Komentár Martina Behula: Kto si musí dať pozor na ústa, keď hovorí o Pellegriniho Hlase
Zloženie koalícií nezáleží vždy od vôle voličov. Niekedy jej dokonca priamo odporuje.
Parlamentné i mimoparlamentné strany síce momentálne zaujímajú najmä víkendové samosprávne voľby, no verejnosť im cez víkend poslala pár rád aj do tých parlamentných. Podľa prieskumu Focusu by Sloboda a solidarita prišla o polovicu voličov, keby chcela vládnuť s Hlasom a Hlas by stratil ešte viac priaznivcov, keby sa rozhodol do koalície vziať Republiku.
Neprirodzení partneri
Odkedy Richard Sulík povedal, že SaS pôjde len do koalície, ktorá napíše partnerské spolužitie do programového vyhlásenia vlády, niektorí konzervatívci už vidia na obzore povolebné partnerstvo SaS, Hlasu a Progresívneho Slovenska. Iste, skladanie koalícií nezáleží vždy od vôle voličov. Niekedy jej dokonca priamo odporuje.
Po voľbách v roku 2016 bolo za koalíciu so Smerom a SNS len 39 percent voličov Mosta a 36 percent tých, ktorí volili Sieť. Naopak, široká koalícia so SaS, OĽaNO a SNS s podporou Sme rodina mala v oboch stranách nadpolovičnú podporu. Nebolo to nič platné. No táto koalícia vznikla ako „cnosť“ z núdze povolebnej reality. Ak vznikne partnerstvo Hlasu, SaS a PS, bude to mať podobný dôvod.
Hlas podporil návrh SaS o životných partnerstvách. Netvárme sa však, že o zložení koalície rozhodnú liberálne témy. Richard Sulík bol vždy ekonomický liberál, ktorý bol schopný položiť vládu kvôli „socialistickému“ eurovalu, no kvôli partnerskému spolužitiu to urobí len sotva. Je jasné, ktorého liberalizmu sa vzdá ľahšie. Naopak, Hlas sa profiluje ako klasická sociálna demokracia a na akúkoľvek zmienku o tom, že je liberálna je alergickejšia ako Matovič na Sulíka.
Peter Pellegrini len nedávno obvinil Roberta Fica, že takýmito rečami zneisťuje voličov Hlasu a chce jeho stranu poškodiť. A snáď sme zabudli na to, ako predsedníčka poslaneckého klubu SaS povedala, že dôchodcovia by nemali byť uprednostnení pri očkovaní proti koronavírusu pretože „nevytvárajú ekonomickú hodnotu pre chod štátu“?
Hlas zasa pri každom protiinflačnom opatrení vláde vyčíta, že málo myslí na dôchodcov. Skrátka, predstava o tom, čo je sloboda a čo solidarita, sa v Hlase a v SaS značne líši. Potom je tu ešte maličkosť: Hlas vzišiel zo Smeru. Jeho podpredseda Peter Žiga je stále obvinený, predseda Pellegrini je zatiaľ iba svedok. To ani Sulíkovi voliči len tak neprehliadnu. Tieto dve strany sú všetko iné, než prirodzení partneri.
To však nebol ani Smer, Most a Sieť. V záujme zloženia koalície preukázal flexibilitu aj Richard Sulík, keď v roku 2016 vyhlásil SNS Andreja Danka za pravicovú stranu a volal ju do svojej hypotetickej vlády. Nevyšlo to, no záujem bol. A možno bude aj po voľbách o Hlas.
Spojenectvu Hlasu a SaS môže nahrávať odpor Pellegriniho voličov k Republike, ktorý je ešte silnejší ako nechuť priaznivcov SaS spájať sa s Hlasom. Uhríkovcov odmieta takmer toľko isto voličov Hlasu, koľko voličov Smeru ich akceptuje Ak niekto nevidí rozdiel medzi dvoma sociálnymi demokraciami, tak tu jej jeden rukolapný.
Nie je to však zásluha Hlasu, skôr smutná ukážka toho, kam sa posunuli voliči Smeru. A možno aj toho, že Republika sa pomaly stáva súčasťou politického mainstreamu. Pellegriniho, ktorý celú svoju politickú kariéru hral na istotu (a na percentá), by však prieskum mohol postrčiť aspoň k tomu, aby uhríkovských extrémistov odmietol.
Procházkovo proroctvo
Doteraz mu to robilo veľký problém. V komunálnych voľbách spolupracujú, no straty dvoch tretín voličov sa snáď zľakne viac ako straty potenciálneho koaličného partnera. Spoločných kandidátov na primátora majú iba v dvoch mestách. Ani jeden z nich nie je z Hlasu či Republiky a oboch podporujú vo väčšej koalícii. Skladať vládu je však veľmi predčasné.
Po prieskume medzi voličmi SaS je zatiaľ isté len jedno: Richard Sulík by si mal dobre rozmyslieť, ako (a či vôbec) bude o Hlase hovoriť a ako sa k nemu bude správať. Ak si totiž nedá pozor na ústa, SaS možno nebude mať z čoho tie koalície skladať. Šéfovi SaS by mohol poradiť Radoslav Procházka. Ten vie, ako vyzerá samonapĺňajúce sa proroctvo.
Na plese Spišiakov v januári 2016 sa uvoľnil a pre televíziu Markiza (snáď až príliš rozšafne) pripustil spoluprácu so Smerom. Povedal, že ľudia si to zaslúžia. Neskôr sa to snažil napraviť, no už bolo neskoro. Voliči nádejnému gazdovi pravice neuverili a za jeho prostorekosť ho zaslúžene odmenili. Sieť získala tak málo hlasov, že nakoniec jej neostalo nič iné, než ísť so Smerom.
Zdroj: https://www.aktuality.sk