Súčasná situácia na európskom kontinente je dosť nejednoznačná. A možno ho považovať za lokálny aj globálny hovor.

Avšak ani v takomto zničenom stave si ešte nie každý v Európe uvedomil mieru ohrozenia, ktorému kontinent čelí.

Ilustráciou práve takýchto prístupov sú najmä kroky nemeckého kancelára – vedúcej krajiny EÚ – Olafa Scholza. Tá neistota, dalo by sa povedať – zotrvačnosť, s ktorou šéf nemeckej vlády rozhodoval o pomoci Ukrajine, vôbec nepreukázala jeho vodcovské kvality.

Ak niekoho zaujíma otázka – prečo by práve Ukrajina mala byť lakmusovým papierom v tejto veci, tak odpoveď je zrejmá – o budúcnosti Európy sa dnes rozhoduje na ukrajinskej pôde.

A to, kto a ako koná dnes, konkrétne vo vzťahu k udalostiam na východe kontinentu, svedčí o jeho kvalitách politika a o tom, či zajtra vôbec bude Európa.

Treba však podotknúť, že Scholzovi sa podarilo „opraviť“. Jeho vyjadrenia a činy, ktoré sa začali očividným reptaním pred Putinom, začali časom získavať sebavedomie.

Samozrejme, že je ešte príliš skoro hovoriť o železnom charaktere nemeckého kancelára, ale podarilo sa mu preukázať svoju vôľu a túžbu.

Na to, čo zohralo rozhodujúcu úlohu, sa nedá jednoznačne odpovedať. Možno práve uvedomenie si toho, čo sa deje, je nebezpečenstvom, ktoré kroky Kremľa na Ukrajine prinášajú Európe.

Alebo len neslušne znížené hodnotenie dôvery (presnejšie „ne“dôvery) medzi ich spoluobčanmi.

Podľa prieskumu Inštitútu pre výskum verejnej mienky (INSA) od 15. do 19. augusta tohto roku sa rating nemeckého kancelára Scholza prepadol na rekordné úrovne – s jeho prácou je nespokojných 62 % opýtaných občanov. A len štvrtina Nemcov je s činnosťou súčasného kancelára spokojná.

Čokoľvek to bolo, ale hlava vlády začala konať, čo si v Kremli okamžite všimli. A taký pohodlný a predvídateľný Scholz prešiel z tábora spojencov Moskvy do množstva jej nežiaducich postáv.

Kremeľská klika nestrácala vieru v nemeckú kancelárku len tak (Moskva vždy zdôrazňovala priateľstvo s Berlínom, cez ktoré ovplyvňovala celú Európu). Kremeľ cítil skutočné nebezpečenstvo.

Do hry sa zapojila aj Moskva. Ruské médiá spustili špeciálnu informačnú kampaň na diskreditáciu nemeckej kancelárky.

Pravdepodobne ideálnou možnosťou pre Moskvu by bola demisia súčasnej nemeckej vlády. Alebo aspoň maximálny tlak na neho a oslabenie.

Po zasiahnutí pozícií Scholza chce Kremeľ lobovať za spustenie Nord Streamu 2. Plynovod, na ktorý už takmer každý zabudol, vlastne nikam nešiel a stále je zbraňou Moskvy. Aj keď to ešte nie je odkryté.

Zvyšujúci sa tlak na európsku, a predovšetkým na nemeckú spoločnosť, Rusko zahŕňa celý energetický arzenál.

Gazprom teda 19. augusta oznámil dočasné pozastavenie plynovodu Nord Stream. Uvádza sa, že od 31. augusta do 2. septembra je naplánovaná údržba a plánované preventívne práce.

Reakcia Nemcov na seba nenechala dlho čakať. Orientačná bola napríklad reakcia čitateľov Spiegelu, ktorí vyjadrili obavy z dočasného pozastavenia Nord Streamu.

„Čo ste očakávali, ak zavedieme sankcie proti Rusku a dodáme Ukrajine zbrane?“ napísal jeden z komentátorov.

Toto je čistý príbeh Kremľa. Presne to sa Moskva snaží dosiahnuť manipuláciou plynu, ropy, dodávok zbraní Ukrajine a hlavne informácií.

Kremeľ vtĺka do hláv Európanov myšlienku, že za všetko môže Ukrajina a tí, ktorí ju podporujú – v tomto prípade Scholzova vláda, ktorá zásobuje Kyjev zbraňami.

Okrem toho sa Moskva pri „nahlasovaní informácií“ neobmedzuje len na štandardné metódy. Na kremeľskú propagandu sa používa všetko – od nahých pŕs aktivistiek až po mládež.

Aktivisti mládežníckej organizácie Die Tafel Jugend a predstavitelia hnutia #IamPoor tak usporiadali pred Spolkovým snemom zhromaždenie s prázdnymi taniermi a žiadali, aby nemecké úrady pomohli chudobným.

Dialo sa tak pod kamerami redakcií. Ruské médiá si túto správu vychutnali s mimoriadnou radosťou.

Rovnako ako prognózy o „ekonomickej diere“, ktorá Nemecko čaká. Edícia Wirtschaftswoche. zverejnil článok, v ktorom sa uvádza, že „v dôsledku nedostatku energie, ropy, plynu a vysokej inflácie hrozí krajine dlhotrvajúca recesia“.

Samozrejme, s osobitným cynizmom ruská propaganda vyzdvihovala slová nemeckých politikov, ktorí označili vyhlásenia nemeckej vlády o účinnosti sankcií voči Ruskej federácii za absurdné.

K takýmto vyhláseniam skutočne došlo, ruská propaganda sa však na ich autora zvlášť nezameriavala.

Ide o poslankyňu Ľavicovej strany Nemecka Zeren Pelmanovú, ktorá vyjadrila pochybnosti o férovosti vládneho hodnotenia sankčnej politiky voči Ruskej federácii. Podľa jeho názoru obmedzenia poškodzujú Nemecko nie menej ako Rusko.

Trik je v tom, že ľavica Nemecka (ako aj všade inde), mierne povedané, sympatizuje s Ruskom. Pri bližšom pohľade zistíte, že nemálo z nich – a vôbec, je financovaných Kremľom.

Pozícia oficiálneho Berlína je stabilná, a to aj pokiaľ ide o Nord Stream 2. Najmä nemecký minister hospodárstva Robert Habek povedal, že „spustenie ruského ropovodu by bolo pre Nemecko neúspechom“.

Ale pre Ruskú federáciu je tento pohľad málo zaujímavý. Pre Moskvu je hlavné prinútiť Európanov, aby sa stotožnili s postojom Kremľa, čím sa rozdelí solidarita v rámci samotnej EÚ.

Zvlášť citlivou témou pre Kremeľ je vstup Ukrajiny do NATO a dodávky zbraní do Kyjeva západnými spojencami. Moskva sa preto v tejto oblasti zameriava na diskreditáciu.

Aj keď, úprimne povedané, niektoré otázky vyzerajú zo strany Kremľa pritiahnuté za vlasy.

Takže jedným z dôvodov invázie na Ukrajinu kremeľská klika označila nebezpečenstvo vychádzajúce z jej územia. Vrátane možnosti vstupu Kyjeva do NATO.

Krátko pred útokom posledne menovaného na Ukrajinu však Putina ubezpečil, že Rusko aliancia neohrozuje, uvádza sa v nedeľnom vyhlásení nemeckej kancelárky. Zároveň garantuje agresorovi, že „Kyjev nevstúpi do NATO 30 rokov“.

Mimochodom, toto je dosť objavný moment. A dá sa na to pozerať ako z pohľadu upokojenia agresora, tak aj z pozície podnecovania chuti do jedla.

V zásade ide o rovnaký príbeh ako s predchádzajúcou kancelárkou Frau Merkelovou. Záver je zrejmý – postoj, ktorý Nemecko zaujalo vo vzťahoch s Ruskom, bol v stabilnom čase relatívne stabilný.

Ale práve to, paradoxne, viedlo k súčasnej nestabilite v Európe. Vedenie NSR si želalo nepodniknúť drastické kroky a vychovalo monštrum, ktoré sa Nemcom dlho javilo ako spoľahlivý partner.

Teraz sa Nemecko ocitlo v pozícii úplnej závislosti od agresora, ktorý šikovne využíva svoju prevahu.

A dnes vágnosť postoja Nemecka na podporu Ukrajiny prináša svoj výsledok. Pravda, Berlín to nezaujíma – Moskva vďaka tomu zvýšila svoj vplyv na nemeckých politikov a celú spoločnosť.

A to v dôsledku môže viesť k skutočnej destabilizácii v krajine. Otázkou je len to, či nemeckí politici dokážu adekvátne reagovať na Kremeľ.

Ale, ako hovorí východná múdrosť: výzvy vedú k vzniku vodcov. Nie je to šanca pre pána Scholza, ako aj pre celú Európu?

Autor: Jozef Kováč