Predseda OĽaNO reprezentuje politiku konfliktu a exhibície.

Videnie sveta optikou Igora Matoviča je vlastne veľmi jednoduché. Za stav v krajine môže mafia, Sulík, Čaputová, médiá.

Akákoľvek kritika jeho práce a najmä obrovských prešľapov je vnímaná ako osobný útok, ktorý sa neodpúšťa. Ten je odmenený protiútokom. Pre predsedu OĽaNO je nepodstatné, že kritika stojí na racionálnych základoch a že skutočne urobil chybu.

Zdá sa, že sa blížime ku koncu druhej vlády v tomto volebnom období a že ak bude pokračovať Eduard Heger na poste premiéra, tak len vo vláde menšinovej. Také sú aktuálne prognózy.

Dvojmesačné ultimátum Richarda Sulíka, aby Matovič odišiel z postu ministra financií, sa skončilo podľa očakávaní. Matovič ostal a Sulík podal demisiu.

SaS dlhodobo kritizovala, ako minister financií nakladá s verejnými financiami. Spomeňme očkovaciu lotériu alebo daňovú revolúciu, z ktorej časť sa neskôr premenovala na protiinflačný balíček a ten sa premenoval na prorodinný. Áno, to je ten, ktorý prešiel vďaka fašistom a bol posledným kllncom do koaličnej rakvy.

Sulíkovci označili Matoviča za najväčší problém koalície.

Aj tu sa ukázalo videnie sveta Igorom Matovičom. Keď po mesiacoch kritiky, ako to Sulík robí zle, že by mal odísť, Sulík po demisii skutočne odišiel, zaútočili „obyčajní“, že minister hospodárstva zbabelo uteká a že by mal pokračovať v práci.

Alebo keď OĽaNO ponúklo SaS, ktorá ultimátum vysvetlila likvidovaním verejných financií, že teda Matovič odíde, keď podporia ďalšie likvidovanie verejných financií. Asi päť z desiatich požiadaviek OĽaNO bolo totiž v absolútnom rozpore s politikou SaS.

Vláda, predovšetkým dvojica Matovič – Sulík, sa už po niekoľkýkrát dostala do situácie, keď nie je schopná spolupráce. Pred zodpovednosťou prevládajú osobné animozity. Odborné rozhodnutia nahradila trucovitosť.

O mnohom napovedá dôvod, pre ktorý odišiel z ministerstva financií skúsený analytik Tomáš Hellebrandt. Dôvodom bol nezáujem vedenia ministerstva pracovať s dátami, dôkazmi, dokonca absolútny nezáujem vedenia ministerstva o odborné stanoviská či dokonca aktívna snaha o zabránenie šírenia výsledkov tejto analytickej práce vo verejnom priestore.

Politika, ako ju vidí Igor Matovič, nesmie byť nudná. Musí zaujať. Byť bombastická. A musí to byť jeho nápad. Neuspokojujú ho klasické riešenia. Hľadá sväté grály, ktoré nazýva atómovými bombami. Bojuje s mafiou aj s hnusobou…

Je to ukážkový populista.

Aj preto bol Igor Matovič kritizovaný nielen médiami, ale aj odbornou verejnosťou. A keď bol konfrontovaný s tým, že nemá plán proti pandémii koronavírusu, zachoval sa ako zvyčajne – za tých zlých označil vedcov. Veď on predsa porazil Fica a on to, čo robí, robí pre ľudí.

Úprimne, je veľmi pravdepodobné, že Igor Matovič nemá iné ambície. Naozaj je motivovaný pomáhať, ale aj za cenu, že po ňom ostane spálená zem. Keď dostane nápad, tak nehľadí doľava ani doprava. Ako tank búra všetko, čo mu stojí v ceste.

No a tentoraz, tak ako viackrát predtým, mu tam ostal stáť Richard Sulík.

Viackrát sme debatovali, či sme boli k Igorovi Matovičovi féroví. Či sme neprepadli pocitu, že treba kritizovať všetko, čo robí, a prehliadať to dobré, čo sa mu podarilo. A áno, určite sme aj my urobili chyby. Nikdy to však nebola stratégia.

No a chyby urobil aj Richard Sulík. Vedel, kde je Matovičovo slabé miesto, a keď mu s ním dochádzala trpezlivosť, kopol si aj on. Často veľmi účinne. Ultimátum a neskoršia demisia, ktorú podal, boli len logickým vyústením konfliktu, ktorý títo dvaja mali vlastne od roku 2010.

Dnes je zrejme posledný deň koalície v takom zložení, v akom vznikla po voľbách 2020. Za tých dva a pol roka sme si užili kopancov od Matoviča aj do Matoviča. Je to dôsledok politiky konfliktu a exhibície, ktorú prezentuje predseda OĽaNO.

Autor napísal knihu Obyčajný Matovič. Homo vulgaris, ktorú si v týchto dňoch môžete kúpiť za špeciálnu cenu TU.

Zdroj: https://www.aktuality.sk