Stávkové kancelárie majú skvelú možnosť rozšíriť svoju ponuku: tipnite si, kto a s pomocou koho v parlamente čo schváli alebo neschváli. Ak by nešlo o pokračovanie štátu, bola by to náramná zábava. Ale nie je.

Parlamentné tarable

Ak by pravidelná Kocka začínala rubrikou Hrdina týždňa, mohlo už tu na začiatku svietiť meno Tomáša Tarabu. Hrdinom týždňa je výlučne v marketingovom zmysle, nie inak. Okolnosťami, šťastím a stratou zábran (to už bol jeho vklad) sa Tarabovo meno objavuje takmer pri každej novej zvesti z parlamentu.

Potom ako podržal pri hlasovaní Igora Matoviča, vtrhol na scénu ako legislatívny tiger. Nemá rešpekt pred trestnými kódexmi, tarabovci sa zamiešali aj do pravidel nájmov pozemkov, do dane z minerálneho oleja aj do obnoviteľných zdrojov energie. Sú to takí „renesační ľudia” – nezávisle na veľkosti partie sa akože rozumejú do všetkého a ostych nepoznajú.

Presne tohto sme sa báli. Z parlamentu sa stala množina nevyspytateľných jedincov a minipartičiek, ktoré hrajú hru neprístupnú verejnosti, maloletým a idealistom očakávajúcim normálne fungovanie zastupiteľskej demokracie.

Nehovoriac o podozreniach zo zobchodovania podpore pre Matoviča. Prebehlo takpovediac on-line v reálnom čase, rýchlejšie ako zvyknú zafungovať automaty na akciových trhoch.

Obyčajná polemika o zákonoch je zdegradovaná na hádanky, kto a v mene čoho sa s touto podarenou partiou spojí. Zatiaľ nie sú známe konkrétnosti ich politickej vízie. V tejto chvíli je jasné iba jedno – robí im dobre byť v popredí a pokúsia sa z tejto luxusnej pozície vyťažiť maximum. A bude úplne jedno, či to maximum získajú vďaka menšinovej vláde, napriek nej alebo po predčasných voľbách.

Najväčším trapasom sa stáva ohrozenie protikorupčného imidžu vlády. Akokoľvek, popri celej jej úbohosti si zaslúžila podporu (a prípadné pokračovanie) aspoň v mene ťaženia proti korupčným zločinom.

Po spojení Tarabových nápadov a Kollárovej vypočítavosti budú o chvíľu zákony proti kradnutiu a podvodom na smiech. Zdá sa, že títo to s ochranou tradičných hodnôt myslia vážne. Na Slovensku sa kradnutie totiž stihlo už dávnejšie zaradiť do zoznamu zdedených spôsobov života a myslenia.

Slovensko čaká jedinečná budúcnosť: puberťáci s trávou budú hniť v base a skorumpovaní papaláši si budú doma strihať metre, aby názorne videli ako sa im skracuje skúšobná doba podmienečných trestov.

Ešte predtým si zorganizujú za asistencie vládnej strany parlamentné predstavenie, na ktorom sa povysmievajú z vyšetrovateľov. Dokonalé!

Parlament sa dostáva do takého morálneho (teda nemorálneho) stavu, že predčasné voľby prestávajú byť strašiakom a nočnou morou. Prichádza čas rozdať karty, lebo tie súčasné sú pošpinené a má ich v rukách kopec hráčov bez legitimity. Kto má rozum, nech sa začne aktívne chystať.

Ak sa niekto bojí voličov, musí sa zmieriť s tým, že ani o rok žiadnych iných na Slovensko neprivezieme loďou po Dunaji.

O mieri s mierou

Ukrajinská armáda pokračuje v dobrej robote. Putinovo Rusko tiež pokračuje – v strápňovaní, v klamstvách a výmysloch i všeobecnom zmätení úsudku i hodnôt.

Mierotvorcovia, ktorí pravidelne vyjdú s nejakou výzvou, to majú vlastnou vinou ťažké. Po pápežovi, ktorý chcel vybalansovať úpenlivú výzvu voči Putinovi žiadosťou o Zelenského zmierlivosť, prišiel s vlastným scenárom mieru aj zázrak kapitalizmu Elon Musk.

Výhrady voči mierotvorcom sú prosté. Navrhovaný mier by bol nespravodlivý voči Ukrajine. Rusko si v tejto fáze nezasluhuje dôstojný ústup, ale iba porážku. Cena všetkých agresormi zabitých ukrajinských vojakov a civilistov je príliš vysoká na to, aby Ukrajina teraz odovzdala kus vlastnej zeme previazaný zelenou stuhou svojmu nenažranému susedovi.

Tá cena je určite vyššia ako cena všetkých automobilov Tesla, ktoré kedykoľvek tichúčko bzučali alebo budú bzučať po všetkých diaľniciach sveta.

Ak by s takýmto druhom mieru prišiel niekto v polovici druhej svetovej vojny, dnes by dotyční mudrlanti vôbec neexistovali.

Hrdina týždňa

Tichú spomienku si zaslúžia obete blázna zo Zochovej. Pokiaľ sa nezmení ľudská povaha (akože sa nezmení), musíme žiaľ s podobnými hrôzami počítať.

Samozrejme, môžeme ich zredukovať zákonmi aj postupnými zmenami v našich hlavách. Opatrenia musia byť vecné a premyslené. A predovšetkým vytrvalé, trvajúce viac ako iba štyri dni po tragédii, kým sa dá vytĺkať politický kapitál a pochybná mediálna sláva.

Zdroj: https://www.aktuality.sk