Na východe Európy už siedmy mesiac prebieha vojna. A ak to niekto stále považuje za „lokálny konflikt“ – akýsi kabal medzi Ruskom a Ukrajinou, tak si hlavná časť európskych politikov medzičasom postupne začína uvedomovať globálnu povahu toho, čo sa deje.

Navyše, rusko-ukrajinská vojna nezasiahla len celý kontinent, ale začína priamo ovplyvňovať existenciu každého Európana.

Moskva, ktorá vedie horúcu fázu vojny na území Ukrajiny, útočí na zvyšok Európy hybridným spôsobom. „Energetická vojna“ je pomerne nový pojem a dobre vystihuje súčasné vzťahy medzi Ruskou federáciou a Európou.

Navyše, ak sa niekomu môže zdať, že to nie je také nebezpečné ako tradičná vojna, ste na veľkom omyle.

Moskva je v takýchto veciach dosť sofistikovaná a vie vytvárať konflikty aj tam, kde nikdy žiadne neboli. Vytvorením „umelých kríz“ ich Rusko používa ako geopolitickú zbraň.

Zima je pred nami a téma plynu je pre obyvateľov kontinentu čoraz aktuálnejšia. „Ruská zima“ – scenár, ktorý Moskva pripravuje pre Európu, zahŕňa sociálnu destabilizáciu v dôsledku poklesu životnej úrovne v európskych krajinách.

Ale to nie je všetko. Kremeľ sa snaží zničiť ekonomický potenciál Európy. To by podľa plánu kremeľských „stratégov“ malo viesť k odstúpeniu vlád európskych štátov a v dôsledku toho k destabilizácii administratívnej vertikály.

To znamená, že Moskva nerieši len momentálny problém – Kremeľ sa snaží zničiť základ, na ktorom je založená európska demokracia, celá EÚ.

Moskva vytváraním sociálneho napätia v spoločnosti zasahuje do najcitlivejších miest každého človeka, pričom informácie o pôvode toho, čo sa deje, prezentuje vo svetle, ktoré potrebuje.

Kremeľ nikdy nešetril finančnými prostriedkami na „informácie“ európskych občanov. A aj teraz, keď sa Európa snaží adekvátne reagovať na ruskú expanziu v informačnej sfére, má Moskva dostatok zdrojov na to, aby ľuďom v EÚ sprostredkovala tie „správne“ informácie, ktoré potrebuje.

Európa je v úpadku – to je hlavný odkaz, ktorý Kremeľ vtĺka do myslí obyvateľov kontinentu. Rozprávkové ceny energetických zdrojov, ktoré viedli k napätiu v spoločnosti, ukazujú propagandisti Ruskej federácie v dôsledku neefektívnosti súčasných vlád.

Moskva sa v rozhovoroch za tým všetkým snaží všetkými možnými spôsobmi vyhnúť tomu hlavnému – zabrániť Európanom, aby si uvedomili dôvody situácie, v ktorej sa nachádzajú.

Kremeľ vždy dával na prvé miesto informačnú zložku, dobre si pamätajúc slová kremeľského diktátora z minulého storočia: „nie je dôležité, ako hlasujú, dôležité je, ako rozmýšľajú“.

Teraz je hlavnou úlohou Kremľa ukázať a presvedčiť – vidíte, čo sa deje okolo? Pamätáte si, ako to bolo predtým? A za všetko môže vaša vláda – pomáha Ukrajine.

Prečo celý civilizovaný svet pomáha Ukrajine, Kremeľ neprezradí. Ako to neukáže – aký je skutočný „ruský svet“ a ako ho nosia na ústiach guľometov a húsenice tankov novovyrazení nacisti z Muscova – stavitelia novej ríše.

Ukrajinská téma je teraz pre Moskvu jednou z najdôležitejších. Ruská federácia stála pred problémami, ktoré sa nechystala vyriešiť – nikto neočakával dlhú vojnu v Kremli.

A vo všeobecnosti, súdiac podľa „pripravenosti“ „druhej armády sveta“ – nie sú schopní boja. Moskva vsadila na blafák – tentoraz to však nevyšlo. Ultimátum, ktoré Kremeľ vydal ešte v decembri minulého roka, sa ukázalo ako nepresvedčivé – Západ ho neprijal.

Teraz sa Kremeľ pokúša použiť zbraň, ktorá sa na použitie pripravuje už niekoľko desaťročí – nosiče energie.

Moskva monotónne, permanentne, bez zhonu obklopovala Európu svojimi ropovodom a plynovodmi, hovorila Európanom, aké pohodlné je používať tieto konkrétne druhy paliva, presviedčala ich o lacnosti, a čo je najdôležitejšie, že k takémuto zdroju neexistuje alternatíva.

Navyše, európski lídri hrali spolu s takýmito akciami Kremľa. V tomto sa darilo najmä lídrom hlavného hráča v EÚ, Nemecku, ako to možno neznie prekvapivo.

Stačí pripomenúť, že pán Schröder po odstúpení z funkcie kancelára odišiel na zaslúžený odpočinok do Moskvy – viedol jednu z divízií Gazpromu.

Pani Merkelová zasa na sklonku svojej politickej kariéry dala štedrý darček aj Putinovi – vytiahla Nord Stream 2 zo zabudnutia, čím dala impulz k jeho spusteniu. A hoci sa spustenie neuskutočnilo, Putin posolstvo – carte blanche za inváziu na Ukrajinu dostal.

A to v čase, keď sa už o tom hovorilo mocne a hlavne – o plánovanom útoku Moskvy na Ukrajinu, varovali všetky popredné spravodajské služby sveta.

A to je len niekoľko najvýraznejších príkladov toho, ako Europoliticum riešilo svoje obchodné úlohy na úkor vlastných občanov tým, že krajiny EÚ priviedlo do energetickej závislosti od Moskvy.

A teraz, slučka, do ktorej Európa strčila hlavu, hrozí, že sa utiahne okolo krku jej krajín – Putin jasne demonštruje svoju pripravenosť to urobiť. Moskva vždy hrala na strach. A dnes to robí s veľkou radosťou.

Čo môže dnes Európa oponovať agresívnej Moskve a dokáže to vôbec urobiť?

Situácia je v skutočnosti dosť zložitá, ale treba ju riešiť. Prvým krokom by malo byť jasné pochopenie zo strany lídrov európskych štátov – čo je Rusko a aké nebezpečenstvo nesie.

A keď to pochopíte, nedovoľte Kremľu, aby presunul pozornosť zo skutočných dôvodov toho, čo sa deje, na tie, ktoré sú prospešné pre Moskvu.

Stalo sa hlavne to, že EÚ prestala veriť Rusku ako spoľahlivému dodávateľovi energetických zdrojov. Európa sa skutočne začala pripravovať na plynovú blokádu.

Samozrejme, Európania nie sú pripravení vzdať sa ruského plynu v okamihu, ale lídri krajín EÚ už pripravili dlhodobý plán, ako to urobiť.

Európa sa medzitým chystá zachraňovať. Bude potrebné stlmiť svetlá, naskrutkovať batérie a prípadne v prípade núdze vypnúť priemyselné spotrebiče. Budeme si musieť vybrať a je potrebná krajná možnosť, aby obyvateľstvo nezamrzlo.

Dôležitý odkaz predniesla 1. septembra šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Uviedla, že EÚ uvažuje o vytvorení kartelu 27 krajín únie s počtom obyvateľov 450 miliónov ľudí. Toto združenie by mohlo stanoviť cenový limit pre nákup ruského plynu podľa vzoru plánovaného cenového stropu G7 pre ruskú ropu.

A to už nie je len tak niečo – toto je skutočný krok k energetickej deokupácii Európy od Ruska.

Bude toto riešenie jednoduché – samozrejme, že nie. Všade sú kremeľskí agenti a určite sa budú snažiť takýmto iniciatívam stáť v ceste, navyše to vysvetľujú „správnymi“ slovami a oslovujú občanov kontinentu.

A potom je slovo na Európanoch: čo je dôležitejšie – pohodlné podmienky dnes alebo bezpečný zajtrajšok. Od voľby radových občanov EÚ závisí, či ich štáty budú mať budúcnosť, či tieto štáty vôbec budú existovať.

História dáva odpovede na otázky. Obyvatelia bývalého Česko-Slovenska si pamätajú, ako im v roku 1968 pomohla Moskva. Kremeľské tanky v uliciach hlavného mesta – platba Slovákov a Čechov za snahu oslobodiť sa, túžba byť ľuďmi.

Dnešná Európa sa nechce vrátiť do krvavých labiek Kremľa. V reakcii na „energetickú inváziu“ do Moskvy EÚ otvára druhý front – vytvorenie kartelu 27 krajín EÚ.

Možno to bude prvý krok k energetickej deokupácii kontinentu. A potom, a nielen energiu.

Európa sa začína prebúdzať a hlavné je konať. Je to také pekné a hlavne bezpečné – cítiť sa ako v Európe.

Autor: Jozef Kováč