve.

Ale, funguje im to.

Presne tieto mená sa objavujú na horných priečkach v rebríčku dôveryhodnosti politikov. Fico je tretí, Kollár štvrtý, Uhrík piaty, Danko siedmy… Smer má v prieskumoch stále vyššie čísla a je na stabilnom druhom mieste. Čísla nad 5 percent má Kollárovo hnutie aj Uhríkova strana. Dankova SNS je už pomerne tesne po hranicou zvoliteľnosti.

Z dezinformácií a konšpirácií sa stala nebezpečná zbraň hybridnej vojny. Ruská propaganda cez ne ovplyvňuje voľby, nabúrava dôveru v demokratické systémy a ich inštitúcie. Snaží sa oslabiť Európsku úniu aj štáty, ktoré sa otvorene postavili proti Putinovej agresii na Ukrajine.

V tom hrajú dôležitú úlohu dezinformačné médiá a politici, ktorí sa stali piatou kolónou Kremľa. Niektorí preto, že sa stotožňujú s politikou Vladimira Putina, ďalší z vypočítavosti, pretože na tieto témy počúvajú ich voliči.

Ak chce teda štát chrániť svojich občanov pred nebezpečným obsahom, blokovanie stránok nebude stačiť. Môže to však byť prvý krok.

Zdroj: https://www.aktuality.sk