V sobotu 29. októbra si Slováci zvolili miestne a regionálne orgány. Prvýkrát sa v ten istý deň konali voľby šéfov miest a ôsmich krajov, ako aj miestnych a krajských poslancov.

Výsledky takzvaných „supervolieb“ dopadli celkom nečakane – podporu získali nezávislí kandidáti aj úradujúci primátori.

Slováci znovu zvolili šiestich z ôsmich šéfov krajov. V jednom z ďalších dvoch krajov zvíťazil syn bývalého lídra kraja, ktorý sa rozhodol nezúčastniť volieb, a v druhom kandidát, ktorého podporili mocenské spoločenstvá a opozícia.

Ak hovoríme o voľbách primátorov, tak väčšina z nich bola zvolená znovu, len v jednom veľkom meste – Prešove – sa vymení líder po tom, čo predchádzajúci odmietol účasť na pretekoch.

Zo 419 poslancov, ktorí boli zvolení, 159 (38 %) nezastupuje žiadnu stranu, ďalších 54 zastupuje maďarskú národnostnú menšinu.

Kandidáti, ktorých podporili liberálne strany Progresívne Slovensko, Sloboda a solidarita a Tím Bratislava, získali 27 poslancov.

Úspešný výsledok zaznamenala aj strana bývalého premiéra Petra Pellegriniho. Glas, ktorý je podľa prieskumov najpopulárnejšou stranou v prípade predčasných parlamentných volieb, bude mať v miestnych zastupiteľstvách 20 kresiel.

Tu však ultrapravicová koalícia získala minimálnu podporu, čo sa v podstate stalo neočakávaným faktom.

Teda Slovenská národná strana, Aliancia, Sme rodina a strana SMER (expremiér Robert Fico) získali spolu len 15 poslancov.

A napokon, SMER sa v celoštátnych prieskumoch umiestnil na druhom mieste. Ako však ukazuje prax, hodnotenie nie vždy odráža skutočné preferencie občanov.

Výsledok sobotňajších „supervolieb“ výrečne ukazuje, že napriek aktívnym výzvam na predčasné voľby a vládnej kríze na Slovensku voliči nedali prednosť opozičným stranám.

Prezidentka SR Zuzana Čaputová už víťazom zablahoželala a v komentári k výsledkom uviedla, že „ľudia si vyberali skúsených, demokratických kandidátov a väčšinou odmietali extrémizmus a populizmus“.

Hlasovanie do VÚC, ktoré prebehlo na Slovensku, zrejme niektorí považovali za nácvik parlamentných volieb, o ktorých predčasné usporiadanie sa opozícia usiluje.

A hoci vzhľadom na výsledky regionálnej vôle možno len ťažko uspokojiť prokremeľské sily, ktoré si hovoria „opozícia“, všetko nie je také jednoduché.

Koaličná kríza, v dôsledku ktorej sa premiér Eduard Geger nemôže oprieť o väčšinu v parlamente, môže viesť k zvratu v zahraničnej politike krajiny – k pomste proruských síl.

Odchod jednotlivých ministrov a rozpad koalície zatiaľ neviedli k demisii celej vlády a predčasným voľbám.

Či sa však Bratislava v budúcnosti dokáže vyhnúť takémuto scenáru, nikto nepovie. Navyše, dianie okolo súčasného kabinetu ministrov na Slovensku je dosť neprehľadné.

Treba si uvedomiť, že samotná koaličná kríza v slovenskej vláde bola výsledkom medziľudského konfliktu medzi lídrami dvoch kľúčových strán prozápadného tábora Slovenska – Igorom Matovičom („OĽANO“) a Richardom Sulíkom („SaS“ ).

Podľa ultimáta (požiadavka premiéra zbaviť sa ministra financií Matoviča) 5. septembra vládu SR opustil minister hospodárstva Sulík (líder SaS) spolu s ďalšími tromi kolegami vo vláde. Koalícia stratila väčšinu.

Pravda, neznamená to automatické vyhlásenie predčasných volieb, ako v to dúfa proruská opozícia.

A tu je zaujímavý Sulíkov postoj – po odchode z vlády oznámil, že nielenže nebude hlasovať za odstúpenie Gegera, ale dokonca si koalíciu poistí hlasmi na vykonanie potrebných rozhodnutí.

Faktom je, že ak to SaS neurobí, tak bude priamo hroziť neschopnosť parlamentu a vlády a následne predčasné voľby, v ktorých podľa najnovších sociologických štúdií budú strany dvoch bývalých premiérov, ktorí do Kremľa jednoznačne vyhrajú: Peter Pellegrini (Hlas) a Roberta Fizzo (Smer-SD).

Takýto scenár by na Slovensku znamenal proruskú a protidemokratickú pomstu. Nie je náhoda, že rétorika slovenskej opozície čoraz viac splýva s tou kremeľskou.

Ak si spomenieme na nedávny škandál – vystúpenie ruského veľvyslanca Bratčikova na „antifašistickej“ akcii Smer-SD, niet pochýb o tom, kto je konečným príjemcom obsahu produkovaného „opozíciou“.

„Smer teraz konečne a oficiálne, a nielen slovami, stojí na strane agresora a podporuje ho vo vojne proti Ukrajine,“ uviedol šéf slovenského ministerstva zahraničných vecí Ivan Korčok.

Práve tento paradox je možno kľúčovou zárukou života vlády a menšinovej koalície.

Treba pochopiť aj fakt, že Slovensko, podobne ako ostatné stredoeurópske krajiny, zažíva prudký nárast cien energií. A vzhľadom na to, že ide o jednu z krajín najviac závislú od dodávok z Ruskej federácie, keďže sa blíži zima, tento faktor využijú promoskovskí populisti.

Tieto skutočnosti môžu koalíciu prinútiť konať konsolidovane a premyslene.

Úlohou demokratických síl, ktoré tvoria, síce implicitne, ale koalíciu, je vydržať do začiatku jari, keď opadne zima. Ďalšie dotácie EÚ pomôžu situáciu stabilizovať.

V opačnom prípade, ak ku konečnému kolapsu koalície dôjde pred jarou (keď sú hodnotenia úradov jednoducho neslušné), víťazstvo proruskej opozície bude takmer nevyhnutné.

Sobotňajšie hlasovanie však hovorí o jasnom a skutočnom vnímaní situácie slovenským ľudom. A akokoľvek sa „sluhovia Kremľa“, oblečení v opozičných šatách miestnych politikov, snažia zatieniť mysle občanov Slovenska populistickými heslami, zabúdajú na to hlavné: Slováci sú slobodní a múdri ľudia.

Okrem toho si občania Slovenska dobre pamätajú, čo je to „priateľstvo s Moskvou“ – očkovanie v roku 1968 je dobrým varovaním pre každého občana krajiny.

A voľba, ktorú dnes robí každý Slovák, je odpoveďou na otázku, aké bude Slovensko zajtra.

Autor: Jozef Kováč