Transparentnosť je fajn, keď je potrebné kontrolovať štátne obchody a sebecké záujmy politikov. Inak ľudia do politickej kuchyne vidieť nepotrebujú, očakávajú dohody a výsledky.

Vydieračské desatoro

Očakávané vyvrcholenie koaličnej krízy bolo absurdné. Niekto by sa na prvé počutie mohol potešiť – v Matovičových podmienkach odchodu je to prehustené štátnou pomocou a odhodlanosťou bojovať s následkami energetickej krízy.

Takých naivných však už niet. Vydierať ekonomicko-sociálnym Desatorom pár minút pred dvanástou je trápne.

Vidieť narýchlo zbúchaný papier s hlavičkou OĽaNO nie je žiadna slasť. Voliči to k šťastiu nepotrebujú. Nechcú vedieť o každom spore a šteku, ktorý si medzi sebou „tí hore“ vymieňajú.

V súčasnej atmosfére naozaj výnimočného strachu z toho, čo príde, sú očakávania iné. Držitelia moci nech sa poriadne vyhádajú, kľudne nech sa za dverami aj pobijú. Potom však nech vyjdú na svetlo božie, postavia sa pred kamery a s ľadovým pokojom stojac vedľa seba oznámia svoje zámery.

Transparentnosť je mantrou moderného sveta, ale určite nie takáto, únavná a otravná. Jediným výsledkom takejto falošnej otvorenosti je presvedčenie, že dotyční politici sú neschopní, nezrelí a vlastne nebezpeční.

Matovičov lajster mohol medzi jeho vládnymi partnermi kolovať už dva mesiace. Čo na tom, že je leto, doba je mimoriadna.

Mohli si v ňom ľubovoľne škrtať a dopisovať. Rozdiely medzi ekonomickými liberálmi, Matovičovou amatérskou ekonómiou a Kollárovou populistickou propagandou musia predsa existovať.

Ale takto?! Cestou z dovolenky v Španielsku kdesi na čerpačke spísať desať fantazmagórií bez kontaktu s realitou a potom ich vymieňať za svoje vyhriate kreslo? Minister Matovič nabudúce (dúfajúc, že žiadne nabudúce už nebude) môže podmieniť svoj odchod tým, že ostatní sa postarajú o šťastie a lásku pre všetkých aj mier na celej planéte.

Chcel sa teraz v plnej paráde predviesť ako záchranca ubiedeného ľudu, ale na to mu po skúsenostiach s jeho mentalitou nikto neskočí.

Ficovo publikum

Ficovo predstavenie je v porovnaní s divadlom Matovič-Sulík úplne prosté. Nepotrebuje sa korigovať zodpovednosťou, vládnym programom ani želaniami partnerov.

Jeho jediným cieľom je získanie publika. A je mu úplne jedno, čo publikum robí – či tlieska ruskému veľvyslancovi alebo máva sovietskymi vlajkami.

Je ochotný zneužiť výročie SNP aj slovenskej ústavy, hocijaký pamätník či výročie. Nabudúce douráža prezidentku aj pod vianočnou jedličkou a v prípade potreby sa nechá pokrstiť pravoslávnym obradom vo vodách Nevy.

Hoci Fico pôsobí nesmierne dynamicky a odhodlane, nie je až také nemožné mu úspešne konkurovať. Chce to pokojnú racionalitu a prívetivý záujem o všetkých, ktorí sa dnes cítia byť ohrození cenami a prichádzajúcou zimou.

Je čas pochopiť, že reči o návrate mafie sú pre väčšinu abstraktné. A dosť je aj takých, ktorí sú ochotní tolerovať všetko – aj mafiu – s podmienkou, že im sa nič zlé nestane. Táto voličská vrstva nemusí byť nutne skazená či ohlúpnutá, potrebuje však vidieť užitočnosť praktickej politiky Ficových súperov.

Stopy optimizmu

O horúcu jeseň sa postarajú chladnejšie byty. Energetická kríza sa dostáva do novej fázy, keď dokáže meniť zabehnuté spôsoby myslenia a dokonca až základné kapitalistické dogmy. Nechať všetko na trh je už nemožné a predovšetkým životu nebezpečné. Doslova.

Popri všadeprítomných obavách si treba všímať aj pozitívne signály. Nie je ich veľa, ale dnes môžu zachrániť posledné zvyšky optimizmu, bez ktorého sa spoločenská atmosféra zvrhne ešte viac.

Krivky elektriny a plynu sa obrátili dole, keď bolo vidieť ozajstný záujem európskych štátov sa do veci aktívne zapojiť a riešiť napríklad cenové stropy.

Prepojovacím plynovodom Poľsko-Slovensko sa plynová nezávislosť na Rusku stala reálnou. Bolo že to rečí, a vlastne to ani veľmi nebolelo.

Trhy dokážu byť besné, a nedá sa im klaňať bez výhrad. Nie je reálne ich “zatvoriť”, zostáva len pomenovať hranicu, za ktorou musia štáty v prospech svojich občanov konať.

Hrdina týždňa

V tejto rubrike je už tradične núdza o živých, a tak ju musia zachraňovať mŕtvi. Aj teraz.

Michail Gorbačov nemohol prekročiť všetky limity, šlo predsa o sovietskeho lídra. Napriek tomu kombináciou osobného kúzla, idealistickej odvahy a otvorenej hlavy podal na pomery svojej doby a režimu obdivuhodný výkon.

Už len Putinova odťažitosť (diár má plný, a tak na pohreb nepríde) je dostatočným dôvodom vzdať Gorbačovovi hold.

Zdroj: https://www.aktuality.sk