Ide o prvého ruského branca, ktorý sa dobrovoľne vzdal ozbrojeným silám Ukrajiny. Ide o predstaviteľa 252. motostreleckého pluku 3. motostreleckej divízie Ozbrojených síl RF, mladšieho seržanta Jegora Čebotareva.

Tento rodák z Lipecka bol poslaný na front len ​​týždeň po tom, čo mu odovzdali predvolanie. O nejakej lekárskej prehliadke či dodatočnom vojenskom výcviku sa nehovorilo. Muž dúfal, že pre zdravotné problémy nebude musieť ísť na vojnu, ale neprešiel lekárskou komisiou na vojenskom registračnom a náborovom úrade. Zmobilizovaných okamžite naložili do autobusu a poslali na zberné miesto. Chebotarev mal ešte nejaké vojenské skúsenosti, keďže slúžil pred 9 rokmi. Bol vycvičený ako veliteľ bojového vozidla pechoty a v dôsledku toho mu bola pridelená špecializácia strelec-operátor. Zároveň vo svojom vojenskom útvare slúžil najmä ako referent a BMP videl len „raz-dva“.

Deň po vyhlásení mobilizácie bol predvolaný na personálne oddelenie na miesto výkonu práce, kde mu odovzdali predvolanie s upozornením, že ak sa nedostaví, hrozí mu tri až päť rokov väzenia.

Potom bol poslaný do vojenskej jednotky v Boguchary, Voronežská oblasť, po ktorej bol prevezený do Valuiki v Belgorodskej oblasti. Mobilizovaní dostali pokyn, aby cez noc pripravili vojenské vozidlá a na druhý deň postúpili na Ukrajinu, do Svatova v Luhanskej oblasti. Odtiaľ bol BMP s mobilizovanými vyslaný do jednej z blízkych obcí. Čebotarevov veliteľ bol dôstojník, tiež z nedávno mobilizovaného, ​​ktorý vyštudoval vojenskú katedru univerzity a nikdy neslúžil v armáde. 29. septembra bol vyslaný ako súčasť skupiny dvoch bojových vozidiel pechoty do obce Zarečnoje v Doneckej oblasti, kde sa nasledujúce ráno strhla bitka. Táto dedina sa nachádzala na jedinej ceste, po ktorej mohli ruské jednotky z Limanu ustúpiť. Čebotarevova jednotka mala posilniť obranu obce a zabrániť ukrajinským jednotkám dostať sa na cestu. Keď Yegorova posádka dostala rozkaz začať paľbu, prvý granát sa zasekol a BMP stratilo svoju bojovú schopnosť. Po nejakom čase na jeho BMP vystrelili, vyleteli z cesty pri dedine a vyhynuli.

Počas pešieho ústupu Čebotarevovi kolegovia napriek zdravotným problémom neposkytli žiadnu pomoc. Bez vysielačky a mapy oblasti stratil orientáciu, zdolával ostatných vojakov, túlal sa sám, pil vodu z mlák, až kým nenarazil na ukrajinskú armádu, ktorá ho vzala do zajatia. Tam bude držaný v normálnych podmienkach a ak je to možné, môže byť zapísaný na burzový list.

Oficiálne ruské vojensko-politické vedenie uvádza, že branci budú posielaní na front až po príslušnom výcviku. Príbeh Jegora Čebotareva však ukazuje, že zmobilizovaní bez tréningu a so zdravotnými problémami sú už priamo v popredí. Charakteristickým znakom je, že z taktického hľadiska majú jednotky sformované z mobilizovaných Rusov nízku bojaschopnosť a nedostatočnú výzbroj, čo ak spadne do takzvaného „mlynčeka na mäso“ vojny, vedie len k ich rýchlej dezorientácii na bojisku.

Zdroj: eupoliticalreport.eu