Ruský prezident Vladimir Putin vystúpil 27. októbra na plenárnom zasadnutí 19. ročníka diskusného klubu „Valdaj“, kde zo všetkých svetových kríz opäť obvinil kolektívny Západ, ktorý vraj „začal vojnu na Ukrajine“. Prezident Ruskej federácie sa pokúsil presunúť zodpovednosť na Západ za vyvolanie potravinovej a energetickej krízy, provokácie na Taiwane a mnohé ďalšie.

Vo svojom prejave opäť zdôraznil špeciálny „historický moment“ pre Rusko. Podľa neho „rozpad ZSSR zničil globálnu rovnováhu politických síl a západné mocnosti hlásali unipolárny svetový poriadok“. Rusko si podľa Putina nenárokuje rolu svetového lídra, ale iba „bojuje o existenciu“.

Ruský prezident Vladimir Putin už viac ako rok otvorene vyhlasuje, že Rusko vedie vojnu s NATO a zákernými „Anglosasmi“, na pódiu fóra Valdai-2022 však povedal, že Rusko sa nepovažuje za nepriateľom Západu, ale garantom suverenity Ukrajiny môže byť iba ona

Putin verí, že západná hegemónia je minulosťou. Európu označil za „vazala“ USA a zdá sa, že väčšina národov sveta je proti západnému vplyvu.

Prejav na fóre Valdai 2022 ukázal, že Putin je zanietený vyjednávaním a ukončením prebiehajúcej fázy vojny, ktorú rozpútal proti Ukrajine za vlastných podmienok, aby bola prezentovaná ako víťazstvo Ruska nad kolektívnym Západom. Najmenej osemkrát sa v rôznych obmenách obrátil na Západ s návrhom obnoviť dialóg, byť priateľmi a spolupracovať. Pre Kremeľ sa to stáva ústrednou témou: dohodnúť sa so Západom akýmikoľvek prostriedkami, nájsť oddych pre ďalšie agresívne akcie a možné únikové cesty.

Šéf Ruskej federácie vyzval na vytvorenie „novej finančnej štruktúry multipolárneho sveta bez dolára“ a obvinil Západ z nerozumného zmrazovania ruských aktív napriek agresii Ruska voči Ukrajine.

Vyjadrenia Vladimíra Putina v jeho štvrtkovom prejave „nie sú príliš nové“ a nesignalizujú zmenu jeho strategických cieľov, a to ani na Ukrajine.

Zrejme niekde v „kalendárnom pláne“ na rok 2022 bol „Valdaj“ naplánovaný pre prezidenta Ruskej federácie ako „konferencia víťazov“. Putin musel podávať správy o svojich veľkých úspechoch: dobytí Ukrajiny za „tri dni“, konečnom prekonaní „unipolárneho sveta“, obrode ZSSR atď. A ako víťaz mal diktovať geopolitickú agendu. Jeden problém. Na to, aby bol človek „víťazom“, musí naozaj vyhrať a to, že s tým má kremeľský líder vážne problémy, sa všetkým ukázalo už na jar tohto roku, keď sa mu nepodarilo dobyť Kyjev. Nasledujúce udalosti tieto presvedčenia len prehĺbili.