NAKA a špeciálna prokuratúra robili v prípade Roberta Fica obvineného zo založenia zločineckej skupiny prieťahy, tvrdí generálny prokurátor. Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic to však odmieta. Snaží sa Žilinkovi obštrukciami zabrániť v použití § 363?

„Mám pocit, akoby v tomto nie úplne štandardnom postupe šlo o prípadné vyšachovanie generálneho prokurátora z hry,“ hovorí expert na trestné právo a dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduard Burda. Úrad špeciálnej prokuratúry sa podľa neho k tomu aj nepriamo priznal.

Ako vnímate argumentáciu Generálnej prokuratúry (GP), ktorá konštatovala prieťahy v konaní a prikázala Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) rozhodnúť o sťažnostiach obvinených?

Generálna prokuratúra uvádza, že „došlo k neodôvodneným prieťahom v celkovej dĺžke 55 kalendárnych dní, z ktorých bolo 38 pracovných“, pričom len vyšetrovateľ, ktorý o sťažnosti nerozhoduje, mal u seba takmer mesiac dané sťažnosti. Potom dozorový prokurátor, ktorý však tiež nemal rozhodovať a mal ďalej vec predložiť na rozhodnutie nadriadenému prokurátorovi, mal sťažnosti u seba viac ako dvadsať dní.

K tomu môžem všeobecne uviesť, že takéto sťažnosti sa majú vybaviť bezodkladne, a nie rozhodovanie o nich naťahovať pozdržiavaním spisov. Aj keď každé trestné konanie je jedinečné a môžu sa v ňom vyskytovať rôzne náročné špecifiká vyžadujúce určitý čas, je pravda, že v tomto prípade trvalo rozhodovanie o sťažnostiach obvinených proti uzneseniu o vznesení obvinenia neštandardne dlho, pričom sťažnosti akoby boli istý čas ,v šuflíku‘ u jednotlivých predstaviteľov orgánov činných v trestnom konaní.

Úrad špeciálnej prokuratúry však prieťahy odmietol.

Úrad špeciálnej prokuratúry argumentuje tým, „že doposiaľ neuplynula lehota stanovená opatrením špeciálneho prokurátora na rozhodovanie o sťažnosti, preto ani v konaní dozorového prokurátora nemožno hovoriť o žiadnych prieťahoch. Tiež hovorí o tom, že „vyšetrovanie v tejto veci prebieha bez prieťahov a bolo skončené v lehote ustanovenej v § 209 ods. 2 Trestného poriadku (do štyroch mesiacov od vznesenia obvinenia)“. Rozhodovať o sťažnostiach sa však má neodkladne s prihliadnutím na špecifiká veci.

Mnohí ľudia majú tendenciu pridávať sa na jednu alebo druhú stranu tohto konfliktu medzi GP a ÚŠP resp. medzi Žilinkom a Lipšicom. Na ktorej strane vidíte zákonnosť resp. nezákonnosť v tomto spore vy?

ÚŠP sa dovoláva maximálnej lehoty, v ktorej sa môže (podľa interných aktov špeciálnej prokuratúry) rozhodnúť. Značná časť tejto lehoty však pritom uplynula držaním veci u predstaviteľov orgánov činných v trestnom konaní, ktorí o daných sťažnostiach nerozhodujú. To považujem za nepatričné a naozaj spôsobujúce prieťahy.

Po druhé, stanovisko UŠP sa odvoláva v prípade argumentácie o rozhodovaní o sťažnostiach proti vzneseniu obvinenia zákonne stanovenou maximálnou dĺžkou, ktorú má trvať vyšetrovanie. Ale vyšetrovanie má predsa prebiehať aj za súčinnosti obhajoby, hľadajú sa dôkazy aj proti, aj v prospech obvinených. Rozhodnutie o sťažnosti proti vzneseniu obvinenia by teda malo skončeniu vyšetrovania jednoznačne predchádzať, aby sa preverili prípadné ďalšie dôkazy a ďalšie argumentačné línie, ktoré môžu byť aj týmto rozhodnutím dotknuté. Samozrejme, uvedené vyplýva z podstaty fungovania spravodlivého transparentného trestného konania, zákonodarca výslovne takúto požiadavku nestanovil. Stanovil však viaceré zásady trestného konania, z ktorých to jednoznačne vyplýva.

V akej lehote sa štandardne rozhoduje o sťažnostiach obvinených proti uzneseniu o vznesení obvinenia? Nie je bežnejšie najprv rozhodnúť a až potom začať vykonávať dokazovanie?

Ako som už povedal, každý prípad je špecifický, ale keď som sa o tom rozprával aj s kolegami, ktorí majú s trestným konaním skúsenosti v rôznych pozíciách (akademici, advokáti, prokurátori), zhruba by to malo trvať dva-tri týždne a spravidla sa okrem neodkladných a neopakovateľných úkonov ostatné úkony dokazovania robia až po rozhodnutí o sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia, aby sa prípadne (v prípade zrušenia uznesenia o vznesení obvinenia) úkony nerobili zbytočne.

Skúsený advokát povedal, že v postupe ÚŠP vidí účelovosť, pretože podľa neho v obave o použitie § 363 Žilinkom sa radšej nezákonne podujali nerozhodovať o sťažnosti obvinených. Vnímate to takto aj vy?

Áno, osobne mám tiež taký pocit, akoby v tomto nie úplne štandardnom postupe šlo o prípadné ‚vyšachovanie‘ generálneho prokurátora z hry. Koniec koncov, podľa mňa sa Úrad špeciálnej prokuratúry k tomuto nepriamo priznal, keď v predmetnom stanovisku uviedol, že „vyšetrovanie v tejto veci prebieha bez prieťahov a bolo skončené v lehote ustanovenej v § 209 ods. 2 Trestného poriadku (do štyroch mesiacov od vznesenia obvinenia)“. A zároveň sa nerozhodlo o sťažnosti proti vzneseniu obvinenia. Takže, čo bude nasledovať? Všetko zrazu v rýchlom slede, len aby bola čo najskôr podaná obžaloba a nebol žiadny čas na reakciu?

ÚŠP síce s argumentáciou GP nesúhlasí. Musí však uposlúchnuť pokyn a bezodkladne rozhodnúť?

Áno, musí a je to tak v poriadku. Bez ohľadu na to, aké má kto názory, aby spoločnosť a štát mohli fungovať, niekto musí mať ‚posledné slovo‘ a musí sa prijať nejaký rozumný postup.

Čo ak napriek pokynu ÚŠP nerozhodne a podá obžalobu? Hrozí Lipšicovi aj jeho zástupcovi disciplinárne konanie, ak ako šéf ÚŠP a zástupca nezabezpečili vykonanie pokynu z GP?

Otázka je, či sa Úrad špeciálnej prokuratúry práve zverejnenou argumentáciou nesnaží docieliť situáciu, že bude tvrdiť, že Generálna prokuratúra prekročila svoju právomoc a nebude tvrdiť, že preto nie je pokynom GP viazaný. Tu treba povedať, že samotné právne predpisy ani u nás, ani inde vo vyspelom svete nepočítajú dopodrobna s takýmito situáciami, pretože právo sa má aplikovať logicky, účelne (nie účelovo) a dobromyseľne, s určitou deľbou úloh a rešpektovaním aj vzťahov nadriadenosti a podriadenosti. Ak by toto Úrad špeciálnej prokuratúry nerešpektoval, až toto by bol ten moment, ktorý by pravdepodobne spustil obrovskú lavínu deštrukcie štátu. A áno, je namieste v takom prípade uvažovať nielen o disciplinárnej zodpovednosti, ale aj o trestnoprávnej zodpovednosti za trestný čin zneužitia právomoci verejného činiteľa.

Ako vnímate, že ÚŠP pár hodín po rozhodnutí GP toto rozhodnutie spochybní? Neznižuje to vážnosť GP?

Určite nie. Generálna prokuratúra povedala, že Úrad špeciálnej prokuratúry nemá robiť prieťahy a držať písomnosti u ľudí, ktorí o nich aj tak nerozhodujú. Keď sa nad tým zamyslíme a urobíme z toho rovnicu o dvoch neznámych, myslím, že každému musí byť jasné, kto má pravdu. V tejto hre (pre tento konkrétny prípad, žiaľ, neviem nájsť priliehavejšie slovo) nie je Generálna prokuratúra tým orgánom, ktorý by sa mal nad sebou zamyslieť.

Neznižujú vážnosť GP skôr jej rozhodnutia s použitím § 363 Trestného poriadku?

A čo keby sme sa na vec už konečne pozreli trocha z inej perspektívy? Generálna prokuratúra (nie generálny prokurátor sám) nachádza vo viacerých trestných prípadoch závažné nezákonnosti, ktoré sa v právnom štáte nesmú tolerovať. Čo keby sa orgány činné v trestnom konaní, vrátane tých špeciálnych, z týchto zistení poučili a jednoducho sa nedopúšťali v rámci trestných konaní nezákonností? Potom by sa § 363 Trestného poriadku ani nemusel v praxi aplikovať.

Zdroj: https://spravy.pravda.sk