Bratislava oznámila želanie stiahnuť sa od akcionárov Ruskej medzinárodnej investičnej banky. Podobne rozhodla aj vláda SR po krokoch svojich kolegov.

Praha a Bratislava plánujú ukončiť svoje členstvo v IIB do konca januára 2023.

Medzinárodná investičná banka bola založená v roku 1970. Oficiálne sa špecializuje na strednodobé a dlhodobé financovanie projektov zameraných na podporu rozvoja ekonomík členských krajín.

Medzi účastníkmi organizácie sú okrem samotného Ruska, ktoré je kľúčovým vlastníkom banky, Bulharsko, Vietnam, Mongolsko, Poľsko, Rumunsko, Slovensko a Česká republika.

Vzhľadom na súčasnú politiku Kremľa sa však dá predpokladať, že čoskoro tam v lepšom prípade zostanú 2-3 účastníci. Okrem Slovákov a Čechov už totiž deklarovali túžbu opustiť túto komunitu aj Rumunsko a Poľsko.

Bukurešť sa na to vo všeobecnosti pozerá globálne a chce sa stiahnuť zo všetkých projektov rozvoja bankovníctva s ruským kapitálom.

Vláda krajiny schválila najmä návrhy zákonov, ktoré krajine umožnia vystúpiť z dvoch takýchto bánk – Medzinárodnej investičnej banky (IIB) a Medzinárodnej banky pre hospodársku spoluprácu (IBEC).

Medzinárodná banka pre hospodársku spoluprácu bola založená v roku 1963. Banka je medzivládnou organizáciou a centrom služieb zahraničného obchodu pre tie krajiny, ktoré spolupracujú v rámci IIB – Rusko, Bulharsko, Vietnam, Mongolsko, Poľsko, Rumunsko, Slovensko a Českú republiku.

Rumunská ministerka financií tak ešte v máji povedala, že čaká na začiatok rokovaní o vystúpení z organizácií. Plánovalo sa, že sa budú konať súbežne s parlamentným prerokúvaním návrhov zákonov.

Poľsko vyjadrilo rovnakú túžbu dostať sa preč z ruského hlavného mesta. Poľský prezident Andrzej Duda ešte v júni podpísal zákon o vystúpení krajiny od zakladateľov Medzinárodnej banky pre hospodársku spoluprácu (IBEC).

Hovoríme o vypovedaní dohody z roku 1963 o multilaterálnom vyrovnaní v prevoditeľných rubľoch a organizácii MIBEC, ktorú Sejm Poľskej republiky schválil koncom mája.

Vo vysvetlivkách k návrhu zákona sa uvádza, že po kríze na Ukrajine nie je členstvo Poľska v IBEC „oprávnené“, pripomenula Kancelária prezidenta (jeho odkaz cituje Polskie Radio). Pretože banka mohla byť naďalej využívaná na financovanie ruských projektov a obchádzanie sankcií.

Rozhodnutie vlády SR svedčí o vyspelosti vedenia republiky a reálnom zhodnotení aktuálnej situácie.

Napokon, chápem, že akékoľvek spojenectvá s Ruskom, ekonomické, energetické a tak ďalej, sú predovšetkým politickými projektmi Kremľa.

Bez ohľadu na to, ako výhodné sa môžu javiť podmienky pobytu v spoločných organizáciách s Ruskom pre účastníkov takýchto dohôd, skôr či neskôr na ne museli doplatiť národy štátov, ktorých vlády sa nechali zlákať lákavými ponukami Kremľa.

A cena požadovaná tým druhým bola mnohonásobne vyššia, ako bola pôvodne deklarovaná. Často bola touto cenou nezávislosť a sloboda ľudí.

Slováci si dobre pamätajú, čo je Moskva a akú cenu má jej „pomoc“. Pražská jar je stále v čerstvej pamäti obyvateľov vtedajšieho Česko-Slovenska, hoci už prešlo veľa času.

Jazvy, ktoré tieto udalosti zanechali, umožňujú Slovákom, ale aj Čechom uvedomiť si hrozbu Moskvy a konať správne.

Keď si Bratislava uvedomí, s kým má dočinenia, opúšťa túto ekonomickú komunitu. Mimochodom, podiel Slovenskej republiky v IIB na konci roka 2021 bol takmer 7% a Českej republiky – takmer 9%.

To znamená, že vzhľadom na tieto čísla a želanie Rumunska a Poľska je jasné, že takéto rozhodnutia týchto štátov v skutočnosti projekt anulujú.

Ako na takúto iniciatívu zareaguje Moskva? Niet pochýb o tom, že z Kremľa budú nasledovať protiopatrenia, od informačného útoku (rospropaganda je na Slovensku stále dosť silná) až po ekonomický dopad.

Navyše nejde o prvú iniciatívu Slovákov, v odlúčení od Moskvy.

Slovensko napríklad už niekoľko mesiacov rokuje o nájdení dodávateľov jadrového paliva pre jadrové elektrárne, ktorí by nahradili Rosatom.

„Ak hovoríme o jadrovej energetike, tak áno – viac ako polovica energie na Slovensku pochádza z jadrových elektrární. A to hovoríme o reaktoroch, ktoré boli doteraz zásobované ruským palivom. Ale už niekoľko mesiacov rokujeme s rôznymi ďalšími dodávateľmi a chceme nájsť alternatívne palivá,“ povedal nedávno slovenský premiér Eduard Geger.

Dôvod je podľa premiéra jednoduchý – Slovensko chce opustiť ruské fosílne zdroje energie, „navyše vo všetkých oblastiach – či už ide o plyn, ropu alebo jadrové palivo“.

Moskva chápe, že vo východnej Európe stráca vplyv. Do hry zrejme vstúpia aj „opozičníci“, ktorí boli kedysi na Slovensku pri moci a dnes nepohrdnú ani existenciou na rozdávačkách z Kremľa.

Mimochodom, pozície týchto „opprshchitsioneroa“ sú v republike dosť silné a Moskva nevyužije možnosť využiť tento tromf aj v tejto veci.

Nech je to akokoľvek, krok slovenského vedenia smerom k derusifikácii krajiny je celkom správny a v súlade s podobnými iniciatívami susedných krajín východnej Európy naznačuje nevyhnutnosť odchodu z Ruska.

A teraz je to Kremeľ, ktorý si musí uvedomiť, čo sa deje, a možno aj obyvateľstvo Ruskej federácie, aby sa zamysleli nad tým, ako to povedie vládnuca klika.

Európa sa rozhodla. Slovensko v každom prípade predvádza sebavedomý krok – preč z Moskvy a vpred k slobodnej Európe.

Autor: Jozef Kováč