Ruský prezident Vladimir Putin schválil 5. septembra 2022 novú verziu doktríny ruskej zahraničnej politiky, ktorá je založená na tzv. koncept „ruského sveta“.

Doktrína posilňuje úlohu a rozširuje pole pôsobnosti ruských špeciálnych služieb v zahraničí a zabezpečuje aj prednostné využitie emigrantov v podvratných aktivitách proti západným krajinám.

Ustanovenia zmluvy, ešte pred jej schválením, prokremeľskí ideológovia opakovane používali na ospravedlnenie vojenských ťažení v zahraničí, údajne na „ochranu rusky hovoriaceho obyvateľstva“, napríklad na Donbase.

Píše o tom české vydanie Aktuální zprávy vo svojom analytickom materiáli s prepojením na Inštitút Roberta Lansinga.

31-stranový politický dokument o tom, čo sa z nejakého dôvodu nazýva „humanitárna“ politika, bol zverejnený viac ako šesť mesiacov po začiatku vojny na Ukrajine, hoci jeho „koncepčné“ ustanovenia už boli viac ako raz použité na ospravedlnenie okupácie Kremľa. časti ukrajinských území.

Uvádza sa v ňom, že Rusko musí „brániť, zachovávať a podporovať tradície a ideály ruského sveta“.

Hoci je stratégia prezentovaná ako akási „mäkká sila“, na oficiálnej úrovni formalizuje hlavné myšlienky týkajúce sa ruskej politiky a náboženstva, ktoré citovali niektorí zástancovia tvrdej línie, ospravedlňuje okupáciu časti Ukrajiny Kremľom a podporuje proruské separatistické entity. na východe krajiny.

Píše sa v ňom, že vzťahy Ruska s krajanmi v zahraničí mu umožnili „posilniť svoj imidž v globálnom meradle ako ‚demokratickej krajiny usilujúcej sa o vytvorenie multipolárneho sveta‘,“ píše sa v článku RLI.

Keď však hovoríme o doktríne práce s krajanmi v zahraničí, Rusko má na mysli nielen etnických Rusov, ale aj ľudí iných národností, ako aj zahraničných občanov, ktorí hovoria po rusky.

„Kremeľ považuje za krajanov tých, ktorí žijú v Spojených štátoch, západnej Európe a iných regiónoch a zároveň sa narodili v Sovietskom zväze, ktorých rodičia sú ruskí alebo sovietski prisťahovalci, alebo ktorí hovoria po rusky s inými prisťahovalcami,“ píše RLI. .

„Nová“ zahraničnopolitická doktrína hovorí, že Rusko by malo rozšíriť spoluprácu so slovanskými národmi, Čínou a Indiou a pokračovať v posilňovaní väzieb s Blízkym východom, Južnou Amerikou a Afrikou.

Dokument zdôrazňuje, že Ruská federácia by mala ďalej prehlbovať vzťahy s Abcházskom a Osetskom – regiónmi Gruzínska, ktoré Moskva po vojne s Gruzínskom v roku 2008 uznala za nezávislé, ako aj s Doneckou a Luhanskou oblasťou okupovanými na východe Ukrajiny, ktorých proruskí chránenci sa sami vyhlasovali tzv. „DNR“ a „LNR“.

Najnovšia doktrína medzitým posilňuje úlohu a rozširuje pole pôsobnosti ruských spravodajských služieb v súlade s tajným manuálom Vyššej školy KGB z roku 1968 „Využitie možností Sovietskeho výboru pre kultúrne styky s krajanmi v zahraničí v spravodajstve práca.“

V tejto príručke sa uvádza, že hlavnou operačnou úlohou práce s krajanmi je príprava náborovej a spravodajskej základne so zapojením emigrantov. A tzv. „Výbor pre krajanské vzťahy“ by mal usmerňovať emigrantov, aby slúžili záujmom Ruska, najmä záujmom štátnych orgánov, špeciálnych služieb, vojenských, vedeckých a technických zariadení.

„To znamená, že Kremeľ sa neprispôsobuje novým podmienkam, ale snaží sa tieto podmienky zmeniť, aby mohol naďalej používať nástroje a taktiky tradičné pre Moskvu.

Dôvodom je, že kľúčoví tvorcovia rozhodnutí v Ruskej federácii si zachovali mentalitu a spôsob konania z obdobia studenej vojny, ktoré sú pre toto obdobie charakteristické,“ uvádza sa v analytickom materiáli.

Doktrína schválená Vladimírom Putinom teda stanovuje prioritu využívania emigrantov v podvratných aktivitách proti západným krajinám.

„Treba priznať, že Kremeľ v posledných rokoch využíval ruských emigrantov ani nie tak na zhromažďovanie spravodajských informácií, ako skôr na podvratnú činnosť a ovplyvňovanie tvorby politiky v zahraničí,“ uzatvára RLI.