Po piatich dňoch ruská ropa znova prúdi na Slovensko. Bratislavská rafinéria Slovnaft počas tohto obdobia využívala krízové zásoby s ropou, a tak mohla na čerpacie stanice aj naďalej dodávať pohonné hmoty. Vodiči či bežná verejnosť tak vyschnuté potrubie Družby vôbec nezaregistrovali. Ropa rovnako prestala prúdiť aj do Maďarska a Česka.

„Je pozoruhodné, že až do utorka o zastavení dodávok neinformovala žiadna postihnutá rafinéria ani ukrajinská strana. Informácie sme dostali všetci až od ruského ropovodného operátora Transnefť, ktorý však priamo nevysvetlil, že platbu zablokovala banka v EÚ a z jeho vyjadrenia sa zdalo, že na vine je ukrajinská strana,“ tvrdí pre Pravdu Karel Hirman, odborník na energetiku.

Podľa neho to bola chyba v informačnej politike ukrajinskej strany, že skôr neinformovala a nevysvetlila situáciu a dokonca doteraz ju oficiálne ani operátor Ukrtransnafta, ani ukrajinská vláda nekomentovala. „Ponechali tak iniciatívu a priestor len pre ruskú stranu,“ dodáva.

Minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) celý čas o probléme s dodávkami s ropou vedel, teda už od 4. augusta, keď boli dodávky zastavené. Pred verejnosť však predstúpil až o niekoľko dní neskôr. Ticho boli dovtedy aj prepravca Transpetrol či rafinéria Slovnaft. O krízovej situácii s dodávkami ropy sa verejnosť dozvedela až na piaty deň, teda v utorok.

O deň neskôr v stredu zvolal Sulík tlačovú konferenciu, na ktorej upokojoval, že sa problém vyriešil. Ropovodom Družba už na Slovensko opäť začala v ten deň popoludní prúdiť ropa. Zdá sa, že kríza s ropou je nateraz zažehnaná. Čo sa vlastne stalo a prečo výpadky dodávok s ropou neboli ojedinelým prípadom?

To, že Sulík verejnosť o probléme neinformoval, bol správny krok, myslí si analytik spoločnosti Finlord Boris Tomčiak. „Štát skutočne nemusí občanov informovať o každej chybe a probléme, ktorý nastane v nejakých medzinárodných procesoch. Pretože by nerobil nič iné, len takéto informácie púšťal do éteru a zbytočne plašil ľudí, ktorí kvôli nedostatku informácií nedokážu posúdiť závažnosť situácie,“ tvrdí pre Pravdu. Podľa neho sa chyby stávajú i v súkromných firmách. „Predovšetkým museli byť informované rafinérie a prevádzkovatelia slovenskej energetickej infraštruktúry, keďže je ich úlohou riešiť i nečakané komplikácie,“ dodáva.

Nebol to ojedinelý prípad

Na Slovensko už po štvrtýkrát od začiatku vojny prestala prúdiť ropa, vraví Sulík. K takýmto krátkym výpadkom dochádzalo napríklad pre chyby v platbách. Slovensko sa v ťažkých chvíľach mohlo spoľahnúť na svoje strategické zásoby s ropou, ktoré sú pre podobné prípady vybudované podľa zákona na zhruba 90 dní. V skutočnosti ich máme až na štyri mesiace.

„Práve teraz sa ukazuje dôležitosť domácich zásob, ktoré nám bez problémov pomôžu preklenúť párdňový výpadok dodávok. Treba sa však pozerať do budúcnosti a dohodnúť odstránenie úzkeho hrdla na ropovode Adria v Chorvátsku a prísť s čo najlepším riešením využitia ropovodu Družba na východe Slovenska,“ vysvetľuje pre Pravdu Jozef Badida, analytik portálu energieprevas.sk.

Zastavenie dodávok ropy cez ropovod Družba nebolo chybou ukrajinskej ani ruskej strany. „Ide o technický problém, nehľadajme za tým nič iné,“ objasňoval vzniknutú situáciu Sulík. Chyba sa totiž stala v jednej z malých pobočiek bánk na území západnej Európy, ktorá spracovávala platbu za tranzit. Bankoví úradníci majú tri pracovné dni na vyhodnotenie toho, či ide o porušovanie sankcií.

„Vyhodnocovali a vyhodnocovali a oznámili, že tú platbu nepustia,“ dodal minister s tým, že keďže sa platba vrátila naspäť do Ruska, tak ukrajinská strana celkom logicky zastavila dodávky ropy.

Ihneď po prevalení informácie, že na Slovensko už neprúdia dodávky s ropou, zareagovala bratislavská rafinéria Slovnaft správou, že sú ochotní za ruskú stranu poplatky za tranzit zaplatiť. Spolu s jej matkou, maďarským petrochemickým gigantom – spoločnosťou MOL, iniciovali diskusie s ukrajinskou, ako aj ruskou stranou o možnosti zaplatenia tranzitného poplatku, ktorý by umožnil obnovenie dodávok ropy.

Výsledkom je, že Ukrajina súhlasila s návrhom riešenia, ktoré dali Slovnaft a MOL. „Slovnaft už platbu uskutočnil na účet spoločnosti a očakáva, že na základe toho sa v najbližších dňoch dodávky ropy obnovia. S daným riešením súhlasila aj ruská strana,“ informoval hovorca Slovnaftu Anton Molnár. Nakoniec na dodávky ropy nebolo treba čakať niekoľko dní, ale začali prúdiť hneď v stredu popoludní.

To, že problém vyriešila súkromná spoločnosť, je podľa analytika spoločnosti JPX Jána Pištu neštandardné riešenie. „Nevidím do pozadia, dá sa však dedukovať, že situácia bola taká, že na štandardné riešenie by sa čakalo asi veľmi dlho, a tak sa tieto podniky chopili riešenia sami,“ tvrdí pre Pravdu. Podľa neho sa ponúka tiež špekulácia, že ľudia v spoločnosti MOL poznajú celý problém detailne, keďže reagovali pomerne rýchlo. „Možno je to vďaka blízkym vzťahom Maďarska k Rusku,“ uzatvára analytik.

Zbytočný gól do vlastnej bránky

Natíska sa preto otázka, či nemôže celá táto príhoda nejakým spôsobom poškodiť ukrajinskému režimu imidž. Až stredajšie jasné a úplné vysvetlenie okolností celého problému potvrdilo, že problém nevznikol ani na strane ruskej Transnefti, ani Ukrtransnafty a celú situáciu nespôsobila ani ruská, ani ukrajinská banka. Hirman ďalej upozorňuje, že problém vznikol v európskej korešpondenčnej banke „po ceste“ medzi Ruskom a Ukrajinou.

Jediné, čo sa dá podľa neho vyčítať ukrajinskej strane je to, že celý čas o probléme mlčala a nevysvetlila ho. „A neurobila to ani po utorňajšom stanovisku Transnefti, z ktorého vznikol dojem, že problém spôsobila naozaj ukrajinská banka a strana kontraktu. To bola zbytočná chyba a takpovediac zbytočný gól do vlastnej brány,“ dodáva.

Zdroj: https://ekonomika.pravda.sk