Vzhľadom na závažnosť podozrení by sa celý rozhodovací proces mal dôsledne a nezávisle preveriť a na základe zistení vyvodiť aj zodpovednosť, hovorí pre Pravdu šéf Transparency International Slovensko (TIS) Michal Piško.

Čo si myslíte o zisteniach Investigatívne centrum Jána Kuciaka, že ústredie práce poslalo zhruba 24 miliónov určených počas korony na pomoc schránkovým firmám?

Zverejnené zistenia považujeme za veľmi závažné, keďže štát, a teda my všetci, mohol prísť v ťažkých časoch koronakrízy o milióny eur. Vzhľadom na opísanú schému schránkových firiem bez reálneho sídla a zrejme aj zamestnancov mohlo ísť naozaj o rozsiahly podvod. Najnovšie informácie navyše naznačujú, že do machinácií boli priamo zapojení štátni úradníci, ktorí majú verejný záujem chrániť. Zatiaľ nie je celkom jasné, o akú sumu mohol štát podvodmi prísť. Dôležité teraz bude, či sa štátnym orgánom podarí podvody dokázať, peniaze vymôcť späť, vinníkov potrestať, a tým vyslať jasný signál aj pre ďalších podvodníkov.

Ministerstvo práce tvrdí, že rozdalo viac ako dve miliardy eur na pomoc počas covidu a že nestíhalo kontrolovať všetky žiadosti. Je toto dobrý argument?

Rozumiem snahe štátu poskytovať pomoc rýchlo a bez zdĺhavej byrokracie. Na druhej strane, za vyše roka a pol od vypuknutia pandémie už mohli jeho predstavitelia spraviť pre ochranu verejného záujmu nepochybne viac. Register prijímateľov koronadotácií napríklad zverejňujeme my ako neziskovka, pričom si dáta musíme každý mesiac opakovane pýtať od viacerých rezortov a spracovávať ich. Prečo to nerobí priamo štát?

Ako je možné, že úradníci pošlú toľko peňazí pochybným firmám?

Podľa posledných dát, ktoré nám poskytlo ústredie práce o dotáciách vyplatených od začiatku pandémie do konca júla 2021, obsahuje zoznam vyše 1,3 milióna platieb dovedna za vyše dve miliardy eur. Pri takom obrovskom objeme sa asi naozaj nedá odhaliť každá podozrivá okolnosť okamžite. Dôležité je, aby ju boli schopné odhaliť následné kontrolné mechanizmy. V tomto prípade ministerstvo zatiaľ nespresnilo, na základe čoho prípady detegovalo, či šlo o systematické kontroly, alebo skôr o náhodu. Ešte znepokojujúcejšie sa javí podozrenie, že do podvodov boli aktívne zapojení priamo úradníci.

Je táto kauza natoľko závažná, že by mal minister práce Krajniak odstúpiť?

Z doterajších informácií nevieme, do akej miery išlo naozaj iba o zlyhania jednotlivcov, ako efektívne zafungovali kontrolné mechanizmy a či naozaj nemôže ísť aj o širší a systémovejší problém. Vzhľadom na závažnosť podozrení by sa celý rozhodovací proces mal dôsledne a nezávisle preveriť a na základe zistení vyvodiť aj zodpovednosť.

TIS sa dlhodobo venuje sledovaniu, kam putujú peniaze z koronadotácií. Ako hodnotíte transparentnosť a mechanizmy prerozdeľovania pomoci?

Transparency dlhodobo upozorňuje, že znížené štandardy transparentnosti pri poskytovaní koronapomoci vytvárajú, žiaľ, aj priestor pre špekulantov a podvodníkov. Štát na tieto riziká z nášho pohľadu nereagoval dostatočne. Koronapomoc sme napríklad mohli dávno obmedziť firmám, ktorých vlastníctvo vedie do daňových rajov, alebo pre spoločnosti, ktoré si neplnia zákonnú povinnosť zverejňovať účtovné závierky vo verejnom registri.

Štát by tiež podľa nás mal zverejňovať aspoň základné informácie o tom, komu a v akej výške poskytujú pomoc vo forme koronaúverov a bankových záruk prostredníctvom Eximbanky či Slovenskej záručnej a rozvojovej banky. Benevolentne nastavené podmienky schémy na nájomné z ministerstva hospodárstva si zas vyžadujú masívne spätné kontroly podozrivých žiadostí, ktorým sa z nášho pohľadu dalo aspoň čiastočne predísť, ak by ministerstvo od žiadateľov vopred vyžadovalo napríklad kópie nájomných zmlúv.

Sú štátne inštitúcie ochotné vymieňať si s vami informácie?

Doteraz boli, hoci to trvá niekedy dlho a dáta nie sú vždy v požadovanej kvalite. Zachytil som však teraz informáciu, že ústredie práce odmieta pre prebiehajúce vyšetrovanie poskytnúť informácie novinárom. Verím, že tento argument nebude slúžiť na ďalšie obmedzovanie transparentnosti, a teda aj verejnej kontroly.

Sami ste poukázali na podvody pri dotáciách. O čo išlo?

V Transparency si už od začiatku pandémie informácie o podporených subjektoch z rôznych koronaschém od štátnych inštitúcií pýtame a následne ich zverejňujeme na verejnú kontrolu. Na základe týchto dát sme už upozornili na podozrivé čerpanie za milióny eur, predovšetkým z dotácií ministerstva hospodárstva na nájomné. Či už išlo o dotácie pre prievidzský Hotel Magura, bojnický penzión Zefir, bratislavských poslancov alebo zlatý vláčik manželov Hofstädterovcov. Viacero z týchto dotácií už museli ich prijímatelia vrátiť alebo sú predmetom kontrol a vyšetrovania. Tieto prípady sme odhalili na základe podozrivých okolností, keď si napríklad priestory medzi sebou prenajímali vzájomne prepojené firmy alebo deklarovali, že za nájomné platia viac, ako boli ich celoročné tržby.