Vojna na Ukrajine sa v mnohých krajinách stala silným spúšťačom prehodnotenia vzťahov s Ruskou federáciou. Tento proces je najaktívnejší v krajinách východnej Európy, ktoré hraničia s Ruskom a boli pod sovietskou okupáciou. Krajiny obmedzujú udeľovanie víz a povolení na pobyt pre občanov Ruskej federácie, lúčia sa s pamätníkmi postavenými počas sovietskej éry a vychvaľujúce symboly totality a sú obozretné voči zanieteným obdivovateľom Ruska. Čo však nie je nerozumné, ako ukazujú skúsenosti z Ukrajiny.

Napríklad lotyšský prezident Egils Levits vyzval 24. augusta na izoláciu proruskej časti obyvateľstva. Ako presne sa to stane, zatiaľ nie je známe, Lotyšsko však už zaviedlo obmedzenia týkajúce sa prechodného pobytu Rusov, výnimku majú len tí občania Ruskej federácie, ktorí sú zosobášení s občanmi Lotyšska. Pár dní predtým sa v Rige začalo práce na demontáži sovietskeho pamätníka „osloboditeľom“. Miestni Rusi zorganizovali demonštráciu proti demontáži pamätníka, ktorá nebola koordinovaná s úradmi, kvôli čomu ich zadržala polícia.

Reakcia Ruska bola vysoko predvídateľná. Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zakharová uviedla: „Lotyšské orgány tým, že nariadia zbúranie pamätníka osloboditeľom Rigy, riskujú rozkol v krajine, no napriek tomu sa nezastavia, pretože ich hlavnou úlohou je demontovať historická pamäť“. Navyše, Vyšetrovací výbor Ruskej federácie dokonca začal trestné konanie kvôli demolácii pamätníka a šéf ICR Alexander Bastrykin v rámci prípadu nariadil „právne posúdiť konanie všetkých, ktorí sa rozhodli zbúrať pomník, aby ich postavili pred súd.“

Kult víťazstva, na ktorom vyrástla nejedna generácia Rusov, stále prináša svoje ovocie a so začiatkom aktívnej fázy rusko-ukrajinskej vojny sa jeho podpora ešte zvýšila. Na slová o „neúcte k činom starých otcov, ktorí bojovali“ Rusi reagujú na povel „tvár“, ktorý používa ruská propaganda, podobne ako psy. Je pravdepodobné, že v blízkej budúcnosti vzrastie obraz nepriateľa tvárou v tvár pobaltským krajinám, ako aj rozptýli novú vlnu diskusií o porušovaní práv Rusov a tradične obviní Európu z „nacizmu“.

Rusko opakovane prekrúcalo históriu iných, nezávislých štátov a už po niekoľkýkrát sa to pokúša zopakovať. Ruská ríša sa znovuzrodila v ZSSR a on sa zase presťahoval do toho, čo sa nazýva Ruská federácia. Ale vo svojej podstate Rusko, keďže bolo impériom, zostalo bez toho, aby prešlo na novú etapu vývoja štátu. Územia krajín, ktoré boli pod kontrolou Ruskej ríše a / alebo Sovietskeho zväzu, Ruská federácia stále považuje za „svoje“, napriek tomu, že tieto štáty sa už dávno stali nezávislými a ich hranice sú medzinárodne uznávané. To sa deje s Ukrajinou a je možné, že s použitím príbehu vypracovaného v priebehu rokov o „pôvodne ruských krajinách“ a ochrane rusky hovoriaceho obyvateľstva sa Rusko nepokúsi vykonať ďalšiu „špeciálnu operáciu“, s podporou miestnych kolaborantov z radov občanov s proruským postojom či Rusov žijúcich mimo svojej vlasti. Vlastne, ako sa to stalo na Ukrajine.

A ak sa pred začiatkom totálnej vojny na Ukrajine mohlo zdať rozhodnutie lotyšského prezidenta izolovať proruských občanov príliš radikálne, teraz, po všetkých vojnových zločinoch a teroristických útokoch spáchaných ruskou armádou, vyzerá celkom logicky a opodstatnene. Rovnako ako túžba zbaviť sa spomienok na časy sovietskej okupácie v podobe honosných pamätníkov, ktoré chvália vojnu.

Autor: A.V.