Na slepú vieru v SaS môže koalícia doplatiť pri štátnom rozpočte.

Člen občianskej a demokratickej platformy OĽaNO Tomáš Šudík mal nedávno originálny nápad, ako nadobro vyriešiť problém menšinovej vlády. „Nech idú [Igor Matovič a Richard Sulík] spoločne do krčmy, nech si vypijú pivo, dajú si facku a nech je kľud.“

Keďže však nežijeme v poviedke Petra Pišťanka, ale (aspoň nominálne) ešte stále v parlamentnej demokracii, Sulík radšej ministra financií facká predsa len kultivovanejším spôsobom – Národná rada opäť nebola uznášaniaschopná, a tak návrh zmeny rozpočtu na tento rok opäť neprešiel. Parlament tak má ďalšiu týždňovú pauzu.

Hlavou proti múru

To už nie je o saskárskom „bití bandy“ s mafiou a fašistami, ale o tom, že minister Matovič ďalej vytrvalo bije hlavou do múru a odmieta si pripustiť realitu: parlamentné počty sa menia vyjednávaním, nie vyhrážkami. Vláda môže hospodáriť tak úžasne, že ušetrí 1,5 miliardy eur, ktoré chce poslať ľuďom, no ak to nedokáže presadiť v parlamente (a dokonca ani nevie, ako ho spriechodniť), nie je jej to nič platné.

Slepá viera, že keď bude treba, SaSka zaberie, je o to nebezpečnejšia, že onedlho čaká parlament ešte jedno hlasovanie o štátnom rozpočte – o tom na rok 2023. Medzi pozitíva môžeme zaradiť aspoň to, že sme ho konečne aspoň videli. Bolo to tesné. Vláda má totiž už len štyri dni na to, aby ho schválila a predložila parlamentu.

Buď je viera koaličných partnerov a kolegov v schopnosti Igora Matoviča až patologicky bezmedzná, že ho skôr nepotrebovali, alebo rozklad základných procesov vládnutia je taký výrazný, že sa dotkol aj zákona roku.

Niečo za niečo

Ministerstvo návrh nazvalo „Rozpočet pomoci ľuďom“. Nuž, nech si ho v súkromí nazvú aj „samospasiteľský megarozpočet Igora Matoviča“, ak im to urobí radosť. V oficiálnych materiáloch však nemá takéto označenie čo hľadať. Stavili by sme sa, že ho vymyslel Igor Matovič, autor pandemických hitov ako „Sloboda je zodpovednosť“ či „Niečo za niečo“.

Hodnotenie fiškálnych aspektov rozpočtu radšej prenecháme povolanejším Ak ho však bývalý analytik ministerstva zdravotníctva označí tento návrh za najhorší pre zdravotníctvo v histórii, a minister zdravotníctva je návrhom nepríjemne prekvapený až tak, že zaň nechce zahlasovať, o niečom to svedčí.

Zdvojnásobenie dlhovej služby v porovnaní s rokom 2020 či nárast štátneho dlhu o 30 miliárd za päť rokov takisto nebude „optimálny“. Hlavne, že podľa Šudíka ministerstvo financií funguje, lebo nikto nepovedal, že nefunguje.

Vedľajší scenár

Vymýšľanie chytľavých mien Matovičovi ide, no namiesto toho by sa mal sústrediť na to, ako ho presadiť. Samotné ministerstvo priznáva, že v prípade rozpočtového provizória by nebolo možné vyplácať štátne sociálne dávky či príspevky na energie a ohrozené by bolo aj plnenie cieľov z plánu obnovy.

Zdá sa však, že ministerstvo to až tak netrápi. Napokon, aj možnosť, že bezo zmeny ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti sa aktivuje dlhová brzda, vláda bude musieť v roku 2024 predložiť vyrovnaný rozpočet a bude musieť požiadať parlament o dôveru, pokladá ministerstvo s pokojom Angličana za „vedľajší scenár“.

Pre vládne výdavky by to bola ešte väčšia rana ako rozpočtové provizórium. Na zmenu zákona však menšinová vláda nemá dosť hlasov. A je zrejme jasné, ako by dopadlo hlasovanie o dôvere.

Uvidíme, či sa Igor Matovič stane prvým ministrom financií, ktorému neprejde vlastný rozpočet. SaS zaň rozhodne nezahlasuje len z pocitu zodpovednosti. Ale keďže vieme, po čom Richard Sulík najviac túži, možno sa Matovičovi naskytne iná jedinečná šanca na niečo za niečo. Môže byť prvým ministrom, ktorý pre podporu svojho rozpočtu obetoval svoju funkciu. Takúto facku si ale poslanec Šudík asi nepredstavoval.

Zdroj: https://www.aktuality.sk