Siedmy mesiac vojny v Európe. Stodeväťdesiaty siedmy deň hrdinskej opozície Ukrajincov proti stredovekej horde, ktorá sa nedávno nazvala „bratským“ štátom s Ukrajinou a teraz zradne napadla jej krajinu.

Bucha, Irpen, Gostomel, Mariupol – zoznam pokračuje. Toto sú mená miest, v ktorých „hostia“ z Muscova demonštrovali ukrajinskému ľudu plnú silu „bratskej lásky“ – lúpeže, násilie, vraždy – „ruský svet“ v celej svojej kráse.

A všimnite si, že toto všetko sa dialo na civilistoch, ďaleko od vojenských objektov, čím sa absolutizujú vyhlásenia Kremľa, že strieľajú výlučne na militarizované ciele.

Pre Kremeľ je tak typické niesť svet po dráhach tankov, na ústiach guľometov a puzdrách bômb. A neklásť si otázku – pre koho a vlastne načo je práve tento „svet“, v chápaní Moskvy.

Ak si však myslíte, že myšlienka urobiť radosť všetkým národom planéty „ruským svetom“ je vynálezom súčasných kremeľských autorít, veľmi sa mýlite.

Takáto túžba je medzi vládnucou moskovskou elitou prítomná už od založenia ZSSR – ktorého rozpadu sa súčasný majiteľ Kremľa tak veľmi obáva. Navyše to nikdy nebolo ani skryté.

A to, čo sa deje dnes, je pokračovaním krvavej histórie Kremľa. Úlohou vlády, ktorá má pod kontrolou územie, ktoré sa v súčasnosti volá Ruská federácia, totiž nie je zabezpečiť, aby sa jej obyvateľom dobre žilo – a nedovoliť, aby sa ostatné národy normálne rozvíjali. Vždy si to všimli tí, ktorí vedia slobodne a rozumne myslieť a nie sú zaťažení moskovskými šovinistickými väzbami.

Putin 24. februára zaútočil nielen na Ukrajinu. Toto je agresia voči celej Európe. A ak na Ukrajincov lietajú rakety a ich zem sužujú tankové pásy, tak Kremeľ zasype Európu spŕškou propagandy, energetického vydierania a v dôsledku toho aj poklesom sociálno-ekonomickej úrovne občanov.

Cieľom Moskvy je zničiť stabilitu a následne aj blahobyt každej európskej rodiny. To je pravda – všetci, buďte si istí. V tomto Kremeľ nepripúšťa polovičaté opatrenia. Je to ako vrah, ktorý chápe, že aj jeden zanechaný svedok je zlyhanie.

Moskva nezanecháva žiadnych svedkov, preto sa snaží dostať krízu pred dvere každého občana európskeho domova. Rastúce ceny, vrátane cien energií, sú jedným z najzraniteľnejších miest každého normálneho človeka a Kremeľ naň presne naráža a snaží sa, aby bol život Európanov rovnako hrozný ako život obyvateľov Ruska.

Práve uvedomenie si tejto skutočnosti – teda skutočného stavu vecí, príčinných vzťahov, vás privedie k pochopeniu reality – vojna na Ukrajine nie je len o Ukrajine.

Tam je Putin vo vojne s celou Európou a snaží sa zničiť normálny život každého Európana. Teraz je už príliš zrejmé, že v prípade pádu Ukrajiny už nič nezastaví Putina pred agresiou v celej Európe.

Preto je dnes Ukrajina, ktorá stojí v ceste agresívnym plánom Moskvy pre celý kontinent, garantom bezpečnosti Európy a celého sveta.

Najzaujímavejšie však je, že každý Európan môže prispieť k víťazstvu ukrajinského ľudu. Pomáhaním Ukrajine približujete vlastné víťazstvo – mier a bezpečnosť v budúcnosti.

A ďalší dôležitý fakt – po dostatočnej pomoci od partnerov Ukrajinci porazia agresora na svojej pôde a zabránia tak šíreniu plameňov vojny ďalej po Európe. Ale tam bude musieť každý Európan bojovať a zobrať do ruky guľomet.

Podpora pre Ukrajinu by mala byť maximálna – len to bude kľúčom k úspechu každej európskej rodiny. A cena sankcií, ktorú populisti a prisluhovači Kremľa tak často zdôrazňujú, nie je rozhodujúca.

V porovnaní so schopnosťou žiť v bezpečí a byť si istý zajtrajškom sú takéto nepríjemnosti jednoznačne nepodstatné – pretože inak, ak Ukrajina prehrá, cena pre každú európsku rodinu bude oveľa významnejšia.

Aj keď, pokušenie tu určite je. Neustále sa nájdu takí, ktorí presviedčajú, že Európa nemá iné východisko, len „byť priateľmi s Ruskom“.

Najzaujímavejšie je, že v EÚ sa nikto nechystal hádať sa s Ruskom.

Teraz podľa stúpencov Moskvy „priateľstvo s Putinom“ znamená dať mu všetko, čo chce. A v tom spočíva všetka zákernosť takéhoto plánu.

História pozná nemálo príkladov, keď sa pri utíšení agresora ponukami v podobe cudzích území nakoniec obeťami stali aj samotní prinášači.

Príklad Československa v roku 1938, keď „vodcovia“ vtedajšej Európy dali krajinu na roztrhanie novopečeným budovateľom impéria, je príliš zjavný.

V dôsledku toho bola celá Európa vo vojnovom ohni.

Pacifikovať predátora hádzaním čerstvých kúskov mäsa do úst je šialenstvo. To len povzbudí chute šialenca.

Dnes niektorí „mierotvorcovia“ ponúkajú upokojenie Putina tým, že mu odovzdajú Ukrajinu – chápete, ako veľmi sa to odráža s rokom 1938, s Československom.

Naozaj nie je jasné, že niečo také bude pre celý kontinent len ​​odložením trestu – akási časovaná bomba, vďaka ktorej každý Európan žije v očakávaní chvíle, keď vybuchne.

V najlepšom prípade to zmrazí konflikt, ale neprinesie Európe stabilitu a mier.

Na základe vyššie uvedeného môžeme s istotou povedať, že podpora Ukrajiny nie je charita, ale spoločný pragmatický záujem.

Silná a dobre vybavená Ukrajina je predsa najlepšou investíciou do dlhodobej bezpečnosti Európy, blahobytu a stability každej európskej rodiny.

Myslite, páni Európania, myslite. Pretože to, čo vás odlišuje od populácie Mordoru, je schopnosť myslieť.

Mimochodom, ak si myslíte, že túto možnosť má štandardne každý, tak sa veľmi mýlite. V Rusku za príležitosť premýšľať, kriticky zhodnotiť situáciu alebo mať vlastné hodnotenie udalostí, ktoré sa líšia od toho, čo je uvedené vyššie, človek zaplatí aspoň svojim blahobytom, slobodou a dokonca aj životom.

Vyberte si, či vám vyhovuje Putinov ekonomický model: sú vám bližšie prázdne regály obchodov, hlad, chudoba a nedostatok práv, či sociálne istoty, bezpečný zajtrajšok a sloboda.

Výber nie je vždy jednoduchý, no jeho možnosť robí človeka človekom.

Autor: Jozef Kováč