Koaličná kríza je už v polčase a po pár dňoch ticha prišli dve prekvapenia. Prvým je, že v uznesení z Republikovej rady SaS chýba kľúčová požiadavka. Podľa politológov si mohla SaS spraviť zadné vrátka, no na druhej strane, nie všetko sa musí opierať o presné znenie v zápisnici. Koalícia však utrpela ďalšiu stratu. Poslanec OĽaNO Juraj Krúpa sa už ďalej nestotožňuje s hodnotami hnutia. Ak SaS odíde a koalícia nebude chcieť vládnuť v menšine, bude si musieť zohnať ďalšieho poslanca.

Zdá sa, že napriek tomu, že kľúčová požiadavka v zápisnici z Republikovej rady SaS chýba, na situácii to nič nemení. Liberáli totiž stále trvajú na svojich požiadavkách. V posledných dňoch sa preto čoraz viac skloňuje menšinová alebo úradnícka vláda. To však odmieta Boris Kollár, ktorý pripustil vládu bez SaS, len ak bude mať koalícia aspoň nadpolovičnú väčšinu. Síce nabral troch nových poslancov, no Krúpa spravil koalícii škrt cez rozpočet. 

Naď žiada vysvetlenie, Kollár je rád, Remišová drží status quo

Rôzne stanoviská v súvislosti s koaličnou krízou komentoval aj minister obrany za OĽaNO Jaroslav Naď. Podľa neho pre koaličných partnerov nešlo o novú informáciu. O znení zápisnice vedeli už skôr. Aj preto požadoval od Sulíka vysvetlenie. „Nie je pre nás nová informácia, že republiková rada sa uzniesla na niečom inom, ako bolo komunikované zo strany pána predsedu SaS, ale je to v prvom rade na Richardovi Sulíkovi, aby vysvetlil, prečo je tam rozdiel medzi oficiálnymi závermi republikovej rady a tým, čo on komunikoval na tlačovej konferencii,“ povedal Naď počas včerajšej tlačovky.

Podľa Naďa nie je v celej SaS vôľa na to, aby strana odišla z koalície. „My si myslíme, že až tak veľmi to členská základňa a predstavitelia SaS nechcú. Naozaj by som bol rád, keby SaS ostala súčasťou štvorkoalície,“ skonštatoval. To, že sa odchod Igora Matoviča nenachádza v zápisnici, je pre Borisa Kollára istý náznak, že rokovania o štvorkoalícii majú ešte zmysel. Šéfka Za ľudí Veronika Remišová uviedla, že to svedčí o tom, že to je osobný konflikt Sulíka a že si ho musia obaja vyriešiť. 

„Strana Za ľudí nie je a ani nebude stranou, ktorá povalí vládu. Naďalej presadzujeme štvorkoalíciu, ako najlepšie možné riešenie a veríme v hodnoty, ktoré principiálne bránia spolupráci s fašistami. V hre je veľa možností, ale rozdúchavať ohne v čase sucha nie je najlepšie riešenie,“ uviedla strana Za ľudí v dnešnom stanovisku.  

Zadné vrátka alebo úniková cesta? Ak to tak je, porazenou by bola SaS

Je teda vynechanie kľúčovej požiadavky v oficiálnej zápisnici skutočnou nádejou pre rokovania, ktoré by mohli vyústiť do udržania štvorkoalície? „Ak mala SaS v úmysle mať „zadné vrátka“, ak sa nepodarí presadiť odchod Matoviča, tak je možné, že stanovisko RR SaS je tým nástrojom, ktorý by mal dať nádej pre obe strany, aby sa vrátili k rokovaniam. Avšak, ak by sa tak stalo, tak porazeným z tejto fázy vládnej krízy by bola jednoznačne SaS,“ uviedol pre Topky politológ Jozef Lenč.

„Domnievam sa, že žiadne zmeny v koaličnej zmluve v prospech SaS nedokážu zatieniť fakt, že „stiahli chvost“ a opäť ustúpili Igorovi Matovičovi,“ povedal. Aj podľa politológa Juraja Marušiaka to môže byť úniková cesta. „Zrejme aj SaS si chce ešte nechávať únikovú cestu, ale bude to ťažké, keďže odchod Matoviča doteraz nastoľovali ultimatívnym spôsobom. V takomto prípade by bol ústup pre SaS blamážou,“ skonštatoval pre Topky. 

Koalícia je v štádiu klinickej smrti, pozor na „tretiu vetu“

SaS však argumentovala tým, že je to pre nich stále aktuálna požiadavka, ktorú predložili koaličnej rade písomne a nie v uznesení. „Stanovisko RR SaS je možné považovať za akúsi „tretiu vetu“, ktorú si SaS pripravila pre prípad, že sa dostanú do pozície, v ktorej nechceli byť,“ zhodnotil Lenč. Avšak, ak by sa podľa politológa stalo, že by ju chceli aplikovať a po dvoch mesiacoch tvrdení, že Matovič musí odísť z vlády, inak odídu oni, by sa nakoniec pokúsili z problému „vykecať“, mohlo by to mať na budúcnosť SaS podobný dopad, aký mala Bugárova tretia veta z roku 2018 na politickú budúcnosť strany Most-Híd.

„V každom prípade nesúlad medzi verbálnymi výzvami (a listom Hegerovi) a stanoviskom RR SaS už niekoľko dní využíva Eduard Heger na to, aby spochybnil integritu SaS a z požiadavky na odchod Matoviča spravil len osobnú vec Richarda Sulíka,“ uviedol Lenč. Podľa Marušiaka sa však tým, či je požiadavka na odchod Matoviča v zápisnici, alebo predložená na koaličnej rade, veľa nezmení. „Neviem si predstaviť spoluvládnutie Sulíka s Matovičom. Pokus o nájdenie kompromisu prebehol ešte minulý rok, po približne poldruha roka je koalícia znova v štádiu klinickej smrti,“ povedal. 

Podobný názor má aj politológ Pavol Struhár, podľa ktorého sa vo všeobecnosti politické rokovania v rámci koalície nemusia opierať o presné znenie v zápisnici. „Samozrejme, vypovedanie koaličnej zmluvy je vážna vec, ale možno má predseda Sulík od RR skutočne širší mandát, ako je uvedené v zápisnici. Navyše zástupcovia SaS majú pri koaličných rokovaniach istú autonómiu, inak by to bol proces veľmi pomalý a neefektívny, ak by ku všetkému zasadala Republiková rada a tvrdohlavo by zaväzovala predsedu k nejakému postupu,“ uviedol pre Topky s tým, že umením politiky je vyrokovať čo najlepší výsledok, reagovať na meniacu sa situáciu, hľadať kompromisy a prispôsobovať požiadavky. „A jednou zo stratégií môže byť, že strana dá radikálnu požiadavku, aby v konečnom dôsledku vyrokovala niečo miernejšie, čo ich však uspokojí,“ povedal Struhár. 

Koalíciu čaká preformátovanie

Podľa politológa Lenča je možné, že SaS ustúpi z kľúčovej požiadavky, no bolo by to problematické. „Možné to je, ale znamenalo by to nie len rozkol v strane, ale z veľkou pravdepodobnosťou aj výrazný pokles dôveryhodnosti strany a oslabenie postavenia Richarda Sulíka,“ uviedol. „S ohľadom na dnešný odchod Krúpu sa zdá, že kritické ohlasy sa objavujú naprieč koaličnými stranami a zatiaľ ako najstabilnejší subjekt koalície sa javí strana Sme rodina. Koalíciu zrejme čaká od jesene minimálne preformátovanie, po ktorom to už nebude tá istá koalícia, ako sa ujala moci v roku 2020,“ dodal Marušiak.

Koalícii nepomohol ani odchod Krúpu a to najmä v časoch, kedy je dôležitý každý jeden hlas. OĽaNO jeho odchod zamrzel. Krúpa však svoje dôvody vymenoval jasne. Hnutie OĽaNO podľa neho už nie je tým hnutím, akým bolo pred dvoma rokmi. 

Sulík by mal pozorne sledovať dianie v strane

Podľa Struhára je však pri SaS-ke dôležitý jeden rozmer. Sulík si podľa neho musí pozorne sledovať dianie vo svojej strane a citlivo vnímať nálady a preferencie členov. „Ak on osobne trvá na neúčasti Matoviča vo voľbách, nemusí to tak vnímať Republiková rada, ktorá môže zvažovať iné faktory. Možno práve preto sa dnes argumentuje zápisnicou, lebo je možné, že to signalizuje nezhodu v rámci strany SaS a touto formou to vyplávalo na povrch,“ myslí si Struhár. 

Potom je už podľa politológa na Sulíkovi, do akej miery je pre neho Igor Matovič tak dôležitý, ak by to viedlo k sporom v rámci strany. „Predpokladám, že predseda Sulík je skúsenejší ako v minulosti, keď spory v strane viedli k odchodu jej členov (napri. Mihál, Krajcer, Kiššová, Miškov). V čase, keď sa často hovorí o predčasných voľbách, by nebolo pre stranu rozumné viesť vnútrostranícke sporty. Strana by skôr mala deklarovať jednotu a do budúcna tak zvyšovať dôveryhodnosť u potenciálnych voličov,“ skonštatoval Struhár. „Takže áno, voličov môže požiadavka Richarda Sulíka o neúčasti Matoviča vo vláde prvoplánovo potešiť (a možno aj preto bola vznesená), ale je tam práve aj ten iný rozmer, vnútrostranícky, pričom profesionálni politici skôr vnímajú iné perspektívy (napr. benefity z pôsobenia vo vláde),“ dodal. 

Zdroj: https://www.topky.sk